Resident Evil 4

Počas mojej dlhej, ale na obsah biednej kariéry recenzovania/dojmovania hier, som do domovského hniezda – Sectoru nepriniesol až tak veľa článkov. O to, verím, zaujímavejšou bude táto chvíľa. Nastáva totižto bezprecedentná šanca pre vás - čítateľov, porovnať môj pohľad na pôvodný titul RE4 a na tento nový remake. Pravdou je, že môj pôvodný článok z roku 2010 nie je recenziou ako takou, ale prazvláštnym porovnaním toho, čo sme po zmene značky príchodom RE4 dostali. Napriek tomu mi však spätné prečítanie týchto mojich historických relikvií prinieslo príjemné reminiscencie a dôkaz o tom, že som so Sectorom strávil už riadne dlhý čas (a ešte dlhší čas samotným hraním hier). Ak niekoho zaujíma, ako sa pozrel o 13 rokov mladší Tiqer na porovnanie RE1-3 vs. RE4, šup na článok Resident Evil 4 s podtitulom Resident Evil 4 vs. traja číslení predchodcovia. Na článok sa prekliknete z môjho profilu. Selfpromo máme teda za sebou a tak sa smelo môžeme pustiť do skutočného zrecenzovania tohto nášho nového remakeu.

Hrateľnosť 10/10

Nestáva sa často, aby si u mňa hra odniesla plný počet bodov za hrateľnosť. Túto kategóriu hodnotím podľa toho, aký veľký problém sa mám od hry odtrhnúť. V tomto prípade je hrateľnosť jednoznačne vynikajúca a naozaj som si stále vravel „ešte chvíľu, ešte chvíľku, ešte za tento roh zájdem, ešte tu nakuknem“ „áááá, prekvapenie, čakajú ma, tak v tomto prípade to ešte nemôžem vypnúť a musím im ich pohostinnosť oplatiť“.

Popravde som pre dôraz na akčný charakter hry zvažoval, že hre strhnem nejaký bod za to, že sa postupom v hre dostávate do čoraz väčšieho akčného vyrvaru a z pôvodne zamýšľanej hororovej hry máte skôr akčnú rúbanicu s hororovými prvkami. Nie je tajomstvom, že prvé diely mi svojou atmosférou imponovali viac (koniec-koncov rozoberám to aj v článku z roku 2010). V tom som si ale spomenul na chalana s ktorým som sa rozprával a vravel mi, že on sa najviac teší na potenciálny remake Resident evil 5. Áno, to je presne tá hra, ktorá bola prvá v ságe, ktorej herný obsah tvorila výhradne akcia (z tohto dôvodu som ju mimochodom ani nedohral). Resident evil 4 je pre mňa osobne hraničným dielom, ktorý mieša hororový aspekt hry s tým akčným v takom pomere, ktorý je za mňa priechodný. Každý nasledujúci diel už dával dôraz viac na akciu a viem, teraz ma mnohí odsúdia, ale ostatný diel RE (Village) bola pre mňa úplne odlišná hra nemajúca s pravou RE ságou nič spoločné a prešiel som ju len z donútenia. Späť ale ku štvorke. Uvedomil som si, že skutočnosť, či mi hra konceptom hrateľnosti sadne ako riť na šerbeľ, alebo nie, v prípade hodnotenia hry nie je až tak podstatná. Jedná sa o subjektívnu záležitosť. Dôležité je, ako veľmi som sa pri nej bavil. A poviem vám, bavil som sa kráľovsky. V prvých kapitolách hry v dedine a pri jazere hrá prím hororovosť, pričom postupnými kapitolami sa čoraz viac dominantnou stáva akcia (hrad, štôlne). Následne sa ale vyskytne pasáž, v ktorej sa dostanete do laboratórií v podzemí a vám sa pripomenú všetky ortodoxné diely rezidentného zla. Opäť aktivujete spínače, hľadáte karty do rôznych dverí a tie sa potom snažíte preprogramovať, aby ste otvorili dvere iné a tak podobne. Neľahkými súpermi a atmosférou je temnota vygradovaná na maximum a túto pasáž považujem osobne za jednu z najlepších z celej hry. Ako ste už určite čítali v ostatných recenziách, cirka v prvej tretine hry (a neskôr v spomenutých laboratóriách) nachádzate aj množstvo celkom podarených hádaniek. Škoda len, že si tento herný prvok hra neudržala až do úplného záveru.

V hre hráte za Leona S. Kennedyho, ktorému pozeráte cez plece. Na postup hrou môžete využívať takmer 3 desiatky rôznych zbraní, ktoré nachádzate v hre, prípadne ich kupujete u nášho obľúbeného obchodníka, ktorého priebežne stretávate. Hra síce neobsahuje rýchly presun, ale lokácie hry sú umne nadizajnované a tak sa nemusíte siahodlho vracať na predchádzajúce miesta, ak chcete vyzobať bonusový obsah. Na dlhšie presuny sú vám v hrade prístupné dokonca aj zo dve „horské dráhy“, ktoré vám značne skrátia čas presunu. Hra obsahuje aj jednoduchý crafting munície a výborne vymyslené zbieranie cenností a drahokamov. Mnoho drahokamov totižto viete buď z otočky predať, alebo si ich ponecháte a počkáte na neskôr nájdené poklady, do ktorých viete tieto drahokamy vložiť a zvýšiť tak ich predajnú cenu.

Pohyblivosť postavy bola zvýšená a pridané bolo stealth zabíjanie. Pravdou však je, že ho pre rozloženie nepriateľov nevyužijete príliš často a tak to tvorcovia podľa môjho názoru aj mienili. Tiché zabitie je totižto OP a šetrí vám okrem munície aj množstvo času a nervov, nakoľko aj silnejších nepriateľov viete zabiť jedným bodnutím dýky od chrbta. Ako ste už asi čítali, nôž sa opotrebuváva a postupne rozpadá a u obchodníka si ho musíte pre jeho ďalšie použitie opraviť. Od reality to má síce ďaleko, ale to, ako si neskôr povieme, platí o viacerých veciach a bral som to ako súčasť hrateľnosti. Mne osobne to neprekážalo a skôr to hodnotím ako zaujímavý prvok, ktorý graduje hrateľnosť a ťaživejšiu atmosféru.

Veľkú chválu skladám za možnosť namapovať si jednotlivé zbrane na klávesové skratky, resp. šípky na gamepade. Verte mi, túto možnosť oceníte. V prípade, ak vystrieľate zásobník jednej zbrane, viete si totižto veľmi užitočne a rýchlo prepnúť na zbraň inú. Z hry odpadli niektoré QTE prvky a nájdete ich zapracované len ako súčasť bojov (rýchly úskok, úder a podobne). 

Počas postupovania v príbehu si na malú chvíľu zahráte aj za samotnú Ashley, pričom táto časť hry nepôsobí nijak násilne, ale je príjemne obzvláštňujúcim prvkom s vlastnými princípmi hrateľnosti.

Ak by som mal predsa len niečo vypichnúť, spomenul by som jednu drobnosť, ktorú by som z hry jednoznačne odstránil. Po nájdení akejkoľvek truhlice/kufríka/šuflíka ich musíte najskôr otvoriť a následne z nich daný predmet vybrať. Tento koncept „dvojkliku“ mi prišiel zbytočný a brzdil tempo hry.

Príbeh a postavy 9/10

Na tomto mieste budem pokračovať v načatej antirealistickosti samotnej hry. Je potrebné si uvedomiť, že hráme Resident evil a nie The Last of Us. Príbeh, ktorý je nám vyrozprávaný, je totižto mierne klišoidný, predvídateľný a môžete v ňom nájsť viacero nelogických zvratov. Vychádza však z originálu z deväťdesiatiek a tak mu to rád odpustím. V krátkosti je handsome týpek Leon ošľahaný bojmi (a už nielen tými z RE2) vyslaný na záchranu prezidentovej dcéry Ashley a popri tom odhalí okultizmus vo svojej najdivokejšej podobe. Niektoré hlášky hlavnej postavy pôsobia miestami komicky (napríklad ak odkopnete pánovi hlavu a Leon povie niečo v zmysle „prepáč, musel som ukĺznuť“ a pod.). Taktiež pri spolupráci s postavou Ashley v neskorších fázach hry sa tvorcovia predpokladám snažili nabudiť dojem, že majú k sebe postavy bližšie ako v úvode a tak sa po každej vystrieľanej partii „zombíkov“ jeden druhého pýtali, či sú v poriadku. Ak zaznela rovnaká hláška ôsmykrát v priebehu 7 minút, už som sa nad tým len pousmial. Je ale nutné poznamenať, že koncept príbehu a s tým súvisiace dialógy sa oproti originálu mierne zmenili. Zaujímavé je porovnanie cutscén s Adou Wong a Ashley v hre z roku 2005 oproti tým súčasným. Ak to niekoho bude zaujímať, môže si ich po dohraní nájsť na youtube.

Väčšinu postáv, ktoré stretneme, poznáme z predchádzajúcich dielov série (Leon, Ada Wong, pán v záverečnej animácii...) a tie nové sú zase pekným prídavkom do spletitého príbehu tejto ságy. Zápisky, ktoré nachádzate postupným hraním hry dotvárajú celkový koncept príbehu a vy sa tak môžete bližšie pozrieť na naratív ovládania dedinčanov prostredníctvom T-vír.... pardon, (tentokrát) prostredníctvom parazitu Las Plagas.

Grafika 9/10

Vizuálne spracovanie hry je na vysokej úrovni. Faktom ostáva, že tak, ako písal Matúš v recenzii, občas natrafíte na horšie textúry. Osobne mi to ale nebilo do očí a hra na mňa pôsobila po grafickej stránke veľmi príjemne (možno preto, že mám v hlave ešte stále pôvodne vyzerajúci RE4). Za zhoršené textúry a jeden žalostný dážď v časti pri jazere strhávam bod. Keď totižto začalo pršať, mal som dojem, že sa niečo nechutne pokazilo. Animácia dažďa pripomínala grafiku z českej hry Hrot a vtedy som si už naozaj zaťukal na čelo. Naopak vynikajúco bol spracovaný napríklad prízemný dym/hmla v jednej miestnosti v hrade, ktorá vynikajúco dotvárala temnú atmosféru miesta. Škoda len, že uvedený prvok hmly bol zapracovaný len v tejto a možno ešte jednej-dvoch lokalitách.

Hudba 9/10

Hudba a zvuky sú vynikajúce, pričom priestorovosť zvuku na domácom kine je pekne spracovaná. Vždy som vedel, odkiaľ približne prichádza nepriateľ a to je v takejto hre (ktorá je už bohužiaľ viac zameraná na akciu) rozhodujúce. Podobne ako v prípade recenzovania Ghostwire: Tokyo ale strhávam bod za to, že si z hry neodnášam žiadnu zapamätania hodnú melódiu alebo hudobný motív. Aj v tejto oblasti by ešte teda bolo čo vyšperkovať.

Technický stav a prístupnosť 9/10

Technický stav hry je na vysokej úrovni a počas celého hrania hry som sa de facto nestretol so žiadnym bugom alebo technickým zaváhaním. Okolie v hre síce nepodlieha deštrukcii (zničiť viete len predpripravené veci v podobe napríklad krabíc a sudov obsahujúcich užitočné predmety), ale panuje tu základná fyzika a vo svoj prospech viete pekne využiť napríklad oheň (petrolejové lampy, ktoré viete zostreliť a pomôcť si tak pri kántrení nešťastníkov). Milým prvkom je skutočnosť, že predmety, ktoré po vás nepriatelia hádžu, viete zostreliť alebo odraziť. Raz sa mi stalo, že som hodil po osadníkoch granát, ktorý sa vo vzduchu stretol s hodenou sekerou, pričom sa od seba odrazili a obaja sme tak s chudákom dedinčanom ostali smutní. On z netrafenia hodenej sekery mne medzi oči a ja z prezieravo šetreného granátu, ktorý zrazu po odrazení skončil aktivovaný pred mojimi nohami.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že hra obsahuje taktiež photo mód.

Bod je strhnutý za to, že hra neobsahuje rozsiahlejšie možnosti nastavení pre znevýhodnených hráčov, čo by som bol rád, ak by sa stávalo v hrách samozrejmosťou. Taktiež vibračná odozva PS ovládača mohla byť spracovaná kvalitnejšie.

Dĺžka hry a znovuhrateľnosť 6/10

Ako asi doposiaľ tušíte, ak by som priemeroval hodnotenie v tomto momente, hra by si odniesla krásnych 9,2 bodov. Uvedený výsledok by bol mimochodom najvyšší, ako som kedy v mojej skromnej histórii recenzovania hre udelil. Prečo teda nakoniec výsledných 8,7 bodíka?

Pri zapnutí novej hry máte na výber 3 obtiažnosti, pričom ich popisy boli pre mňa mierne mätúce. Okrem jednoduchej náročnosti máte na výber ešte normálnu obtiažnosť a potom hardcore. Pri hardcore obtiažnosti je uvedený popis o tom, že je určená pre hráčov, ktorí hrali pôvodný RE4. Nakoľko si pri hrách vždy volím vyššiu náročnosť, po prečítaní popisu som sa s odhodlaním pustil do hardcore hry v domnení, že sa bude jednať o ekvivalent bežných hard náročností. Veľmi rýchlo som však pochopil (cirka po 25 minútach hrania), že ak si chcem zachovať zvyšky zdravého rozumu a posledných 15 vlasov na hlave, tudy cesta nevede.

Hra mi trvala na prvé dohranie (normal), kedy som vyzobával väčšinu bočného obsahu, vyše 19 hodín a jedná sa tak stále o solídnu porciu zábavy. Po dohraní hry sa vám otvorí nová obtiažnosť „professional“, v ktorej odpadne autosave a vy si tak môžete z časti pripomenúť ukladanie pozícií z pôvodných RE hier z 90. rokov, kedy bolo možné hru ukladať jedine pri písacom stroji a len za situácie, že ste disponovali atramentom, ktorý sa tak stával pravidelnou súčasťou vášho inventára (a samozrejme vám z neho aj ukrajoval). Zároveň je tu prítomná aj relatívne značná miera znovuhrateľnosti. Svojou naozaj zábavnou hrateľnosťou ju totižto budete chcieť prejsť opätovne a jednak splniť všetky fakultatívne challenge, ale aj využiť niektoré z ponúkaných bonusov. Dodnes pamätám, ako som pôvodnú verziu RE4 prešiel druhýkrát aj preto, lebo som si chcel užiť prechádzanie hry v mafiánskom obleku za simultánneho kosenia nepriateľov mojim Thompsonom.

Napriek tomu v tejto kategórii u mňa hra obstála iba na 6 bodov z 10. Prečo tomu tak je? Jednoducho pre Capcom, resp. súčasný prístup herných vývojárov. Napriek tomu, že majú herní vývojári pri kreovaní remakeu vo veľkej miere uľahčenú prácu, z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu (mamón?) nedokážu uchopiť titul tak, aby vydali remake v podobe, ktorý nám všetkým „vybije šiby“. Už Xtá verzia RE4 (koľká to je? Dvanásta?) nedokáže s novou a plnou cenovkou priniesť kompletne to, čo sme v predchádzajúcich verziách už dostali. V hre tak chýba napríklad krátka, ale celkom zaujímavá kampaň za Adu Wong alebo mercenaries, v ktorom ste za odmeny mohli kosiť vlny nepriateľov. Vzhľadom na solídnu dĺžku hry sa možno môže zdať stiahnutie 4 bodov z hodnotenia dĺžky hry príliš prísne hodnotenie, ale tento (bohužiaľ vôbec nie výnimočný) prístup vývojárov ma osobne vytáča. Zároveň tým trpí aj znovuhrateľnosť titulu, ktorá mohla byť týmto umocnená. Tešiť nás môže aspoň to, že uvedený obsah by mal do hry neskôr pribudnúť (predpokladám že niečo z neho aj za ďalšie peniažky pre Capcom). Bol by som rád, ak by sa tieto veci akcentovali a my ako hráči sa neuspokojovali s takýmto prístupom vývojárov. 

Sumár

Štvrté rezidentné zlo v remake prevedení z roku 2023 je vynikajúcou hrou, ktorá by si smelo odniesla aj viac ako deviatkové hodnotenie. Na kolená ju však mierne zráža súčasný prístup herných vývojárov. Jednak z pohľadu nekonečného dojenia značky (12 verzií jednej hry už nie je aj na zápis do knihy, ktorá je pomenovaná po írskom tmavom pive?) a zároveň pre neúplnosť výsledného produktu. Bez ohľadu na túto mierne tŕpku pachuť je RE4 remake vynikajúcou hrou, ktorá bude peknou reminiscenciou pre hráčov, ktorí hrali pôvodný titul. Zároveň sa bezpochyby jedná o veľmi príjemnú povinnú jazdu pre fanúšikov série a ľudí, ktorí sa ešte s RE4 nestretli v žiadnej z jej predchádzajúcich verzií.