Dragon Quest IV: Chapters of the Chosen

Prológ

Dragon Quest 4 vyšla pôvodne na Nintendo Entertainment System (NES) pred takými tisíc rokmi, presnejšie v roku 1990. Je to už poriadne dávno že? Japonský gigant Square-Enix si ale v roku 2008 pomyslel, že na staré hry by sa nemalo zabúdať, hlavne keď sú tie hry obľúbené po celom svete, a mali by sa predstavovať a núkať aj najmladším hráčom, aby okúsili, čo to zo starej JRPG školy. Netrvalo dlho a za hlavnú platformu si vybrali, ešte aj v dnešnej dobe, veľmi populárne Nintendo DS. Keďže táto platforma je od NES na míle ďaleko, hru upravili graficky aj zvukovo do takej podoby, aby novým hráčom nenútene predstavila farebný pulzujúci svet, no na druhej strane aby starým harcovníkom pripomenula staré časy z nového 3D uhla pohľadu, pričom by sa duch a atmosféra pôvodnej hry zachoval. Po vyše 50tich hodinách strávených s touto hrou musím úprimne povedať že remake sa viac než len podaril. Ale pekne poporiadku.

 Chapters of Chosen

V úvode hry sa ujímate vášho vami pomenovaného hrdinu. Ako to už v japonských hrách zvykom býva, neviete kto ste, čo ste, kde ste sa to ocitli a aký je dôvod toho, že ste sa ocitli v situácii, v akej ste sa ocitli. Jedno je ale isté, náhly súboj musíte vyhrať lebo inak bude zle nedobre. Po chvíľkach vzrušenia sa vy ako hráč dozvedáte, že to bol len tréning, a tréner vás chcel len vyskúšať. To čo nasleduje potom, vám ale neprezradím, pretože čo je horšie ako vyzradiť príbeh hneď na začiatku. Poviem vám len to, že celá hra sa točí okolo zlej osoby zvanej Psaro Manslayer, ktorý chce (nádych na nečakaný zvrat) zničiť celú planétu a vyhubiť všetko živé. Vy ako hlavný hrdina, Vyvolený, tomu máte ako inak zabrániť. To či tomu zabránite je len na vás a vašich schopnostiach.

Dragon Quest 4 je zaujímavá hra z pohľadu rozprávania príbehu, resp. storytellingu. Je rozdelená do 5tich kapitol, pričom v prvých štyroch je vyrozprávaný príbeh postáv, s ktorými vás osud v poslednej kapitole spojí a spoločne sa vyberiete na cestu, na ktorej konci vyplieskate zlých ujov a tety po zadku. Každá kapitola má svoj špecifický názov a je nutné podotknúť, že čo do hrateľnosti a zábavnosti, každá je zaujímavá hlavne pozadím postáv, ich osudmi a rozhodnutiami. Inak je to samozrejme, hlavne vybiť tony príšer, poraziť na konci záverečného bossa. To, čo robí hru zaujímavou, je spojenie zdanlivo nezlučiteľných postáv do jednej grupy zachraňujúcu svet. Však spomeniem napríklad Torneka, obchodníka, ktorý celý život sní že si založí svoj vlastný obchod so zbraňami. Začiatky sú ale ťažké, a keďže on nemá peniaze, tak si ich musí zarábať v miestnom obchode ako predavač, kde dostáva po každej zmene, istý obnos peňazí, v závislosti na tom, ako sa mu darilo. Osobne som mal túto kapitolu najradšej, pretože sa nestáva často, že v hre stojíte na opačnej strane obchodu, na mieste predavača, a čakáte na zákazníkov, ktorým predáte tú zbraň, ktorú si vyberú. Občas sa k vám zatúla podomový obchodník, od ktorého môžte nakúpiť nové zbrane pod trhovú cenu a v obchode ich predávať potom za vyššiu sumu. V inej kapitole hráte za cárovnu Alenu z kráľovstva Zamoksva (Áno, myslite si správne. Táto krajina používa ruský dialekt.), ktorá má už po krk života na zámku a neustálych napomenutí rodičov a tak sa rozhodne, že jedného dňa utečie z domova a vydá sa spoznávať svet. Budete hrať taktiež za sestry Mayu (tanečnica) a Meenu (veštica), ktoré už nevydržia tlak v nočnom klube a vydajú sa pomstiť smrť svojho otca. A v neposlednom rade sa chytíte osudu rytiera Ragnara, ktorého kráľ poveril vyšetrením miznutia detí v kráľovstve. Je to zábavné a osviežujúce sledovať vždy iný osud, pričom budete priam nedočkavý, čo za príbeh si pre vás pripravili tvorcovia v ďalšej kapitole. V poslednej časti sa zaujímavým spôsobom tieto osudy spoja s vašim hrdinom a takto dostanete konečnú zostavu.

Každá postava má už vopred určenú triedu, a s tým spojené aj špecifické brnenie a zbrane, ktoré môže postava používať. Všetko je to klasicky spravené podľa old-school pravidiel, čiže prídete do mesta, nakúpite potrebné zboží, nové zbrane a brnenie a hurá na mapu sveta. Hrou stretnete asi milión rôznych druhov príšer, ktoré na vás budú vyskakovať prakticky odnikiaľ. Tušíte správne, súboje sú tu náhodne generované ako napríklad vo Final Fantasy. Práve pri tomto bode hrateľnosti som bol vždy na vážkach. Súboje sú pekné prehľadné v príťažlivej grafike, no na druhej strane sú až moc ľahké, ako pre deti, a ani na konci vás hra príliš nepotrápi. Čo je ako keby paradox, pretože tieto turn-based súboje majú potenciál na veľké taktizovanie. Nepriatelia sú buď osamote alebo v skupinkách, čo značí že môžte zasiahnuť všetky naraz. Kúzla vám dajú veľa možností pri bitkách, či už je to zníženie obrany protívníka a zároveň zvýšenie vašej sily, čo ma zdrvujúce účinky, alebo používanie rôznych omračovacích kúziel. Zaujímavosťou je taktiež možnosť výmeny postavy počas súboja (dokopy máte 8 postáv, počas súboja používate 4), čo len zosilňuje pocit z taktizovania. To všetko by bolo omnoho viac použiteľnejšie keby nepriatelia neboli taký slabí. Neviem, ako to bolo v starej NES verzii, ale myslím si že by zvýšením náročnosti hra určite neprerobila. Najhoršie je, keď vás budú otravovať náhodné súboje, kde nepriateľov pošlete do teplých krajín už po jednom údere. Ale je treba povedať, že je to stále lepšie ako u Final Fantasy, pretože tu na začiatku súboja nenájdete žiadny nástup. Proste šup a hotovo. Vyberáte príkazy, útočíte, vyhrávate. Ani sa nenazdáte a už ste zase späť.

 Prostredie, v ktorom sa budete pohybovať, je pekné 3D plastické a navyše si ho môžte natáčať ako len chcete. Hra využíva oba displeje naraz a tak vám mohutnosť niektorých animácií alebo prostredí vyrazí doslova dych. Grafike sa dá vytknúť to, že miestami je až dosť nepríjemne hrubá, alebo nesympatické 2D spirity, ktoré sa točia v smere vášho otáčania kamery, a to všetko moc na kráse nepridáva. Napriek svojej hrubosti, sa na to všetko pozerá pekne, pretože okolie je spracované detailne. Oči rozhodne potešíte. Hudobnej stránke nie je čo vytknúť. Je super, presne sedí atmosfére hry, byť nie je až tak veľkolepá ako napríklad od Nobua Uematsa. Zamrzí ale častá repetitívnosť, čo má za následok, že si budete pripadať, ako keby ste boli stále na tom istom mieste.

Dragon Quest 4 oplýva rôznymi minihrami, z ktorých najväčšie sú rozhodne zbieranie mincí a kasíno. Po celom svete sú poschovávané mince, ktoré až budete zbierať a prinesiete ich jednému konkrétnemu mužovi, tak vám dá odmenu. Záleží na počte, ale čím viac ich máte, tým hodnotnejšie veci vám dá. A rozhodne sa s tým oplatí zapodievať. Názov kasíno hovorí už samo za seba. Na začiatku si vymeníte svoje peniaze za tokeny a môžte ísť skúsiť šťastie. Máte na výber z troch možností. Buď skúsite svoje šťastie v pokri, buď v klasických automatoch, alebo ich stavíte na víťaza v súboji medzi monštrami. Samozrejme aj tu je možnosť premenenia si nadobudnutých tokenov za rôzne užitočné veci, ktoré inde len tak ľahko nenájdete.

Epilóg

Dragon Quest 4 sa hrá príjemne. Do vlaku, či školy je to ideálne, pretože to nie je príliš zložité a nezačne vás frustrovať tak, že by ste konzolou najradšej hodili o zem. To ale zase hrá neveľmi do karát hardkorr hráčom, pre ktorých by táto hra nepredstavovala určite žiadnu výzvu. Tak preto DQ4 odporúčam len skalným priaznivcom tejto série, alebo maniakom, ktorí to nestihli hrať v dobe vydania a chcú si „doplniť vzdelanie“, pričom dajú radšej prednosť DS verzii pred pôvodnou verziou NES (do tejto skupiny sa radím aj ja). Nechápte ma zle, túto hru mám aj napriek jej jednoduchosti a hrateľnosti zo skorých rokov 90tych rád. Dlho som sa rozhodoval medzi hodnotením 6.5 a 7, ale tak priklonil som sa k vyššiemu číslu, byť koniec koncov, hra je veľmi roztomilá.

PS: jedno prekvapenie vás čaká keď si naloadujete save vytvorený po úplnom skončení hry ;)

Grafika 8

Hrateľnosť 7

Príbeh 5

Životnosť 8

Hudba 8

Originalita 6

Obtiažnosť ľahká