Amnesia: The Dark Descent

Amnesia: The Dark Descent (Pád do temnoty):

   Amnézia zo starogr. a – predpona vyjadrujúca zápor,  mneme – pamäť.  Je to patologická porucha pamäti, charakterizovaná čiastočnou alebo úplnou stratou pamäti, pričom ostatné mentálne funkcie sú v uspokojivom stave. Ako tak pozerám na zoznamy hier za posledný rok, radšej by som dostal špecifický druh amnézie, ktorá by mi dovolila vymazať názvy zlých hier z hlavy.  Aký to paradox, keď mi práve survival horor nesúci názov straty pamäti uviazne v hlave.   Zatiaľ nezávislé štúdio Frictional Games majúci za sebou skúsenosti z tvorby Penumbry nám prináša čistý destilovaný zážitok strachu. Poďme teda rozpitvať Pád do temnoty.

It´s set in the year 1839...

   Zhostíme sa  roly Daniela, mladého muža pochádzajúceho z Londýna, konkrétne z Mayfair, ktorý sa ocitá v hale stredovekého  Pruského kaštieľa Brennenburg. Ako názov hry napovedá Daniel stratil pamäť. Po prebudení nevie kde je, čo tu robí, ako sa sem dostal, Žiadne spomienky situáciu nezlepšujú – v hlave má len, že jeho meno je Daniel. Jediná vec, ktorá  momentálne dáva zmysel je, že sa odtiaľto určite musí dostať. Ešte než sa pohne, nájde pri sebe lístoček, ktorého autorom a adresátom je on sám. Píše sa, že sa musí vydať do vnútornej svätyne a za každú cenu musí zabiť  baróna Alexandra – majiteľa tohto hradu. Okrem toho sám seba varuje pred „žijúcou nočnou morou“, ktorá ho prenasleduje a že sa jej musí strániť.  Nuž tak sa rozhodne veriť sám sebe a postupuje podľa útržku papiera. Tak sa vydá jedinou možnou cestou – vstriec temnotám a objatiu chladných múrov kaštieľa. Netrvá dlho a je jasné, že tu nie je všetko s kostolným poriadkom.  Svätyňa je hneď za rohom a to, pred čím sa má mať na pozore čaká, cerí svoje zuby, a ide už o život. Hnusná mäsitá substancia rastúca po stenách a podlahe donúti Daniela ku školáckej chybe a prepadá sa ruinami, kde nachvíľu stratí vedomie. Počas otrasu si ešte spomenie, že býval archeológom. Doprevádzal profesora Herberta do Afriky , kde študovali prastarú hrobku.  Vo svojej vízií nasleduje modré svetlo a už už ho má keď sa znova preberá k životu. Opäť musí pokračovať...    

I must not forget.. I am...I´m ... D-Daniel...focus; focus... my name is Daniel. 

    Jedinou zbraňou počas celej hry, bude iba hráčov dôvtip, logika,  Danielove nohy a najväčší nepriateľ a priateľ zároveň;  temnota.  Daniel je obyčajný tuctový človek nie Rambo, či terminátor . Mnohé situácie ho dokážu vyľakať, či už to bude prievan, mŕtvoly, alebo aj spomienky.  Okrem toho má aj panický strach z tajomstiev, ktoré temnota ukrýva. Ako náhle vstúpi do tmavej miestnosti zhosťuje sa ho panika, dych sa mu zrýchli, obraz sa rozmazáva,   nastáva točenie a škubanie v hlave. Hlavným liekom na takéto situácie je kresadlo, poprípade olejová lampa. Kresadiel je málo, oleja tak isto,  takže radšej si dobre rozmyslite či sa oplatíi zažnúť sviečku na chodbe, ktorou len prejdete, alebo si zasvietite v miestnosti, kde sa zdržíte. A že temnota má dostatočne neblahý vplyv aj na hráčovu psychiku. Adrenalín stúpa priamoúmerne s Danielovým, hráč cíti, že niečo zlé sa blíži a hra nedá vydýchnuť ostražitosti a napätiu svalov. Do toho hrá pochmúrna až depresívna hudba. Všetko to pekne od základov buduje temnú atmosféru.  Neraz sa mi stalo, že v pohode som odkrojil hodinu z hracej doby a po hodine hrania ma atmosféra zmohla natoľko, až som si musel dať od hrania na chvíľu pauzu.  Ku správnemu hororu patria aj hlavolamy. Nejde o nič zložité, väčšinou sa jedná o logické bežné prípady. Napríklad nájdete stroj, kde chýbajú ozubené kolesa.  V blízkosti iste nejaké nájdete, inokedy treba nastaviť páky stroja do správnej polohy. Okrem toho je prítomný aj inventár. Tu tiež občas treba z nájdených vecí zložiť napríklad ručnú vŕtačku. Alebo zmiešať ingrediencie do elixíru. Spôsob akým zložite požadovaný predmet je len jeden. Ale v takýchto prípadoch pomáhajú aj popisky, nájdené zdrapy papierikov,  poznámky, návody atď. Všetko je to pekne usporiadané v denníku. Úlohy sú zoradené podľa času pridania. Hráč sa kedykoľvek môže pozrieť a prečítať si potrebné informácie okolo príbehu atď. Hra jednoducho nenechá hráča  zaseknutého na mieste pred neriešiteľnou situáciu (snáď taký blbý nik nieje). Občas ešte môžu narobiť problémy dlhé a tmavé chodby, ale ani tu sa nejedná o ťažké labyrinty, ani mapa nie je potrebná. Na druhy pokus to každý s určitosťou zvládne. Okrem týchto „prírodných“ prekážok sa vyskytujú aj akési zombie, či prízraky. Často sú tu len na navodenie atmosféry, kde v diaľke jedného zbadáte ako ide do dverí za ktorými je trebárs kľuč a slepá ulička. Postupom času sa ich úloha pretransformuje do úlohy lovcov, kde už viditeľne tvoria umelú prekážku. Daniela väčšinou skolia jedným, dvoma zásahmi, no po naloadovaní hry od checkpointu daný nepriateľ zmizne. Napr. ak sú dvaja, tak ten, ktorý vás zabil. Hrá sa ukladá do checkpointov, po vypnutí sa hra automatický ukladá.   

Technická stránka....

   Amnesia určite nepatrí ku grafickej špičke... ba ani ku nadpriemeru. Grafika sa hýbe niekde na úrovni mid-high detailov z roku 2006-07 (snáď som príliš neprehnal), ale celé je to v rozlíšení až 1920x1080 (podľa môjho monitora). Ale to bohato stačí, ak vezmeme v úvahu pôvod tejto hry,  je to priam výborné. Okrem toho, fyzika sta rovnako nenechá zahanbiť a ide ruka v ruke s ostatnými aspektmi. Veľmi prekvapivo dobre je na tom zvuk, dokonca na seba berie prevažnú časť atmosféry a dovolím si povedať, že je málo hier, (ak toto nie je jediná) kde zvuk tvorí až 60%-70% celkového zážitku. Hlavne dabing by sa od indie štúdia nečakal, no napriek tomu, že väčšina príbehu sa vysvetľuje pomocou textu, hlasy postáv, prízvuk no hlavne ich text je veľmi dobrý. A sú to práve zvuky z ktorých Amnesia ťaží maximum. Práve hudba, efekty vetra, škrípajúceho dreva, dverí, ohňa, dupania po podlahe, slizu, výkriky to všetko dokonale dotvára atmosféru. Dizajn kaštieľa je dostatočne verný a atraktívny - tajomné chladné chodby, kamenné múry, veľké haly, stoky izby, atď. dávajú pocit akoby sa to celé naozaj mohlo stať. Príbeh je veľmi zaujímavý a tajomne podávaný. Nápad zo stratou pamäte možno je otrepaný, no rozhodne je tu veľmi dobre využitý.  Hracia doba sa hýbe od 12-15 hodín, podľa toho ako usilovne sa venujete čítaniu zápisiek a ako rýchlo vám to páli, poprípade ako dobre ste na tom s odvahou a orientačným zmyslom. Hra nestráca dych ani po prevalení cez polovicu. Pomalý postup hru jednoznačne predĺži, hlavne odporúčania pred hraním od autorov berte na vedomie.      

...1+1=2...alebo 1 ?

   Čo povedať na záver ?  Indie štúdio sfúklo také velikány ako Ubisoft, EA, 2k...proste nikoho nenapadol taký jednoduchý, no zároveň úžasný koncept a cena za horor roka možno poputuje do švédska. Vezmime v úvahu cenu (a nedávnu akciu na steame) nie je o čom rozmýšľať. Dead Space 2 sa síce môže považovať za (akčný) survival horor, ale ak vezmem v úvahu podmienky v akých tieto hry vznikali, tak jednoznačne Amnesia zotrie aj DS2, alebo inú hororovú adventúru. Ľuďom, ktorý milujú horory a adventúrny štýl hry v pohľade z vlastných očí, nesmie tento skvost chýbať v poličke, alebo v zozname steamu. Garantujem vám úžasnú atmosféru a skvelý príbeh a Frictional Games si určite zaslúži pozornosť a prostriedky na podobnú ďalšiu pecku. Naopak akčne ladeným hráčov doporučujem dať ruky preč... určite si nezastrieľate a žiadnu šialenú jazdu nečakajte, budete sa nudiť...  Dávam   9,5/10. Hra je síce „len“ na 9, ale vzhľadom na indie štúdio si tu takmer desiatku zaslúži.      

Plusy&mínusy:

+Zvuky 

+Pribeh 

+Atmosféra 

+Strach 

+Zombies 

+všetko ostatné 

-nič zásadné (ak vezmem v úvahu, že na toto nebudú siahať milovníci Ramba)  

-možno tá grafika 

-drobné bugy