Everlight: Fairies, Candles and a Wish

Deti sa od dospelých v mnohom odlišujú. Okrem toho , že sa im páčia iné veci , majú aj lepšiu predstavivosť a dokážu sa zabaviť i s jednoduchšími hrami. Nepotrpia si na zložitosť či prepracovanosť a k ich úplnej spokojnosti im stačí , ak sú hry pekné , milé a pri prvom pohľade si získajú ich srdce. No a čím sú deti staršie tím sa ich nároky zväčšujú. To čo bolo pred pár rokmi výnimočné sa stáva nezaujímavým a preto začínajú siahať čoraz viac po nových hrách a aktivitách , ktoré sú obsahovo bohatšie a zameriavajú sa na pre ne vekom postupne sprístupňujúce informácie. Existujú názory , že niečo môže byť pre ľudí zaujímavé v každom veku , no sú aj takí , ktorí toto tvrdenie vyvracajú. Ktorý z týchto dvoch táborov má pravdu? A existuje naozaj niečo , čo je vhodné pre všetkých?

Odpoveď na tieto otázky by sme mohli hľadať všade vôkol seba. Tvorcovia , rovnako ako ja , si takisto položili túto otázku a zjavne dospeli k názoru , že vytvoriť niečo také dokonalé sa naozaj dá. Preto dali hlavy dokopy a po mnohých bezsenných nociach nám prinášajú finálne dielo , ktoré sa javí že môže navždy vydať ortieľ nad touto otázkou. Podarilo sa im to alebo ide len o ďalší márny pokus?

Nesúď knihu podľa obalu!

Pri prvom pohľade na grafickú stránku hry si poviete , že tieto otázky sú nemiestne , pretože odpovede máte pred očami. Veď napokon komu inému by hra mala byť určená ak nie deťom túžiacim sa zabaviť v peknom fantasy svete , ktorý dýcha mágiou na každom kroku? A hoci si myslíte , že odpoveď poznáte , dáte hre šancu. Prečo? Pretože sa vám jednoducho páči!  Po spustení hry sa kocháte a postupne rozlišujete všetky klady a zápory tohto graficky podareného diela. Vidíte, že všetky objekty v hre sú pekne vymodelované a pôsobia vierohodným dojmom , navyše vrhajú dynamické tiene , ktorých mierny pohyb určite zachytíte pri letmom pohľade. Takisto si všimnete ale aj fakt, že hlavná postava , rovnako ako všetky objekty a predmety v hre , nie je ohraničená nijakou čiarou , čo spôsobí , že ju ťažšie postrehnete pred pozadím danej lokácie. Samotné tiene a  nasvietenie tvorí kapitolu samu  o sebe. Vďaka ich prítomnosti počas celej hry máte občas jemne depresívny a frustrujúci pocit , ktorý spôsobí ,že sa na hru ako takú prestanete pozerať cez fóliu a začnete postupne odhaľovať všetky jej farby. Po uvedení postavy do behu vám neunikne , že kamera hry začala pri posune mierne sekať a že sa textúry budov jemne rozmazávajú  napriek  tomu, že idete štandardne povolenou rýchlosťou. Pri interakcií s predmetmi vám istotne udrie do očí aj fakt , že niekedy postava nemanipuluje s predmetom priamo , ale jeho pohyb sa v animácií deje samočinne. Podobne to je občas aj so samotným behom a chôdzou , kedy postava takpoviediac „pláva“ po zemi alebo sa prekrýva s jednotlivými textúrami. Napriek niekoľkým technickým chybám vás to ale neodradí , nakoľko vašu pozornosť zaujme asi najpodstatnejšia časť každej adventury a tou je príbeh.

O čo v ňom môže asi tak ísť?

Príbeh je postavený na tom azda najotrepanejšom koncepte , ktorý sa napriek nespočetnom množstve stvárnení drží na vrchole rebríčka obľúbenosti. Jedná sa o boj dobra so zlom (čo iné ste čakali od fantasy adventúry?). Hlavným hrdinom je chlapec menom Melvin , ktorý jedného dňa v snahe ukryť sa pred dažďom vojde do obchodu pána Zúbka. Privíta ho jeho majiteľ a prezradí mu , že predáva sviečky. Melvin sa nechápavo rozhliada po celom obchode , nerozumie, čo je na nich také zvláštne keď ich možno predsa dostať na každom rohu. Odpoveď , že sú magické neuspokojí jeho zvedavosť a preto si zahrá s majiteľom hru , pri ktorej je úspešný a dozvedá sa , že má schopnosť cítiť mágiu. Melvin , ktorý odmalička (rovnako ako všetci v jeho veku) sníval , že by chcel raz ovládať kúzla začína pochybovať , a preto sa pán Zúbok rozhodne dokázať mu že si nevymýšľa a splniť mu tak jeho sen. Po sfúknutí plameňa sa Melvin dostáva do magického sveta Tallen , kde nachádza svojho duchovného sprievodcu , ktorý mu bude pomáhať pri rôznych skúškach , až ho napokon dovedie k vytúženému cieľu. Melvin musí prekonať rôzne formy strachu a aby toho nebolo málo , zisťuje , že na mesto bola uvalená kliatba a že on je jediný,  kto by mu mohol pomôcť. Získa si preto dôveru mešťanov a spolu so svojim duchovným sprievodcom sa púšťa na pomoc jeho obyvateľom a v ústrety vyriešenia záhady.

                  Obchod pána zúbka v ktorom sa to všetko začalo. Skúste hádať prečo sa tak asi volá?

Príbeh neznie veľmi originálne a mnohí z  vás vyniesli nad hrou konečný ortieľ ,ale skúste si ju zahrať a aspoň nachvíľu sa ponoriť do sveta Tallenu! Je naozaj neuveriteľné , ako si vás hra napriek všetkému získa a nedovolí vám nedohrať ju , napriek tomu , že sa pri nej možno až tak nebavíte ako pri iných tituloch. Veľkou mierou k tomu prispeje aj hlavný hrdina , ktorý akoby  z oka vypadol Simonovi  z konkurenčného projektu tejto firmy. Melvin je zvedavý chlapec , ktorý pôsobí dosť energicky a všetko berie s pokojom a rozvahou (výnimkou sú len veci ,ktorých sa bojí) , pôsobí navonok ale aj trošku neokrôchane a neraz zle argumentuje v stresových situáciach. Rovnako ako všetci v jeho veku aj on rieši typické problémy dospievania. Okrem toho že zostane sám a nenájde si priateľku , sa bojí aj strachu  zo sklamania , z  prehry , vzdialenej smrti a zo  svojho samotného strachu. Všetkým týmto vnútorným démonom musí čeliť v piatich kapitolách do ktorých je hra rozdelená , pričom na to nie je sám a statočne mu pomáha jeho duchovný sprievodca. Je ním šarmantná víla menom Fiona , ktorú zachráni so zajatia hneď po príchode do mesta. Fiona je veľká posmeškárka , využije každú príležitosť aby si s Melvina mohla uťahovať a je to práve ona ,  čo vnesie do hry sarkastický , mierne uštipačný humor ktorým sa prezentuje nielen ona , ale aj Melvin počas celej hry. A hoci sa to pri čítaní týchto riadkov nezdá , má veľké srdce a vždy Melvinovi nakoniec poradí a pomôže. Avšak ani humor nie je urobený k úplnej spokojnosti , na niektoré narážky a doťahovania hlavná postava nereaguje a vyskytuje sa to hlavne v miestach,  kde by ste to najväčšmi očakávali. Kebyže autori na ňom ešte trošku popracovali , mali by sme tu veľmi vtipné dielo , takto sa musíme uspokojiť len s titulom vyľuďujúcim mierny úsmev na tvári.

                               Zoznámte sa s hlavným hrdinom a jeho duchovným sprievodcom

A s kým sa vlastne Melvin stretol?

Npc Postáv nájdete v hre menej ako v iných adventúrach , čo ale pri tomto diele nemožno hodnotiť ako negatívum , pretože hra , obmedzená jednoduchým príbehom a menším počtom lokácii by potom pôsobila chaoticky. Stretnete sa v nej s rôznymi postavami , pričom sa budete zaoberať ich problémami , aby ste sa posunuli čoraz bližšie k rozlúšteniu záhady. Autori popracovali na charakteroch jednotlivých postáv ,takže sa nebudete mať problém s nimi stotožniť a poľahky si ich zapamätať. Postavy sa príčinou kliatby v noci menia a vy vďaka tomu spoznáte ich najtajnejšie túžby a prehrešky ktoré cez deň ukrývajú , nevediac  ,že v noci sa im naplno oddávajú. Stretnete sa s milou babičkou, ktorá sa v noci mení na nebezpečnú dračicu , s pustovníkom , ktorý sa nevie ubrániť hazardu , s poctivým kováčom, ktorý nikdy neskrivil nikomu ani vlások na hlave a v noci sa mení na agresívneho pijana ako i s boháčom, ktorý kvôli svojej chamtivosti žobre po nociach pred knižnicou (sami si preto urobte názor o tom či by sa mali mladším hráčom takéto témy prezentovať). V hre sa s nimi stretnete v pomerne rozmanitých prostrediach , ktoré sú pastvou pre oči a napriek tomu , že aj tých je pomenej a od začiatku máte väčšinu sprístupnenú , vám to nebude prekážať. Práve naopak , o to viac sa budete  tešiť na príchod novej postavy či lokácie. Tie však ku koncu slúžia len na akési vyplnenie hluchých miest príbehu a nespôsobia takú eufóriu ako v jej skoršej fáze.

                                          Okrem ľudí sa v noci menia aj zvieratá. Toto je cez deň pudlík.

Ako sa to vlastne celé hrá?

Hra je klasická point´n´click adventúra a žiadne inovácie od nej nečakajte. Ovládať sa dá bez použitia klávesnice , avšak môžete ju využiť. Prostredníctvom jej klávesov si môžete stopnúť hru , zviditeľniť v nej počas hrania všetky aktívne úlohové predmety a zobraziť všetky východy, čím sa autori celkom úspešne ubránili črtajúcemu sa pixelhuntingu. Melvinov pohyb ovládate ľavým tlačidlom myši , pričom autori zjavne pozabudli na fakt,  že sú v 21.storočí , a že v dnešnej dobe väčšina hráčov lipne na rýchlejšom presune postavy dvojklikom. Musíte si preto vystačiť s pomalou chôdzou alebo behom , do ktorého sa Melvin automaticky dá,  len čo má vykonať interakciu so vzdialenejšou postavou či predmetom. Okrem toho ním kombinujete aj jednotlivé úkolové predmety v inventári. Pravým tlačidlom myši docielite , že vám Melvin jednotlivé predmety stručne popíše , pričom neraz prihodí jednu s jeho sarkastických poznámok. Mierne vás prekvapí aj samotný kurzor , ktorý sa mení podľa toho čo môžete s daným objektom urobiť , čím vám autori veľmi uľahčili samotné hranie , no na ich obhajobu treba dodať že jednotlivé animácie kurzora sú trefné a výstižné. Oko vám prezradí , že predmet sa dá preskúmať , ruka  - že ho môžete zobrať , kľúčik-   predmet môžete na niečo aplikovať a ústa - že s danou postavou môžete viesť rozhovor. Toto je ale asi tak všetko , ničím iným vás pri hraní neprekvapí.

                                Inventár aj zobrazovanie okolitých predmetov je jednoduché a prehľadné.                    

No a čo hrateľnosť? Je niečím výnimočná?

Hra by bola v podstate priemernou adventurou no pár vecí ju zaraďuje do skupiny tých lepších , ktoré sa na hernej scéne za posledné roky urodili. Ako prvé stojí za spomenutie logickosť , ktorou hra ovplýva od začiatku do konca. Počas hrania celej hry sa vám stane len veľmi zriedkakedy , že narazíte na nejakú zvláštnosť,ktorú by ste nikdy nečakali , alebo na riešenie úlohy ktoré by podľa vás dovtedy bolo úplne neakceptovateľné. Avšak slovíčko zriedkakedy je tu namieste. Predsa len môžete počas hrania napríklad naraziť na požiadavku opitého kováča Simona , ktorý neprestane piť kým neuvidí tancovať biele myši polku , alebo potrebujete syr, ktorý nájdete jednoducho ležať na schodoch vystavený napospas teplým slnečným lúčom. Ďalej treba spomenúť hraciu dobu , ktorá sa približuje napriek menšiemu počtu úloh k 15 hodinám  , čo je vzhľadom na vlažne podaný a predvídateľný príbeh viac ako úctyhodné. Okrem toho si môžete hru sťažiť aj výberom obtiažnosti. Áno , čítate správne , v hre si môžete vybrať jednu  z troch klasických úrovní obtiažnosti , pričom ale pri výbere ktorejkoľvek z nich sa dialógy ani riešenie úloh nezmení. Jej výber je skôr taká výzva, aby ste nepoužívali príliš často nápovedu ,ktorá vám značne môže pokaziť zážitok z hrania. Po jej výbere pri spustení novej hry dostanete určitý počet sviečok , ktoré môžete minúť, aby ste hru na danej obtiažnosti prešli. Každá sviečka vám vo Fioninom denníku odokryje časť z  nápovedy a  pomôže vám pri ďalšom postupe , keď už neviete kam z  konopí. Zatiaľ čo prvá sviečka je niekedy zavádzajúca alebo vám nič podstatné neprezradí , druhá vám odokryje takmer celé riešenie daného problému a to málo, čo vám neprezradí si viete potom už jednoduchšie domyslieť. Použitie tretej sviečky preto nie je potrebné a možno povedať , že autori systém obtiažnosti nezvládli. Po splnení daného problému sa vám v pravom hornom rohu zjaví blikajúca ikonka v podobe knižky , ktorá vás na to upozorní a po nazretí do denníka uvidíte , čo musíte ďalej urobiť. Na konci hry uvidíte jednoduchú tabuľku , ktorá vám predostrie, ako sa vám počas hrania darilo , koľko sviečok ste spotrebovali na danú lokáciu a ohodnotí tak vašu šikovnosť a inteligenciu. Okrem denníka vám autori hrateľnosť uľahčili aj mapkou ,do ktorej sa môžete kedykoľvek prepnúť a prostredníctvom nej sa rýchlejšie premiestňovať do ostatných oblastí. Rozhovory s Npc postavami sú zaujímavé , každá má poruke niekoľko dialógov ,ktorých čítanie vás nebude nudiť. Niekedy vás môže ale nepríjemne zaraziť  nelogické usporiadanie dialógov , kedy sa možnosť ukončenia rozhovoru nenachádza na poslednom mieste.

                                               Prehľadná mapa svoju úlohu plní pri hraní bezchybne.

Zatiaľ to znie obyčajne , znamená to , že to najlepšie príde nakoniec???

Jednoznačne však najväčším tromfom hry, s ktorým na vás tvorcovia hrdo vyrukujú takmer od samého začiatku , je striedanie dňa a noci. Práve ono spôsobuje , že hra získava na kvalite , že sa ľahšie stotožníte s príbehom , máte pocit že mesto skutočne žije a že sa samotná hra stáva ťažšou a zaujímavejšou. Niektoré veci môžete spraviť totižto len v noci , najmä keď sa to týka úlohy úzko spojenej s nejakou postavou,  ktorá sa v noci mení na iný obraz. Zoberte si napríklad taký únos Laury , dievčaťa ktoré sa od začiatku Melvinovi zapáči , a ktoré mu pobláznilo už pri prvom stretnutí hlavu. Viete, že je spútaná v kanáli , no nemôžete sa k nej cez deň dostať pretože jeho vchod je zatarasený vozom kočovného obchodníka. Ten sa tu zdržiava len cez deň a preto keď sa prepnete do noci , už tu nie je a môžete dnu zísť. Zaujímavé však? Vedzte,  že na tomto koncepte je celá hra postavená a že podobných úloh bude v hre ešte omnoho viac.

                       A takto to vyzerá v praxi. Schválne , postrehli ste na obrázkoch spomínaný rozdiel?

Atmosféra je asi najzvláštnejším javom celej hry. Napriek tomu , že miestami pôsobí skľučujúco si vás podmaní , no počas celého hrania sa nebudete vedieť zbaviť pocitu , že tu predsa len niečo chýba. Romantika medzi Melvinom a Laurou  bude síce umocňovaná niektorými úlohami , objatiami a bozkami , no pocit,  že je to všetko len hrané sa vás bude opakovane zmocňovať a budete s ním počas hry bojovať. Rovnako to bude aj s rozprávkovosťou. Hoci sa tu vyskytujú hovoriace zvieratá , magické predmety a bytosti , budete mať po krátkom stretnutí s nimi pocit,  že všetko je zase len hrané a že sa nachádzate v takmer normálnom svete bez kúziel a mágie. K ničeniu atmosféry prispeli autori značnou mierou aj niektorými modernými pojmami z  oblasti informačných technológií , ako aj vyskytovaním sa rôznych elektronických prístrojov v hre. Čakali by ste , že v tejto hre pocestujete na stroji času?

                                  Najromantickejšie chvíle prichádzajú rovnako ako vždy v samom závere.

Čaro dodáva hre aspoň zvuková stránka ,s ktorou sa stretnete už v samotnom menu , kedy vás hra privíta peknou inštrumentálnou skladbou hrajúcou z  gramofónu. Pri jej prvom začutí vám bude ihneď jasné , že autori mysleli aj na túto časť hry. V hre sa nestretnete s vokálmi , no zato vás pri vstupe do každej lokácie privíta vždy iná, ale zato ušiam lahodiaca skladba. Okrem nej samozrejme postrehnete aj čvirikanie vtáčikov , šum v krčme , húkanie sovy a iné zvuky , ktorých by mohlo byť trošku viac. Na druhej strane však vzhľadom na hudobný podklad nehrajú až takú veľkú úlohu a nachádzajú sa tu len tie najnevyhnutnejšie pre navodenie toho už mnohokrát spomínaného pocitu. Za spomenutie stojí aj kvalitný nemecký dabing , kde sa taktiež prejavuje skvelý výber tvorcov. Všetky postavy v hre sú nahovorené s veľkou precíznosťou , pri rozhovoroch preciťujú všetko, čo hovoria a všetky hlasy dabujúcich hercov sa k jednotlivým postavám navyše i hodia. Čo viac sme si mohli priať?

Kedy príde už konečne verdikt ?

Ako sami vidíte z  nasledujúcich riadkov odpoveď je zrejmá: Neexistuje hra ani nič ,čo by bolo vhodné pre všetkých. Každý z  nás je jedinečný a má iné chute,  čo by si mali autori raz a navždy zapamätať. Mali by sa preto poučiť zo  svojich chýb a pri ďalšej hre sa ich vyvarovať , ak chcú vytvoriť vysoko nadpriemernú hru schopnú konkurovať najlepším titulom. Táto ich hra je ale príjemný počin , pri ktorom strávite pomerne dlhú dobu. Po jej dohratí vám zostanú len veľmi matné spomienky na celé dobrodružstvo , ale ak sa k nemu po čase vrátite , zistíte , že je rovnako zaujímavá ako aj predtým a zahráte si ju opäť , len aby ste sa znovu mohli vrátiť do tohto magického sveta plného čarovných bytostí.

Plusy:

+ pekná grafická stránka titulu , nasvietenie a dynamické tiene

+ rozmanité lokácie

+ sympatický hrdina , jeho duchovný sprievodca a ich vzájomné dialógy

+ prepracované Npc postavy

+ ovládanie hry myšou , možnosť využitia klávesnice na zjednodušenie hry

+ uľahčenie hrania denníkom a zrýchlenie príslušnou mapkou

+ striedanie dňa a noci nie je stereotypné

+ úlohy , ktorých riešenia vyvolávajú pocit skutočne žijúceho mesta

+ logickosť

+ dĺžka titulu vzhľadom na príbeh

+ zvuková stránka

+ dabing

Mínusy:

- sekanie kamery , výraznejšie neohraničenie postáv a predmetov , ich samočinný pohyb v

  animáciach , občasné prekrývanie  sa textúr a postavy

- humor mohol byť miestami lepší

- nové postavy a lokácie v neskoršej fáze titulu slúžia len na vyplnenie hluchých miest príbehu

- pohyb dvojklikom nie je možný

- nedoladený hodnotiaci systém nápovedy

- atmosféra a jej ničenie modernými a technologickými pojmami