The Last Of Us part 1

The Last Of Us je dnes už kultová záležitosť. Stále mám v pamäti prezentáciu z e3 2012 kde som si pridal do pomyselného zoznamu hier, o ktoré by som mal v budúcnosti záujem práve The Last of Us. Nemal som o tej hre vytvorenú takmer žiadnu mienku, myslel som si, že to bude len ďalšia z radu „zombie“ hier. Vôbec by ma nenapadlo, že máme rok od vydania jednej z najdôležitejších resp. najpútavejších či najpôsobivejších hier čo sa príbehu týka vôbec. Ja ako hráč odkojený na FPS hrách typu doom, quake,wolfenstein 3D, heretic a ich následných pokračovaniach som nebol príliš veľký fanúšik takých tých klasických konzolových hier. Staré fps hry som sa vždy chodieval hrať ku babke, kedže tá mala, resp jej syn, famózny počítač, 386ku a potom aj 486ku, kde mala wolfíka 3D, či Dooma neskôr, ale mal tam aj skákačky ako Agenta, Commander Keena a závody Indianapolis 500. Všetko vyslovene shareware verzie, nikdy to nebola plná hra. Vždy som preferoval PC, moji rodičia neboli bohatí a tak som svoje prvé PC vlastnil až niekedy okolo roku 1999 alebo 2000,či 2001, nepamätám si to presne, kde mi môj milovaný otec zaobstaral prvý PC, bol to AMD Duron 750 MHz s riva tnt2 grafikou. Hlavná myšlienka tejto kratučkej retrospektívy je v tom, že som bol doslova odkojený na FPS hrách na PC a ku konzoliam som ani nečuchol, môj jediný kontakt s konzolovou hrou bol prvý krát niekedy v roku 1996 keď sa mi podarilo dovolať do relácie Level Majstrov toho času vysielaného ešte vo VTV. Viem že som vyhral pri losovaní divokú kartu čo znamenalo účasť v budúcom diely tohto programu, vyhral som aj jednu VHS kazetu originálnu, bol to film Savate. Pamätám si matne ako som hral hru jazz jack rabbit pred vysielaním na nečisto, tá bola tuším na PC ale potom halovú verziu FIFA 97 hry, tá už bola na psx a to bol môj prvý kontakt so konzolou vôbec. Nevedel som absolútne nič, prvé ostré kolo bolo na gamepade práve jazz jack rabbit, nevedel som vôbec ako chytiť do rúk ovládač, pročko sa mi smial ako uderený psychopat ale aspoň Karnasová sa ma snažila povzbudzovať, nevedel som sa ani dopredu pohnúť a dokopy som sa nevedel ani cez prvý jednoduchý level dostať v časovom limite. Skončil som samozrejme posledný a vyhral som hru Gender Wars. 

Ale to som až príliš ďaleko odbočil od hlavnej témy, pointa bola, že som bol primárne FPS hráč až niekedy okolo roku 2011 keď som si v kamennom obchode kúpil prvú konzolu v živote, bola to Playstation 3 v zľave a sním aj niečo cez 10 hier, medzi inými aj také pecky ako Killzone 1 a 2, celú Resistance a Uncharted trilógiu, Call of duty 3 a Red Dead Redemption.  Bolo pre mňa veľmi náročné hlavne tie fps hry prechádzať na ovládači, ale zvykol som si pomerne rýchlo a po pár mesiacoch som s tým nemal žiadny problém. Hlavne Uncharted hry a RDR bola taká ostrá predpríprava na The Last of Us. Pamätám si ako som napr killzone 2 a prvý resistance ale aj RDR hrával cez takú krabičku pripojenú do konzoly, penguin či ako sa to volalo, mal som v nej zapojenú klávesnicu a myšku a vedel som si pekne nastaviť a nakonfigurovať ovládanie aj keď to nebolo ako na PC, kvôli miestami vysokej odozve aj kostrbatému ovládaniu.

Ale dosť bolo nostalgie, vrátme sa k meritu veci a tým je The Last of Us. Prvý krát som originál prešiel v lete 2013, teda týžden po oficiálnom vydaní hry na ps3. Nevedel som do čoho idem, lebo som sa poučil a na hru, ktorú som sa tešil som odmietal sledovať trailery či čítať akékoľvek články o hre. A hra ma v momente očarila, či už to bolo vyslovene brutálnou grafikou hneď na začiatku, či ešte brutálnejšou a zároveň veľmi smutnou introdukciou hlavnej postavy hry, Joela. Musím podoknúť, že jeden z dôvodov prečo mi táto hra doslova prirástla ku srdcu je aj fakt, že som hru prechádzal s mojím milovaným otcom počas leta na chalupe, bolo to presne pár mesiacov po mojich úspešných štátniciach a tak som si užíval pár mesiacov voľna tým najlepším spôsobom. Hra ma takým neuveriteľným spôsobom úplne pohltila, že som si ani neuvedomoval plynutie času. Hra vyzerala na tú dobu neskutočne, hral som ju síce na staršej 40 palcovej Full HD plazme od panasonic, ktorá hre pridávala ešte na kráse parádne nakalibrovanými farbami obrazovky. Hru som hral, kvôli môjmu otcovi s českým jazykom, vedel síce slušne po anglicky, ale aby si aj on užil príbeh tak som ich zapol pre istotu. Bolo srandovné sledovať ako sa mi snaží radiť pri niektorých hádankách či súbojoch, napriek tomu, že jediné hry, ktoré otec hrával boli také skvosty ako Spellcross, Half Life,  Neighbours from hell, Limbo, či solitaire, hehe, tak sa vedel pekne orientovať v The Last Of Us. Bola to taká krásna atmosféra ako môj otec obhryzkával kukuričku uvarenú a ja som kŕčovito so smřtou v očiach prechádzal jednotlivé levely, ktoré miestami naháňali strach, ako napr. metro level úvodný, či sutéren hotela...Na hru mám len a len krásne spomienky. Po záverečnej pasáži v nemocnici a zopár záverečných cutscén sme obaja súhlasili , že Joel urobil správne rozhodnutie a obaja by sme sa na jeho mieste zachovali rovnako, potom sme sa ešte pár desiatok minút bavili o tom ako on v živote niečo také nezažil, resp. nevidel. Že je neskutočné ako ďaleko hry progresovali za tak krátky čas. že to pre neho bolo ako pozerať 15 hodinový film s prestávkami počas troch dní.

Hru som následne prešiel , sám v new game plus po druhý krát. Následne som hru prešiel ešte zo štyri razy a tento krát na hard a hard+ obtiažnosti kde som si stažil situáciu, lebo som chcel splniť všetky challenges a zozbierať čo najviac trofejí. Potom keď vyšlo SP dlc Left Behind, tak cca dva mesiace na to vydali aj Grounded mód a samozrejme som ho musel prejsť a tiež dva krát, najprv základnú verziu a potom Grounded NG+. Časom som medzi prechádzaním sp kampane po druhý či tretí krát samozrejme skúsil aj factions multiplayer, s ktorým som dlho otáľal, aj som vedel prečo. Hra v tejto multiplayer časti hry stratila to svoje čaro, ktorú hru v sp kampani robilo tak neuveriteľne dobrou. Vydržal som skúšať multiplayer len dve či tri hodinky, jednoducho ma to nechytilo vôbec. Takmer rok po vydaní hry ND ohlásilo remastered verziu The Last of Us a tak som neváhal a okrem hry som si zaobstaral samozrejme aj originál ps4 verziu konzoly. Keď remaster vyšiel, tak to bolo ako hrať úplne inú hru, dokonca aj otec poznamenal, keď ma videl hrať remaster, že si nepamätá, že hra bola tak plynulá keď ju spolu so mnou hral a tak som mu hneď vysvetlil , že to je vylepšená verzia. Paradoxné je, že kompletizáciu hry mám vyššiu na remaster verzii ako na origináli, aj napriek tomu, že remaster som prešiel len dva krát namiesto šiestich prejdení na ps3ke. Aj čo sa týka trofejí aj challengov. Je to tak trošku paradox, možno to bolo aj tým že remaster vyšiel tesne po tom ako som dokončil Grounded NG+, prejavilo sa akési vyhorenie a nemal som chuť hrať hru znova na vyššej obtiažnosti v remaster verzii aj keď sa to hralo podstatne lepšie a plynulejšie ako na ps3.
No ale presuňme sa takmer o 8 rokov dopredu v čase a máme to remake originálneho The Last of Us. Hry, ktorá je v mojom pomyselnom rebríčku obľubených hier na tých najvyšších priečkach ak nie na úplne najvrchnejšom piedestáli.

Existuje len veľmi málo titulov, ktoré v hernom priemysle získavajú všeobecné uznanie od kritikov aj hráčov, najmä tých, ktoré spájajú viacero žánrov do súdržného zážitku. Jedným z takýchto projektov je práve The Last Of Us od Naughty Dog. Hra, ktorú netreba predstavovať, pretože si získala srdcia všetkých, keď prvýkrát vyšla v roku 2013 na PlayStation 3 a potom znova v roku 2014, keď bola remastrovaná pre PlayStation 4. Teraz, deväť rokov po vydaní hry pôvodné majstrovské dielo, Naughty Dog, verne prestavalo The Last of Us Part I od základov pre PlayStation 5, teda plne natívnu next gen verziu hry. pričom zahŕňa modernizovanú hrateľnosť a možnosti dostupnosti, ktoré si môže užiť každý, kto je nejakým spôsobom ukrátení o nejaký z vnemov. Hoci tento remake obsahuje celú základnú hru, ako aj bonusové rozšírenie Left Behind, nezahŕňa režim factions pre viacerých hráčov, ktorý bol prítomný v predchádzajúcich dvoch iteráciách. Čo ma ale dnes v roku 2022 zaráža najviac, že mód factions, resp. jeho serveri boli vypnuté niekedy v roku 2019, takže multplayer achievementy sú už na ps3 nemožné dosiahnuť a čo je ešte horšie, ja som mal kúpený season pass pre ps3 originálnu verziu a teda nemám vôbec prístup ku skinom vo factions v remaster verzii, čo by mala byť samozrejmosť. Zhodou okolností som si znova zapojil ps3ku a spustil si starý save The Last of Us ešte z roku 2014 keď vyšiel grounded mód a zahral som si to na staršej 32 palcovej SONY LCD telke a hra nevyzerá na zahodenie, určite je tam vidieť ten zub času, ktorý sa na hre podpísal za tie roky, ale hraje sa to stále dobre aj napriek tomu, že aim je L1 a strieľanie je R1 a nedá sa to zmeniť, trošku dlhšie som si znova zvykal, tak ako aj ostatné tlačítka na zmenenie zbrane za opaskom namiesto štvorca bolo na ps3 xko a tak podobne. No vec ktorá najviac udre do očí je sub 30 fps počas 70% hrania, ktorý je najmä po dohratí part 1 na ps5 tak viditeľný a priepastný, že to až pekné nie je.

Neviem či to je potrebné, ale ako rýchle osvieženie, The Last of Us je akčná adventúra z pohľadu tretej osoby, ktorá sa odohráva v postapokalyptickom svete. Kmeň huby ophiocordyceps unilateralis infikoval väčšinu ľudskej populácie, premenil ju na kanibalistické tvory a prinútil zvyšok spoločnosti, aby sa postaral sám o seba. Hráte za Joela, tvrdého a unaveného jedinca, ktorý je emocionálne uzavretý kvôli mnohým stratám, ktoré utrpel počas 20 rokov od vypuknutia pandémie. Rozkvet Joelovej postavy začína po tom, čo má za úlohu dopraviť štrnásťročné dievča menom Ellie, ktoré by mohlo byť kľúčom resp. liekom na fungálnu infekciu, cez polovicu krajiny. Niektoré kratšie časti hlavnej hry hráte aj za Ellie, ale epizóda DLC Left Behind ďalej rozvíja Elieinu postavu, v ktorej sa dozvieme pár dovtedy neznámych faktov o jej živote predtým ako sa stretla so Joelom. Naratív je úplne v popredí v The Last Of Us a pripúta vás ku kreslu alebo kancelárskej stoličke od začiatku až do konca.

V hernom odvetví, kde sú hlavné postavy stereotypne zobrazované ako charizmatické, temperamentné a morálne postavy, Naughty Dog odvážne vytvára osviežujúce osobnosti hlavných hrdinov tým, že vám neustále pripomína, že svet je v ruinách a že aj hrdinovia môžu robiť zlé veci. Ale možno tam, kde má Naughty Dog najväčší úspech, je udržiavanie spojenia medzi Joelom a Ellie. Vzťah, ktorý začína skôr ako antagonistický, sa ku koncu vyvinie do láskyplnej dynamiky otec/dcéra. Hra bez námahy a prirodzene napreduje v hĺbke dialógu medzi týmito dvoma postavami, vďaka čomu vám na týchto postavách skutočne záleží. To umožňuje, aby kľúčové momenty mohli byť precítne omnoho pôsobivejšou formou a ešte viac emotívnejšie,  najmä tie devastujúce a zničujúce ako strata jednotlivých za tak krátku dobu obľubených postáv, Tess, Joelova dcéra Sarah. Koniec koncov, nejedná sa o hru The Last of You  alebo The Last of Me ale práve ale The Last of Us.

Hra The Last of Us Part I je veľmi podobná survival hororovým titulom, kde musíte hľadať zdroje a zásoby. V ceste vám stoja rôzni protivníci, od viacerých rôznych druhov infikovaných, ktoré vám samozrejme hra postupne dávkuje v čoraz väčších a nebezpečnejších množstvách až po vašich typických ľudských banditov. Kreatívne navrhnuté rozloženia úrovní podporujú prieskum a často nelineárne prístupy ku každej situácii. Mali by ste riskovať, že premrháte všetky svoje náboje tým, že budete čeliť nepriateľovi čelom, alebo sa rozhodnete pre konzervatívny prístup ticho sa prikrádať k svojim nepriateľom a udusiť ich na smrť? Existuje niekoľko povinných stealth sekcií, ale z väčšej časti je herný štýl ponechaný na vašom uvážení. Stále sú tu hádanky z originálu, pri ktorých ste často vyzvaní, aby ste podopreli rebrík alebo tlačili veľký zberný odpadkový kôš. Remake obsahuje niekoľko vynikajúcich environmentálnych kúskov s prepracovanou grafikou v kombinácii so skutočne podmanivým zvukovým dizajnom z poveternostných efektov. Rýchle bojové úseky sú oddelené momentmi, kedy naši protagonisti spomaľujú a doslova objímajú svoje okolie. Je osviežujúce vidieť, ako sa Ellie pýta na zmrzlinové autá,hrajúcich sa psov, filmové plagáty, žirafy, univerzity a ako to bolo pred jej časom. Ellie je príkladom všetkej nevinnosti a čistoty, ktoré zostávajú v postapokalyptickom svete tak detailne navrhnutom a hodnoverne zrealizovanom talentovanými environment artistami v Naughty Dog.

The Last of Us Part II bol technický zázrak a remake Part I ide v rovnakých šľapajach. Modely postáv a nasvietenie prostredí a postáv sú neuveriteľne detailné a realistické, s fantastickým originálnym remastrovaným dabingom od Troya Bakera a Ashley Johnson. Realistické emócie v tvárach hlavných postáv počas rozhovorov v cutscénach sú až tzv. uncanny valley teritórium, kde miestami pôsobia až neskutočne realisticky. Boj je pohlcujúci, plynulý a viscerálny, pričom spojenci a nepriatelia sa dynamicky prispôsobujú vašim činom. V závislosti od toho, či sa rozhodnete ísť formou stealthu alebo agresívnym spôsobom , môžu vás obísť z boku alebo požiadať o zálohu. Vaši spojenci urobia to isté a je menej pravdepodobné, že vás chytia, ak použijete kradmejší prístup. Keďže sa celková AI zlepšila, každé stretnutie pôsobí súdržnejšie a intenzívnejšie a uveriteľnejšie. Tak isto aj animácie , resp prechod medzi jednotlivými animáciami je plynulejši a hlavne infikovaný nepriatelia sa už nepredvídatelne nepohybujú a nemenia neočakávane a náhle smer pohybu. The Last of Us Part I tiež podporuje neobmedzenú snímkovú frekvenciu na displejoch alebo telkách  s podporou VRR, takže môžete hrať až takmer so 120 fps na performance móde. Mnoho funkcií  a možností predstavených v part II sa sem vracia, vrátane accessibility možností bojovej dostupnosti, ako je vylepšený režim počúvania, neviditeľnosť pri prikrčení a znížená vnímavosť nepriateľa. Celkový obsah part I zostáva nezmenený, teda je kompletne verný originálu, až na pár drobných detailov, ktorých som si všimol už pri prvom prechádzaní hrou, ale celý herný zážitok pôsobí ucelenejšie a modernejšie.

Naughty Dog pridali do remaku niekoľko skvelých funkcií, ako napríklad režim Permadeath a Speedrun pre tých, ktorí hľadajú ďalšiu výzvu. Pre mňa osobne je druhý menovaný doplnok absolútne zbytočný, ale svojich fanúšikov si určite nájde. Doplnky, ako sú dev komentáre ku cutscénam sú milé spestrenie pre fanúšikov série, tak isto ako aj podcast s hlavnými dabérmi postáv v hre. Pridané boli navyše aj obrovské množstvo rôznych herných modifikátorov a skinov ktoré sa dajú odomknúť po dohraní hry za body získané hraním hry. Nie je to veľa, pokiaľ ide o čisto nový obsah herný, ale poskytujú väčšiu znovuhrateľnosť pre tých, ktorí chcú odomknúť a vyskúšať všetko. Na jednej strane mám rád nekonečnú muníciu a materiálov na výrobu a bol som nadšený, že si hru znova zahrám s odomknutými modifikátormi. Nič mi neprináša väčšiu radosť, ako odpáliť infikovaných do sýtosti bez toho, aby som sa musel obávať plytvania muníciou či zásobami. K dispozícii je dokonca aj custom oblečenie pre Joela a Ellie z part II, čo je mierne tragikomické.

Samozrejme, tento remake tiež využíva všetky nové next gen hlavné funkcie a vymoženosti PlayStation 5, vrátane ultra rýchleho načítania, podpory DualSense a 3D priestorového zvuku. Haptické triggeri a adaptívna spätná väzba sú implementované v každej zbrani a prostredí, takže každé stretnutie, či už ide o streľbu infikovaných brokovnicou alebo rozhovor s Ellie v daždi, pôsobí oveľa živšie. Istým spôsobom sa tieto  funkcie pekne spájajú s funkciami dostupnosti, pretože by mali umožniť hráčom so zdravotným postihnutím cítiť sa viac zaangažovaní do hry. Čo je len a len dobre a každá hra by mala obsahovať takéto vylepšenia a možnosti pre tých, ktorým nebolo umožnené vnímať hru ako nám relatívne zdravým ľudom.

Problém, o ktorom všetci vedia, ale nikto o tom nechce hovoriť nahlas,ale ktorý treba určite riešiť, je, či je tento remake oprávnený alebo nie. Áno, je pochopiteľné, že vývojári sa rozhodli prerobiť hru, ktorá je takmer jednu dekádu stará, Hoci remaster z roku 2014 sa dodnes dobre drží, je tam určitý jeho aspekt, ktorý sa v dnešnej hernej ekosfére zdá zastaraný, či už sú to animácie a ich absencia fluidity a ich plynulej nadväznosti na jednotlivé sekvencie pohybové, alebo je to nemožnosti uhýbať sa pred nepriateľmi formou dodge ako v part 2, či zaľahnúť do vysokej trávy atď. Návrat k remastrovanej verzii po hraní part II je mimoriadne neohrabaný a kostrbatý. Remake Part I je pochopiteľne viacej podobný Part II ako remastru z roku 2014, bez prítomnosti dodgu alebo prone. Toto bolo trošku sklamanie, ale chápem, že vývojári chceli čo najhodnovernejšie spraviť part 1 a tak tým pádom je pochopiteľné že vynechali a neimplementovali do part 1 súbojové vymoženosti ktoré boli v part 2. Bolo by však zaujímavé vidieť, ako by sa Joel alebo Ellie dokázali v tomto remaku part 1 vyhnúť nepriateľomv v boji na blízku, vzhľadom na to, ako nevýrazný a miestami aj veľmi kostrbatý boj na blízko zostáva v part 1.

Nerád sa opakujem ale Naughty Dog bol vždy v popredí odstraňovania herných bariér, aby si hráči s postihnutím mohli užiť a dokončiť svoje obľúbené hry. Part 1 rozširuje už aj tak veľké množstvo možností prístupnosti, ktoré ponúkala part II, vrátane podpory pre nevidomých a nepočujúcich hráčov. Navigácia a pomoc pri boji sú ponúkané, takže hráči akejkoľvek úrovne postihnutia si môžu hru vychutnať podľa svojich predstáv a potrieb. Niektoré konkrétne achievementy v origináli bolo mimoriadne ťažké získať, pretože mnohé z nich boli naviazané na úrovne obtiažnosti a online hranie, a tak som z veľkej časti aj rád, že trofeje v remaku nie sú obmedzené vyššie uvedenými faktormi.

Ďalšou veľkou otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať, je, či The Last of Us Part I stojí za cenu 70 euro. Keď bola hra prvýkrát vydaná na PlayStation 3, jej cena bola 60 euro, čo bolo v minulosti štandardom pre hry. Remastrovaná verzia pre PlayStation 4 mala spočiatku tiež cenu 60 dolárov, no neskôr ju spoločnosť Sony pred uvedením na trh znížila na 50 euro ešte v prvom mesiaci po vydaní. Pre niekoho, kto hral obe alebo dokonca iba jednu z predchádzajúcich verzií, si myslím, že tento remake nezaručuje kúpu hneď na prvý deň, pokiaľ nie ste zarytým fanúšikom franšízy ako ja samozrejme som. Na druhej strane, ak je toto váš prvý vstup do série alebo ste part 2 hrali bez toho, aby ste hrali originál, potom si z celého srdca myslím, že cenovka je zaručená, najmä vzhľadom na to, že všetky tituly pre PlayStation 5 majú v súčasnosti cenu 70 euro. Táto hra je majstrovským dielom a je len správne si ju užiť tým najaktuálnejším, najmodrejnejším a najdokonalejším možným spôsobom.

The Last of Us Part I je úprimnou ukážkou bezútešnosti života a zábleskov nádeje a v konečnom dôsledku je to zážitok, ktorý vás prinúti o tom premýšľať ešte dlho po tom, ako sa objavia záverečné titulky. Tento remake od základov stojí za to, aby ho fanúšikovia originálu znova navštívili a nováčikovia ho zažili. Je poľutovaniahodné, že neobsahuje obľúbený režim pre viacerých hráčov, factions, najmä preto, že je dostupná za tak vysokú inicuálnu cenu, ale toto je jedna z tých hier, ktoré sa považujú za nevyhnutné a som si takmer na sto percent istý že do dvoch mesiacov bude tento titul v akcii za polovicu svojej pôvodnej hodnoty a to je práve tá cenovka, za ktorú mala byť táto verzia GOTY z pred 9 rokov aj predávaná, teda sotva 40 euro a potom tých utratených peňazí nebudete určite ľutovať.

Je tu aj možnosť počkať si rovno na PC verziu hry, ktorá je tiež v príprave. Čo je ako splnený vlhký sen. Nikdy by ma ani v tých najšialenejších fantáziach napadlo, že budem raz hrať práve The Last Of Us na PC. Ale na druhú stranu keď si spomeniem, kedy vlastne vyšla Uncharted 4 kolekcia na ps5 ešte začiatkom tohto roka a stále tu nemáme PC verziu, ktorá bola ohlásená v rovnaký dátum ako ps5 verzia ešte minulý rok v novembri. Tak si vlastne ani nerobím žiadne ilúzie a je to dosť možné, že PC port TLOU tu budeme mať možno až na vianoce budúceho roku.

Naughty Dog opäť prináša svoj nadčasový naratívny zážitok majstrovskej triedy, tentoraz prestavaný od základov podľa súčasných herných štandardov. S modernou neskutočne premakanou grafikou a bezkonkurenčným výkonom je The Last of Us Part I definitívnym spôsobom, ako si užiť viacvrstvový a komplexný príbeh Joela a Ellie. Zostáva survival akčnou hrou, ktorá žánrovo ohýba niektoré zaužívané štandardné postupy a spochybňuje súčasný stav tým, že spája viacero prvkov a elementov do koherentného a súdržného celku, ktorí si môžu svojím spôsobom aj plnými dúškami užiť aj tí , ktorí majú nejaké to postihnutie. Rozšírená škála možností dostupnosti, herných modifikátorov a extra režimov umožňuje, aby si tento remake vyskúšal ktokoľvek z akéhokoľvek prostredia, a to nie je samozrejmosť pri každej modernej, hre, záleži len a len na šikovnosti, úsiliu a bezprecedentnému talentu, ktorým vývojári zo herného štúdia Naughty Dog určite bez akýkoľvek škrupúľ oplývajú v nekonečnej hojnosti.