The Legend of Zelda: Majora's Mask

Zažili ste už niekedy pocit dejavú, napríklad tak, že ste sa ráno zobudili s pocitom, že ste také už raz zažili? Alebo opýtam sa lepšie. Poznáte film Na Hromnice o den více? Hollywoodska komédia, zaslúžene patriaca do zlatého fondu kinematografie, rozprávajúca príbeh moderátora počasia (perfektný Bill Murray), ktorý sa zhodou určitých okolností dostane do časového uzla a zažíva jeden a ten istý deň stále dookola. Moderátor o tom jediný vie a každým opakovaním dňa síce zažíva stále tie isté situácie, no postupne sa naučí využívať tieto znalosti v prospech okolia, v ktorom sa nachádza. Znalci môjho literárneho štýlu už určite tušia, že týmto úvodom chcem niečo nepriamo povedať o tejto hre, a áno, tušia správne.

Vráťme sa ale na začiatok. Link, ktorý úspešne zachránil krajinu Hyrule pred mocným Ganondorfom, sa vydal na púť. Sediac na svojom tátošovi, ktorý pomaly kráča hustým lesom, do ktorého len sporadicky zavítajú lúče slnka, hľadá svojho dlho strateného priateľa. Je už tak dlho sám. Nikde ani živej duše, farebného  motýlika, či vtáčika letáčika. Cíti sa ako posledný človek na planéte. Blúdi, na prvý pohľad tými istými chodníčkami, stretáva stále tie isté mohutné stromy, len občas odniekiaľ počuť zurčiaci potôčik. No ako to už býva, práve vo chvíli, keď si už začínate myslieť na najhoršie, stane sa niečo neočakávané. Zrazu sa pred naším hrdinom, ako keby z ničoho, zjavili dve víly. Kôň sa splaší, Link padá na zem a omdlieva.

Spoza stromu sa vynorí divná postava, podľa všetkého šéf tých dvoch víl. Vyzerá ako keby bol celý posiaty kôrou stromu. Na tvári má čudnú masku, ktorej výzor naháňa husiu kožu, a celý čas sa desivo smeje. Kumpáni začnú prehľadávať bezvládne Linkovo telo a nájdu zvláštnu modrú vecičku, okarínu, ktorú mu pri rozlúčke darovala princezná Zelda. Práve vo chvíli keď sa rozpúta hádka, ktorému tá magická vec patrí, sa Link zobudí,  a začína zbesilá naháňačka. Po dlhých minútach ukrutného snaženia nakoniec sa divný muž stráca v dutom kmeni stromu a Linkovi neostáva nič iné, len skúsiť ho dohoniť znova.

V tejto chvíli sa ho konečne chopíte vy osobne. Zisťujete, že sa ovláda prakticky rovnako ako v Ocarine of Time, no postrehnete že sa pohybuje o niečo rýchlejšie a svižnejšie. Meč, zelený odev, štít, Z-targeting, to všetko dôkladne poznáte a znova sa začínate cítiť, ako keby ste stretli starého známeho po niekoľkých rokoch. Troška cviku, a už to ide ako za starých čias. Po sérii niekoľkých udalostiach sa Link premení na malého tvora Deku, ktorý dokáže strieľať bublinky, rýchlo bežať a používať lupene kvetov ako prostriedok pre pohyb vo vzduchu. Aby toho nebolo dosť, jedna z tých víl sa kvôli nešťastnej udalosti bude musieť s vami spojiť, aby dokázala nájsť svoju sestru.Onedlho sa Link dostaví do mesta, kde stretne zvláštneho človeka predávajúceho masky, ktorý mu vysvetlí že sa stal obeťou prepadu, s tým že mu zmizla jedna veľmi dôležitá maska. Tá môže v zlých rukách spôsobiť aj koniec sveta. Opäť preskočím príbehovú časť, a len vysvetlím, že sa na mesto nezadržateľne rúti mesiac z nebies (má v tom prsty chlapec s maskou?), ktorý na zem dopadne za tri dni. Presne v čase, kedy má mesiac dopadnúť, sa má v meste uskutočniť slávnosť. Link sériou udalostí získa Ocarinu of Time, a aj svoju ľudskú (fakt som napísal ľudskú?) podobu naspäť a vydá sa opäť, cestou hrdiny, zachrániť svet.

Majora’s Mask je vo svete známa predovšetkým ako hra obsahujúca trojdenný systém (72 hodín). Možností čo robiť, a hlavne kde ísť, je neúrekom, a preto netreba strácať čas. Základnou úlohou je nájsť a oslobodiť štyri uväznené božstvá, z už tradičných lokalít obsahujúce bytosti z Ocariny of Time. Ríša zimy (Goroni), ríša oceánu (Zora), ríša bažín (Deku), ríša hôr (duchovia). To všetko je už starým harcovníkom určite známe. V každej z týchto oblastí je nejaký problém, ktorý treba vyriešiť, aby ste sa dostali do chrámu. Je treba povedať, že tieto problémy sú veľmi zábavné. Tak si zoberte hneď prvú oblasť bažín, kde ak sa chcete dostať do Woodfall Temple, musíte chtiac-nechtiac zachrániť hlúpu opicu pred popravou. Každá z oblastí obsahuje plno fantastických postavičiek, ktoré sú na prvý pohľad milé, a na druhý.....tiež ;) Fantázia tvorcov nepozná hraníc, a tak napríklad aby ste sa dostali do Great Bay Temple musíte nájsť ukradnuté vajíčka (za tým nie je nik iný ako feministický zlodejský klan Gerudo) a dať dokopy rockovú skupinu. Proste paráda.

Čo už ale nie je až také skvelé, je design dungeonov. Osobne som po geniálnej „Okaríne času“ očakával niečo ale aspoň rovnaké, keď už nie lepšie. No bohužiaľ som ostal sklamaný. Tu prichádza aj moja najväčšia výtka hre, a to obtiažnosť bludísk. Tá je až na dajme tomu posledné dva, primitívne nízka a vôbec neuspokojivá. A koľko že tých dungeonov je? No prosím pekne, „až“ štyri. Nečaká vás žiadne blúdenie niekoľko dní, aby ste objavili zabudnutú truhlicu, žiadne dumanie nad hádankami. Proste to, čo robilo Okarinu tak skvelou, tu síce je, no vo verzii pre batoľatá. Nuž dobre, to som možno troška prehnal, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že sú spíchnute narýchlo, a bez väčšej snahy dodať do nich kus charizmy a náročnosti. Už tradične vás celou hrou budú sprevádzať rôzne technické vecičky ako luk, vybuchujúce deku orechy, lupa (ktorou vidíte neviditeľné objekty), či pohybujúce sa bomby. Okrem iných, povedzme tradičnejších vecí, tu získate aj napríklad fotoaparát, ktorým môžete fotiť okolitú krajinu (a zúčastniť sa v súťaži o naj fotku bažín), alebo veľkú časovú bombu, ktorou dokážete ničiť obrovské skaly. A to som ešte nespomenul, čo vám môže dať vnadná čarodejnica ;)

Čo som ale nerozviedol viac je ten nechválne známy trojdenný systém. Nechválne preto, lebo sa považuje za dosť kontroverzný. Jedni ho milujú a bránia si ho, no druhí ho hania a považujú za zbytočný, až obmedzujúci. Ja osobne patrím do tej prvej skupiny. Páči sa mi ako sa pracuje s hrou. Až dôjde na koniec tretieho dňa, zahráte pieseň času a vrátite sa na začiatok prvého dňa. Opäť uvidíte tie isté situácie ako sa snaží poštár roznášať poštu, ako majster kričí na svojich lenivých robotníkov, či rovnako sa prechádzať vždy tých istých ľudí. Ak si nedáte pozor, cestovaním v čase naspäť môžete stratiť veci, ktoré ste počas tých troch dní nazbierali. Teda nie môžete, ale určite stratíte. Uchovajú sa vám len príbehové veci z dungeonov, nové piesne, nové zbrane či prázdne fľaštičky. Peniaze si môžete uchovať v banke, a tým zabezpečiť že sa vám pri cestovaní v čase nestratia.

Aj keď sú dungeony sklamaním, tak hra na druhej strane triumfuje v minihrách a bočných questoch. Tých je doslova neúrekom a sú všade. Sú zábavné, a ak splníte ich podmienky, tak za nich môžete dostať rôzne vzácne vecičky, ako zvýšenie života či nové masky. Ach áno, masky. Tú majú dôležitú úlohu. Sú dva druhy masiek. Masky, ktoré vás premenia na  danú bytosť (Deku, Zora, Goron) a dovolia vám používať ich schopnosti, ako plávať vo vode, či rozbíjať kamene, a masky slúžiace pre bočné úlohy. V jednom „bočáku“ máte nájsť strateného ženícha, tak si dáte na tvár masku jeho tváre (áno uznávam, je to svojim spôsobom úchylné) a bežíte sa vypytovať ľudí do ulíc. Napríklad taká maska kravy vám povolí vstup do miestneho nočného baru, maska nazvaná Blast zasa umožní vašej tvári vybuchnúť ako bomba (no čo sa čudujete, je to japonská hra no). Ľudí, ktorých stretnete je veľa, a ľudom ktorým treba pomôcť je ešte viac. Kvôli prehľadnosti sa vám do rúk dostane zápisník, kde sa vám zapíšu všetky osoby, ktorým máte pomôcť a ešte k tomu aj ich čas, kedy počas tých troch dní, prejavujú aktivitu. Tento zápisník môžete získať od miestneho detského gangu, ktorý udržiava v uliciach poriadok (ale už aj prestaňte krútiť hlavou, fakt je to výborná hra).

Legend of Zelda: Majora’s Mask je opäť vysokokvalitná hra, ktorá síce nedosahuje úplne najvyšších mét, no hrá sa vynikajúco aj po jedenástich rokoch od svojho vydania. Má pár chýb, z ktorých za niekoľko fakt nemôže, lebo bola obmedzovaná výkonnosťou Nintendo 64. Teraz narážam samozrejme na grafiku aj zvuk. Aj keď je nutne podotknúť, že oproti Okarine má farebnejšie a troška detailnejšie textúry. Za niektoré chyby si ale môže sama, myslím tým relatívnu jednoduchosť dungeonov a ich malý počet, či niekedy nie veľmi dobre vysvetlený význam niektorých vecí. Nehľadiac na to, do rúk sa vám dostáva veľmi originálne priame pokračovanie Ocariny of Time, obsahujúce krásnu hudbu a svet, z ktorého sa vám nebude chcieť nikdy odísť.

Grafika 5

Ovládanie 10

Hrateľnosť 8

Zvuky 5

Hudba 9

Náročnosť 6

Majora’s Mask je bezpochyby vynikajúca hra, a podobne ako aj pri Ocarina of Time aj tu pridávam hodnotenie z roku vydania. Legend of Zelda: Majora’s Mask 9.5/10

Grafika 9

Ovládanie 10

Hrateľnosť 9

Zvuky 9

Hudba 9

Náročnosť 6