The Legend of Zelda: Ocarina of Time

Určite už drvivá väčšina z vás blúdila po rôznych stránkach týkajúcich sa hodnotení hier ako napríklad gamerankings.com, či metacritics.com, a drvivá väčšina z tej väčšina neodolala pokušeniu z náhľadu na zoznam tých najlepších hier všetkých čias, s tajným dúfaním, že možno práve tá vaša hra je zo všetkých najlepšie hodnotená. Pohľad na prvé miesto mnohých vás ale možno prekvapil, ale aspoň tých neskôr narodených. Nachádza sa tam nejaká stará japonská hra menom Legend of Zelda a s čudným podnázvom Ocarina of Time. Ako tak prekvapený pozeráte na monitor, zisťujete, že vyšla ešte v roku 1998 na čudnej, pre vás neznámej, platforme Nintendo 64. Huh, to je ale prekvápko čo? Nie je to žiaden Mass Effect, ani Fallout, či Metal Gear Solid. Pred všetky tie menované sa dostala hra, rozprávajúca príbeh o malom, v začiatkoch veľmi lenivom, elfíkovi menom Link, ktorý sa práve zobúdza do dňa keď sa mu celý život obráti naruby.

Nič netušiaci Link máva už dlhé týždne desivé sny o zlom černokňažníkovi, ktorý za bitia hromov a blýskania sa, nervózne a zbesilo preráža kvapky dažďa sediac na čiernom koňovi, ktorému z očiach vyšľahujú plamene. Podľa všetkého sa snaží dohoniť na smrť vystrašené dievča, ktoré pevne v náručí drží akási tajomná, tvár závejom zahalenú majúca postava v bielom plášti cválajúca rýchlosťou blesku. Čo to znamená? Prečo ho stále desí tento hnusný sen? Nevie, netuší, no jedno je si istý. Zlo sa blíži a nedočkavo číha, kým neroztiahne svoje krídla temnoty a vytasí pazúry pekelné, aby mohlo schmatnúť do svojho zatuchnutého pažeráka všetko živé, čo vo svojom vnútri srdce bijúce má.

Link je obyvateľ lesnej dedinky zvanej Kokiri. Každý z jej obyvateľov má svoje postavenie v spoločnosti, každodenné povinnosti a úlohy, ktoré sa snažia plniť aby bol ich život naplnený harmóniou a duševnou rovnováhou. Preto má každý z nich vílu. Vilu, ktorá im radí, pomáha v práci, či v prípade nebezpečenstva, alebo len tak klábosí, keď nie je nič na robote. Link je ale iní ako ostatní, on žiadnu vílu nemá. Práve vo chvíli keď ho trápia už tradičné nočné mory, ochranca lesa, prastarý múdry strom Deku, cítiac vo svojom vnútri pachuť zákernej smrti, poveruje vílu Navi, aby sa stala Linkovým partnerom. Navi je múdra víla, a preto poslúchne starý strom a vydá sa za spiacim elfom. Je už takmer skoro ráno, keď víla odovzdáva Linkovi správu, že starý strom Deku chce s ním hovoriť, preto Link neváha a vydá sa okamžite na koniec dediny. Múdry ochranca lesa mu vysvetlí, že v ňom drieme smrť, ktorú na neho uvalil zlý muž zahalený v čiernom a preto ho poverí, aby vošiel do jeho vnútra, a pokúsil sa ho zbaviť kliatby.

Práve v tejto chvíli začína prvý, z celkovo trinástich, fenomenálnych, fantasticko-nadizajnovaných bludísk, alebo ak chcete dungeonov, ktoré vám poriadne preveria vašu makovičku. Dungeon, to je vlastne alfa a omega Legend of Zelda, no v tejto hre je to slovo povýšené na geniálne usporiadanie zamknutých dverí, tajomných chodieb, skrytých kľúčikov, pascí a hádaniek do jedného bezchybného nadpozemského zážitku, vyústiaci v nádherný uspokojivý pocit po jeho zdolaní, ktorý sa dá prirovnať jedine k pocitu z orgazmu. Ručím vám za to, že len ťažko budete hľadať hru ktorá by prekonala Ocarinu of Time, teda čo sa týka hľadania cesty v spletitých a vrstevnatých dungeonoch. Už len ten prvý, vo vnútri stromu Deku, vám nič nedaruje. Bude si od vás pýtať veľa, a to spolu s výterom z hrdla, či pichaním konskej injekcie do zadku. Keď si budete myslieť, že keď už prvé bludisko bolo náročné, tak hádam ostatné také nebudú, tak sa mýlite. S postupom hry a odhaľovaním nových bludísk sa zvyšuje aj ich náročnosť (ak sa budete práve nachádzať v Ocean Temple, tak si spomeniete na moje slová).

Hra je to sama o sebe nadpriemerne náročná. Netýka sa to len dizajnu levelov, ale sprvu aj súbojov s monštrami. Ale to fakt len v začiatku, pretože to všetko vyvažuje fantastický súbojový systém a veľmi presné ovládanie. Nikdy sa vám nestane, že úbytok života budete pripisovať zlému ovládaniu, ale len vašej (ne)šikovnosti. Cestou budete stretávať všelijakú háveď ako napríklad rôznych kostlivcov objavujúcich sa len v noci (v tejto hre sa strieda pravidelne deň a noc, čo znamená prílev nových príšer alebo to že sa NPC nenachádzajú na tom istom mieste cez deň aj cez noc – základná znalosť v postupe!), divné rastliny ktoré sa vynesú do vzduchu snažiac sa vás efektne zraniť vrtuľou, klasické mäsožravé rastliny, rôzni duchovia, na mieste stojaci roboti s otáčajúcou hlavou, planúce lebky či po krvi bažiace múmie.

Po úspešne absolvovanom prvom dungeone vo vnútri stromu, budete, sériou niekoľkých udalostí, nútený opustiť vašu rodnú dedinku a vydať sa do hradu Hyrule, upozorniť princeznú Zeldu na blížiace sa nebezpečenstvo. V tejto chvíli sa pred vami objaví veľký svet, v ktorom sa môžete voľne pohybovať, isť kam chcete (pokiaľ vám v tom nebráni prírodná prekážka, ktorú ešte nie ste schopní odstrániť), navštíviť rôzne kraje, v ktorých žijú početné kolónie rôznych bytostí, počínajúc kameňožrútmi Goronmi, cez feministický zlodejský klan Gerudo, až po vodné entity Zora. V každej oblasti je plno problémov, ktoré treba riešiť. Spomeniem napríklad zábavnú úlohu pochytanie stratených sliepok, alebo zabezpečiť strážnikovi masku na maškarný bál pre jeho syna. Niektoré môžete vyriešiť hneď, no na niektoré budete potrebovať rôzne špeciálne náčinie, ktoré sa ukrýva v bludiskách.

Začiatočný dôvod vstupu do dungeonov a hľadania pokladov je prostý. Aby ste zastavili zlo v podobe zlého muža (už to prezradím, je ním Ganondorf), je potreba nájsť určité relikvie, ktoré do chrámov uchovali pradávne božstvá. Sú to relikvie sily, múdrosti a odvahy. Tie patria do tajomného Chrámu času, ktorý ......ale už dosť. Takto vám predsa prezradím celý príbeh a pripravím vás o prekvapenia. Len teraz nastáva dilema, ako vás oboznámiť o všetkých dôležitých aspektoch hry bez toho aby som spoileroval? Prakticky sa to asi nedá, preto len odrážkovo, bez udania zrejmého dôvodu, vymenujem to dôležité.

Ako už názov odpovedá, všetko sa to točí okolo hudobného nástroja okarína (je to malý nástroj flautovitého charakteru – viď koniec článku Pre neznalých). Pomocou neho vyspevujete rôzne melódie, ktoré vás môžu dostať na rôzne miesta, do chrámov, vďaka melódií Song of Storms môžete privolať búrku, pomocou inej zase premeniť deň na noc a naopak. Tento nástroj má veľkú moc, a poriadne hýbe celým príbehom. Čo sa týka výzbroje, máte oblek, meč a štít. Neskôr si budete môcť zohnať alebo kupovať iné druhy týchto vecí, ktoré vás napríklad ochránia pred ohňom, dovolia plávať pod vodou, či vznášať sa na pár sekúnd vo vzduchu. Okrem toho nájdete aj gumipušku, pri ktorej sa pohľad prepne do FPS módu, vybuchujúce orechy, alebo palice, ktoré môžete zapáliť ohňom.

V príbehu ale nastane zlom, a zrazu budete o 6 rokov starší. Stanete sa väčším a celkovo silnejším. Zrazu budete môcť používať zbrane a veci, čo ste ako malý capart nemohli. Napríklad luk či vystreľovací hák. Budete si dokonca môcť zadovážiť aj koníka, a takto zrýchliť svoj pohyb po krajine Hyrule. Vy ale nie ste jediný kto sa zmení. Zmení sa bohužiaľ aj celá krajina, ktorej začal vládnuť Ganondorf. Všade počuť nárek a hrdelný plač, vidieť bezduché stojace mátohy a cítiť vo vzduchu nepríjemnú chuť síry. Obloha je zatiahnutá plná čiernych a do tmavočervena odetých mrakov, z ktorých šľahajúce blesky dávajú svojou silou vedieť, že ruka ktorá teraz vládne ríši, je ruka všemocného zla. Teraz alebo nikdy, Link musí pozbierať všetku svoju silu, znova preskúmať krajinu a poraziť neporaziteľného!

V hre sa nachádza aj kopa minihier, ktoré sa vám sprístupnia hneď alebo časom. Môžete si v mestských herniach zasúťažiť v strieľaní lukom stojac na mieste, alebo na jazdiac na koni. V iných môžete hádzať bomby alebo skúsiť šťastenú v hľadaní pokladu. V krajine zlodejov Gerudo môžete navštíviť miestny dungeon plný pascí, pri jazere Hylia zase udicou chytať ryby. A verte spomenul som ich len zlomok. Samotné minihry vás dokážu zabaviť na celé hodiny a už len tým poukazujú na obsiahlosť hry. Ocarina of Time skrýva plno tajomných miest, ktorých odhalenie vám pohladí dušu, všade sa skrývajú poklady s peniazmi, kľúčikmi či kúskami srdca, ktorých keď pohľadáte štyri kusy, zvýši sa vám počet života. A to som ešte nespomenul vnadnú čarodejnicu ;)

Ocarina of Time je krásna hra majúca štedré srdce. Neustále sa vám bude odmeňovať za to, že jej venujete pozornosť, a vám sa tým dostane jedného z najkrajších zážitkov, aké ste kedy mali možnosť zažiť. Táto hra nemá prakticky žiadnu chybu, len tie za ktoré vlastne ani sama nemôže. Tým myslím slabšiu grafiku a priemerné zvuky. Čo sa týka hudobného doprovodu, dali by sa písať ódy. Hudba je tu prekrásna, jemná a veselá. Niekoľko krát som sa pristihol ako si jednotlivé melódie pospevujem, a to nielen pri hraní. Ak samého seba nazývate hráčom, a pritom ste nehrali Legend of Zelda: Ocarina of Time, tak to okamžite napravte. Ručím vám za to, že pri hraní tejto hry budete na ostatné podobné pozerať nechápavým pohľadom, potom sa zamyslíte a s úsmevom na tvári zistíte, že práve teraz ste našli to pravé herné nebo.

Grafika 5

Ovládanie 10

Hrateľnosť 10

Zvuky 6

Hudba 9

Náročnosť 8

Bolo mi ľúto dať tejto perfektnej hre „len“ 8/10, keďže nie je graficky ani zvukovo v dnešnej dobe už nič moc. Preto som to vyriešil tak, že som sem pridal hodnotenie z roku 1998. Až teraz je moje srdce pokojné.
Legend of Zelda: Ocarina of Time 10/10

Grafika 10

Ovládanie 10

Hrateľnosť 10

Zvuky 9

Hudba 9

Náročnosť 8 

Pre neznalých:

Okarína je starodávny dychový nástroj okrúhleho alebo vajcovitého tvaru, pokladaný za jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Ide o typ flautového nástroja pri ktorom sa tóny tvoria dýchaním do náustku a zakrývaním okrúhlych otvorov. Okarína bola pôvodne vyrábaná z pálenej hliny alebo porcelánu. Súčasné nástroje sa však vyrábajú aj z kovu, dreva, či skla. Okaríny sú často zdobené ručným maľovaním v závislosti od krajiny pôvodu.

Pôvod nástroja je v legendách často prisudzovaný Giuseppe Donatimu (*1836 – †1925), ktorý mal nástroj zostrojiť v 19. storočí ako sedemnásťročný. V skutočnosti je vynálezcom jeho novšieho variantu, ktorý sa nazýva podľa Donatiho talianskeho bydliska, Budrio. Napriek tomu existuje viacero dôkazov podľa ktorých sa vek okaríny odhaduje na vyše 12 000 rokov, pričom nástroj má pôvod vo viacerých kultúrach, napr. v mayských či indických. Mnohé z nájdených terakotových okarín mali tvar malých vtákov či iných zvierat, prípadne zemiakovitý tvar ktorý si v kombinácii s príjemným zvukom vyslúžil pomenovanie ,,sladký zemiak" Zdroj: wikipedia.sk