Super Meat Boy

Klasické plošinovky nám v tomto modernom svete pomaly vymierajú. 2D side-scrolling hry si svoj vrchol odbili ešte keď nič zložitejšie vtedajší hardware nedokazál spracovať a odvtedy to s nimi ide dolu vodou. Bohužial doplatili na hon za tými efektnejšími a hlavne 3D hrami. V súčasnosti aby plošinovka vôbec zaujala ( ak samozrejme nejde o značku ako Super Mario, ktorý by sa predával už len kvôli menu ), musí mať nápad, musí mať niečo, čo ju ozvláštni od konkurencie, niečo, čo je také výrazné, že je človek ochotný vypnúť Call of Duty a preskákať level zľava doprava. To "niečo" sa väčšinou ťažko hľadá veľkým vývojárskym štúdiám a ešte väčším vydavateľom, takže momentálne vo väčšine prípadov platí plošinovka = indie hra. Taký Braid mal vracanie času a priam umelecký zážitok z hrania, Limbo špecifickú ponurú atmosféru, Bionic Commando Rearmed ukázal, že aj remake môže mať úroveň a zachytiť pôvodné čaro hry. No a s čím teda vyrukoval Super Meat Boy?

Super Meat Boy je elektro-metalový hardcore 2D úlet. Áno, úlet je to správne slovo a žiadne iné túto hru lepšie nevystihuje. Ide totiž o 2D plošinovku kde ovládate kus mäsa s ktorým máte za úlohu sa v sprievode našlapanej hudby v rozmanitých a strašne náročných leveloch vyhýbať rôznym cirkulárkam, ihlám, lávovým jamám a keď sa vám to podarí a doskáčete ku princeznej, tak nasleduje ďalší level, ktorý je ešte tažší. No uznajte, v súčasnej dobe minima nových nápadov a originality je Super Meat Boy ako dar z nebies, niečo svieže, niečo čo dobre poznáte no pritom je to úplne nové a strašne krvavé. Toľko strohá charakteristika, poďme sa však na jednotlivé časti tohto uleteného mäsa pozrieť bližšie.

Príbeh väčšinou nehrá v žánri 2D plošinoviek veľkú rolu a tvorcovia ho tam dávajú len aby to celé dávalo aspoň ako-tak zmysel. A ako to už býva, tento príbeh je o láske a o zachraňovaní princezien zo spárov zlých individuí, ktoré nášmu hrdinovi nedoprajú prítomnosť svojej milovanej ( všetká česť Braid, ktorý dokázal za takéto klišé zamaskovať oveľa väčšie posolstvá a interpretácie ). Tu sa patrí pripomenúť akým úletom táto hra je a aby som to dokázal, tak si pomôžem charakteristikou príbehu od samotných tvorcov hry - Team Meat, ktorých opis znie nasledovne - Super Meat Boy je hra kde hráte za chlapca bez kože (!), ktorého priateľka, ktorá je z obväzov(!), je unesená nenarodeným plodom(!), ktorý má oblečený smoking, klobúk a nosí monokel (!). Huh? Heh? WTF? Nič viac k tomu netreba dodávať, žiadne intrigy ani podobné zbytočnosti sa v Super Meat Boy nekonajú, jednoduché ako facka.


A samotný gameplay? Hra pred vás postaví level plný nástrah, ktorým sa musí Meat Boy pomocou šprintu, skákania a odrážania od stien vyhýbať. Takto to znie jednoducho, ale skúste si to v praxi. Tento počin má totiž vlastné pravidlá a či už budete hrať na gamepade, ako odporúčajú po spustení hry tvorcovia, alebo na klávesnici, ktorú som uprednostnil ja a nemal som s ňou žiaden problém, bude vám chvíľu trvať kým sa vám aj toto na prvé počutie triviálne skákanie a odrážanie od stien dostane pod kožu. Super Meat Boy je celý o správnom načasovaní a teraz nehovorím len o tom, že si počkáte kým sa dva obrovské rotujúce ozubené kotúče od seba najviac vzdialia, tu si musíte správne dopredu načasovať a odsledovať aj ďalších, povedzme 5 takýchto prekážok a preletieť či preskákať ich bez najmenšieho dotknutia, lebo inak sa Meat Boy za efektného zvuku ( ten zvuk pozná a dokáže napodobniť aj malé dieťa, proste keď sa organická hmota stretne s hmotou tvrdšou a rozprskne sa po okolí ) rozpadne na kúsky a vy môžete začať celý level od znova. K tomu si ešte pripočítajte, že taktiež záleží na správnom načasovaní púšťania jednotlivých ovládacích kláves, pretože tými regulujete nielen či má alebo nemá skočiť, ale aj dolet a samotný uhol odrazu/skoku.

Čaká vás dohromady 7 špecifických svetov, ktoré sú plné levelov s charakteristickým vizuálom a prekážkami

či nepriateľmi. Vždy vám hra ukáže niečo nové, novú prekážku, nové poletujúce čudo, ktoré tam rozhodne nie je na to aby vám spríjemnilo postup levelom. Budete preskakovať lávové jamy, vyhýbať sa obrovkým cirkulárkam, tesne míňať porozbíjané ihly či uhýbať sa obrovským kopám soli. Ako vravím, úlet. Každý jeden level má svoju ťažšiu - dark alternatívu, ktorá sa odomkne ak ho prejdete na známku A+, rozumej splníte určitý časový limit. Samozrejme na konci sveta je vždy originálne spracovaný boss, pred ktorým zväčša utekáte. Raz vás bude naháňať akýsi obrovský dvojnohý robot-vták s motorovou pílou namiesto zobáka, inokedy sa budete snažiť utiecť z miestnosti plniacou sa krvou, v ktorej ako bonus pláva obrovská mäsožravá krvinka, čo rozhodne nie je pozitívna správa pre vás, kus mäsa. Po leveloch môžete taktiež zbierať obväzy, za ktoré si odomknete nové hrateľné postavy ( napríklad je možné si sprístupniť aj headcraba z Half-Life univerza ) ktorých ovládanie a správanie je opäť veľmi špecifické a obohacuje hrateľnosť. Raz za čas natrafíte na warp zóny, čo sú špeciálne levely odohrávajúce sa akoby v inej dimenzii, kedy sa často zmení celý vizuál a aj hlavná postava hry, takže sa pripravte na levely ladené v štýle Pacmana a iných oldschool plošinoviek. Musím povedať, že ide o ďalšie skvelé spestrenie hry.

Možno si hovoríte, čo ale v takejto rozsiahlej hre drží človeka pri hraní, keď je tak strašne náročná ako všetci spomínajú? Práve celková atmosféra, ktorá na vás dýcha na každom kroku je to, čo vás bude držať a nepustí. Už pri vstupe do hlavného menu vám hra ako žiadna iná oznámi, čo ste to vlastne zapli ( Suuuuuupeeeer Meaaaat Boooooooy ! ) a človek by nepovedal ako takáto vec dokáže nabudiť do hrania. Ale hlavne ide o ten pocit keď sa na stý pokus úspešne vyhnete všetkým prekážkam, presne si načasujete prebehnutie celým levelom a dobehnete ku princeznej, ešte aj v dobrom čase, je na nezaplatenie. Hra vás ničím nezdržuje, pokazíte daný pokus a rozprskne sa vám Meat Boy na kusy? Nevadí, nič sa nedeje, v tom momente znovu začínate na začiatku levelu a môžete to ihneď vyskúšať inak a lepšie. Žiadne zbytočné animácie, žiadne zdržovanie, hra vás drží v tempe a vy proste chcete ísť ďalej, chcete sa už konečne vyhnúť tej prekliatej jame plnej ihiel, úspešne skočiť nad ventilátor a nezabiť sa zospodu o ďalší. Ako čerešnička na torte je v hre replay, ktorý vám nielen že ukáže víťazný beh levelom, zobrazí vám totiž aj všetky nevydarené pokusy, čo v praxi vyzerá asi tak, že zrazu sa z jedného miesta začnú pohybovať desiatky Meat Boyov, postupne odpadávajú na jednotlivých prekážkach až ostane ten jeden, ktorý to zvládol až k princeznej.


Toto celé je zabalené vo veľmi svojskom grafickom spracovaní, ktoré má špecifický štýl a lahodí oku. Meat Boy všetko čoho sa dotkne farbí na červeno, čo tvorí v spojení s pastelovou jednoduchou farebnou paletou levelov veľmi zaujímavý vizuál a hlavne úrovne postavené na kontraste bielej s červenou ( továreň na soľ ) vyzerajú úžasne. V máloktorej hre sa tá hudobná zložka vyrovná či dokonca prevýši tú grafickú a dovolím si tvrdiť, že Super Meat Boy takouto hrou je. Hudba je rovnako uletená ako samotná hra. Strašne rýchle elektro, ktoré má v sebe veľa prvkov z drum&bass štýlu, v spojení s metalovými sólami a celé toto ako keby prehnané 8bitovým syntetizátorom je niečo strašne energické, chytľavé a hlavne sa hudba tak rýchlo neopočúva. Musím sa priznať, že po hraní Meat Boya sa mi hudba na tanečnej akcii zrazu zdala nudná a moc pomalá. Hudobný podmaz dokonale vystihuje čaro, hrateľnosť a dotvára atmosféru celej hry. To sa nedá len tak popísať, to musíte proste počuť. Taktiež ozvučenie behu samotného Meat Boya - mäso ťapkajúce o podlahu, je čarovné a skvele dotvára celkový dojem z hry.


Ak teda máte chuť na ultimátnu hardcore 2D plošinovku s obrovskou znovu-znovu-znovu-hrateľnosťou, ktorá ulahodí vášmu egu, oku aj uchu zároveň, Super Meat Boy je tá, dovolím si tvrdiť, jediná správna voľba. Ako vravím, dokonalý úlet.