Call of Duty

Hovorí sa, že začiatky vždy bývajú ťažké. No určite je každému známe aj to, že výnimky potvrdzujú pravidlo. A tak to bolo aj so sériou Call of Duty, ktorá začala svoj dlhočizný, dodnes hlavne vďaka obrovským peňažným ziskom neukončený, príbeh písať pred vyše siedmymi rokmi, kedy vyšiel prvý diel s logickým názvom, Call of Duty. Celý herný svet nevychádzal z úžasu, recenzenti sa prebiehali vo využívaní čo najpríznačnejších superlatívov, ktoré by túto akciu z pohľadu prvej osoby, najlepšie opísali. Poďme sa teda v tejto retrorecenzií pozrieť na to, akými zbraňami si prvé „volanie povinnosti“ získalo srdcia hráčov.

Hra, pod ktorej vydaním sa najväčšou mierou podpísali časť vývojárov z firmy 2015 (podieľajúca sa na úspešnom Medal of Honor) tvoriaci už novú skupinu s názvom Infinity Ward a distribúciou samozrejme svetoznámy Activision, hráča zavedie na fronty do tuhých bojov 2. svetovej vojny. V singleplayerovej časti hry na vás čakajú tri rôzne kampane - americká, anglická a ruská. V americkej sa z vás stane neskúsený vojak Martin, v anglickej sa prevtelíte do seržanta Evansa a na východe, kde budete hájiť farby Sovietskeho zväzu, získate postavu zelenáča Alexeja Voronina, ktorý si postupom kampane získava dôveru a nakoniec sa stane dokonca seržantom. Okrem nich sa s ďalšími výraznejšími postavami stretnete len vo forme vašich spojencov ako napríklad seržant Moody, vojak Elder, či všetkým dobre známy kapitán Price, hlbší charakter záporného hrdinu hra bohužiaľ neponúka.

Všetky tri kampane dokopy tvoria 24 rozmanitých misií, ktoré žiadneho hráča nenechajú chladným a bez problémov ho vtiahnu do bojov na život a na smrť. Na začiatku americkej kampane čaká kvalitne spracovaný tréning, ktorý perfektne oboznámi každého s hlavnými funkciami v hre, od pohybu, behu a plazenia cez výcvik so zbraňami až po zaobchádzanie s výbušninami. Následne vás už hra pošle priamo medzi neľútostné spŕšky striel nepriateľov. Dočkáte sa čistenia a následného udržiavania dediny Dawnville vo svojej moci, sabotovania nacistických hračiek hrôzy na území nemeckej vodnej elektrárne, podniknete riskantný útok na nemeckú loď Tirpitz, naženú vás pred nemilosrdné salvy striel z nemeckých guľometov pri oslobodzovaní Červeného námestia v Stalingrade a čerešničkou na torte bude dobytie Berlína a vyvesenie sovietskej vlajky na budove napol zničeného Reichstagu. Singleplayerová časť hry, síce dlhá len niečo cez 7 hodín, ponúka úžasnú atmosféru a neutíchajúcu akciu.

Posun deja súvisí vo väčšine prípadov na činnosti hráča a samotný priatelia ovládaný hrou nedokážu splniť dôležitejšie úlohy. Tým nechcem naznačiť, že by ich umelá inteligencia bola slabá, práve naopak, postupujú inteligentne a podobne ako Nemci nevybiehajú zbytočne priamo na mušku nepriateľovi. Ide o to, že pokiaľ by zostali tie najťažšie úlohy na pleciach vašich spolubojovníkov, priebeh jednotlivými misiami by bol až priveľmi jednoduchý. Hráč tak väčšinou dostáva za úlohu to najťažšie, čo sa v danom okamihu potrebuje vykonať. Práve on tak musí zastúpiť zraneného seržanta a pokračovať v ničení nemeckého delostrelectva, bojovať sám na nemeckej priehrade, kým ďalším dvom spolubojovníkom stačí ukradnúť jeden nákladiak a čakať, či prestrieľať sa sám cez presilu nacistov na spomínanej nemeckej lodi Tirpitz a dostať sa až k priateľovi pokojne čakajúcemu na motorovom člne vedľa lode.

Toto je však len stručný výpis tých najnebezpečnejších častí, ktorým sa počas hry hráč nevyhne. Okrem toho je jeho úlohou napríklad ničiť nemecké tanky pomocou diel alebo pancierových pästí, ponúknuť priateľom kryciu paľbu z guľometu, získavať dôležité dokumenty o zákerných nacistických plánoch, poprípade jednoducho vystrieľať prebytočných nepriateľov stojacich v ceste za úspešným posunom k cieľu misie, za ktorým vás vždy pred načítaním ďalšej misie čaká výrok známej osobnosti spätý s vojnovým obdobím. Náplň hry je teda skutočne rozmanitá a hráč pri nej nepocíti pocit nudy. Neraz sa mu však stane, že pri spanilej ceste za úspechom v boji nešťastne zahynie, čo má za následok najmä fakt, že dnes už ničím výnimočné automatické liečenie bolo v tejto hre zastúpené zbieraním lekárničiek. Niečo také ako možnosť „vydýchať sa“ zo zranení v prvej časti Call of Duty proste neexistuje, hráč musí okrem náplne misie sledovať aj stav zdravia umiestnený pri kompase s hviezdou označujúcou smer momentálnej úlohy, a v prípade nutnosti sa poobzerať za jedným z troch typov lekárničiek, ktoré môžu zdravie doplniť o 10%, 25%, alebo najväčšia dokonca o 50%.

Jednou z najdôležitejších, pokiaľ nie úplne najdôležitejšou stránkou každej FPS sú samozrejme zbrane. Ich arzenál v Call of Duty je skutočne široký a nezaostáva ani za rôznymi utopickými strieľačkami, kde sú najrôznejšie typy samopal, brokovníc a pištolí na dennom poriadku. Hráčovi sa do rúk dostanú najrôznejšie modely samopalov, pušiek, pištolí, ba dokonca granátov charakteristických pre obdobie, v ktorom sa hra odohráva. Typy zbraní závisia aj od toho, akú kampaň práve hráte, kým pri Američanoch dostanete do rúk najskôr Thompson, M1A1 Carbine a Colt, v ruskej kampani sa stanú pre vašich nepriateľov osudnými výstrely zo samopalu PPSh-41 či pušky Mosin Nagant, u Britov sú to zase také kúsky ako samopaly Sten, Bren či smrtiaca puška Lee Enfield. Munícia zbraní spojencov sa však postupom hry rýchlo míňa preto je najvhodnejšie si ich vymieňať za nemecké samopaly MP40 a MP44, poprípade za pušku Kar98k či pištoľ Luger. Hráč môže pri sebe nosiť vždy obmedzený počet zbraní, presnejšie dve klasické zbrane (najlepšie kombinácia samopal a puška) pištoľ a 10 granátov.

Za kvalitnou hrou pre jedného hráča rozhodne nezaostáva ani hra po sieti a to i napriek tomu, že oproti dnešnej verzií povedzme v najnovšom Black Ops by sa dalo hovoriť skutočne len o nejakej osekanej verzií. Mutiplayer ponúka 11 rôznych máp známych väčšinou už zo singleplayerovej časti hry, na ktorých sa hráči z celého sveta stretávajú v niekoľkých, dnes už dobre známych, no stále veľmi obľúbených módoch. Sú nimi Deathmatch, v ktorom ide každý proti každému, Team Deathmatch, kde sú hráči pri boji rozdelení na spojencov a Osu, ďalej Search and Destroy, pri ktorom sa jeden tím snaží zničiť istý objekt či objekty, ktorý(é) druhý tím chráni, pričom kolo končí dvoma spôsobmi a to buď splnením danej úlohy alebo v momente, keď všetci členovia jedného či druhého tímu zomrú. Poslednými dvoma typmi hry sú Retrieval, v ktorom sa jeden tím snaží získať určitú vec, ktorá je pod ochranou druhého tímu a nakoniec Behind Enemy Lines, v ktorom sa tím spojencov snaží ubrániť početnejšej skupine Nemcov. Ako bolo spomínané, multiplayer v prvom Call of Duty možno nedosahuje takú úroveň ako v ďalších pokračovaniach, rozhodne sa však podaril a hráčov dokáže zabaviť dokonca aj na desiatky hodín.

Grafická stránka hry je postavená na engine Quake 3, ktorý už aj v čase vydania hry nepatril medzi najnovšie. Napriek tomu z neho dokázali vývojári z Infinity Ward vyžmýkať maximum. Prostredie bojísk, na ktorých sa hra odohráva, je spracované skutočne veľmi dobre, rovnako aj interiéry, v ktorých sa hráč občas ocitne, stoja skutočne za to. Spracovanie postáv a hlavne ich pohyb sa dnešnému hráčovi môžu zdať tak trochu komické, rozhodne však svoj účel splnili a na rok vydania ich bez problémov môžem nazvať kvalitnými, i keď nemožnosť vidieť zo svojho tela nič viac než ruky držiace zbraň je prinajmenšom zvláštna. Výbuchy sú taktiež efektné a pozerá sa na ne skutočne dobre. Keď sme už pri efektoch, nedá mi nespomenúť momenty po väčších výbuchoch, po ktorých je postava na chvíľu zhodená na zem a omráčená, kvôli čomu sa pohľad na chvíľu jemne rozmaže a zvuky boja sú prehlušené prenikavým piskotom v ušiach. Dnes už smiešne HW nároky boli vzhľadom na tieto body celkom prijateľné, majitelia starších strojov však mohli mať problémy najmä v momentoch, keď sa na bojové pole nahrnulo nespočetné množstvo nepriateľov, pekným príkladom je určite misia v Stalingrade.

Zvuková stránka hry skvele dopĺňa celkovú atmosféru hry. Dabing je skutočne skvele zvládnutý a až na to, že samotné postavy, ktoré sú ovládané vami, nerozprávajú, mu nie je čo vytknúť. Neľútostné boje skvele dopĺňajú pre každú zbraň charakteristické výstrely, výbuchy zničených vozov, tankov a diel miešajúce sa s už spomínaným dabingom, alebo v tomto prípade skôr výkrikmi a povzdychmi jednotlivých postáv, ovplyvnené situáciou, v akej sa práve nachádzajú. Mňa osobne navyše príjemne prekvapil aj rozhlas, ktorý možno veľmi dobre počuť najmä na začiatku misie v stalingradskej kanalizácií. Celú zvukovú stránku hry podčiarkuje vynikajúca orchestrálna hudba v menu i počas samotného hrania.

Verdikt: Call of Duty je skutočným klenotom v hernom svete, ktorý nemá prakticky žiadne viditeľné chyby a aj po takmer ôsmych rokoch od vydania dokáže ponúknuť kvalitnú zábavu. Práve táto časť vytvorila kvalitné základy pre ďalšie, u hráčov mimoriadne úspešné pokračovania a dovolím si tvrdiť, že nové časti sa viac ako na vlastnú kvalitu spoliehajú najmä na zvučné meno, ktoré im dokázala vydobyť práve prvá hra zo série.

+ neustála akcia

+ atmosféra

+ rozmanitosť prostredí

+ zvuková stránka hry

+ umelá inteligencia

+ uzdravovanie sa pomocou lekárničiek

+ multiplayer

- krátka hracia doba

- drobné grafické nedostatky