The Witcher 2: Assassins of Kings

Geralt z Rivie je späť a tentokrát pátra po kráľovrahoch. Je jeho nové dobrodružstvo dôstojným pokračovaním?

pridal de Bielawa 1.9.2011 o 11:38 pod používateľské recenzie

9.5

Po dlhšom čase sme sa konečne dočkali pokračovania vynikajúceho RPG Zaklínač. Ako už napovedá outro prvého dielu a podtitul druhého to len potvrdzuje, bude tentoraz Geralt rozplietať zamotané klbko okolo spolku zabijakov, ktorí očividne nemajú na práci nič rozumnejšieho, ako usilovať o životy severských kráľov. V tejto recenzii sa však budem zaoberať nemenej dôležitou vecou - je táto hra takým pomyselným kráľovrahom, ktorý svojho predchodcu prekonáva, alebo sa len tak tvári, zatiaľ čo ticho čupí v jeho tieni?

Kráľ Foltest oblieha hrad rebelujúceho rodu La Valettovcov, kde majú byť držané jeho nemanželské deti, pričom Geralt mu zásluhou prekazenia atentátu robí ochranku ( nie úplne dobrovoľne, ale kráľovi sa predsa neodmieta ). Odpor obrancov sa podarí zlomiť, hrad je prakticky dobytý, no v tom Foltesta zabije chlap prezlečený za mnícha. Ten utečie, zatiaľ čo Geralta kľačiaceho nad mŕtvolou zadržia práve prichádzajúci temerskí vojaci v domnení, že čin má na svedomí práve on. Hra teda začína vo väzení, pričom priebeh útoku má formu výsluchu, kedy v rozhovore vyberáte jednotivé fázy, ktoré následne hráte. Po jeho skončení je cieľ jasný - utiecť z kobiek, nájsť zabijaka a očistiť svoje meno. Príbehová stránka jednoznačne patrí medzi najlepšie aspekty hry. Dej je spletitý, plný zaujímavých postáv, kvalitne napísaných dialógov aj silných scén, takže Vás spoľahlivo pripúta k monitoru, dokým neuvidíte záverečné titulky. V tomto smere môže dvojka smelo podať ruku jednotke.

Hrateľnosť prešla niekoľkými zmenami a vylepšeniami. Súbojový systém tentoraz pozostáva z dvoch typov úderov, rýchleho a silného. Navonok to môže vyzerať ako krok smerom späť, avšak razom zistíte, že pôvodná myšlienka ostala zachovaná. Stále musíte poznať svojho súpera, zvoliť vhodnú zbraň, prispôsobovať mu taktiku. Rozdiely medzi nepriateľmi existujú dokonca v rámci jedného druhu, čo najlepšie badať pri boji s ľuďmi, kedy napríklad vojaci so štítmi vyžadujú odlišný prístup ako tí v ťažkom brnení s obojručákom, či halapartníci. Boje sú takto akčnejšie, no zároveň aj taktickejšie. Ďalej pri nich určite uplatníte úskoky, staré známe petardy, oleje či elixíry, pribudla možnosť vrhania dýk a blokovania prichádzajúcich úderov. Lektvary možno vypiť len pred bojom, najviac tri ( s vylepšením štyri ), toxicita ostala tak ako v prvom Zaklínačovi - to všetko ešte znásobuje potrebu poznania protivníka, zvlášť keď k tomu prirátame elixíry s nie práve zanedbateľnými vedľajšími účinkami. Slabé miesto azda všetkých nepriateľov je chrbát, toto však platí taktiež pri Geraltovi, preto naň treba dávať zvlášť pozor ( v opačnom prípade sa ani nenazdáte a za normálnych okolností slabý súper Vám uštedrí smrteľný úder ).

Jadrom hrateľnosti samozrejme naďalej ostáva likvidácia všemožných monštier, ktorú obohacuje prítomnosť množstva návnad a pascí, vďaka čomu môžete predpripraviť bojisko, čím získate strategickú výhodu, zároveň tým znížite pravdepodobnosť nepredpokladaného ( teda veľmi nepríjemného ) vývinu udalostí. Trochu ale zamrzí absencia trofejových príšer spolu s obludami, ktoré možno ušetriť, pretože smrť si vzhľadom na okolnosti nemusia nezaslúžiť - prvej hre tieto prvky pridávali na osobitosti, zároveň výrazne spestrovali gameplay ( zabijem vlkodlaka a získam tak inak nezohnateľnú ingredienciu na vylepšenie postavy alebo ho ušetrím, pretože je to podľa všetkého správne? ). Trofeje tentoraz padajú aj z radových príšer, slúžia však výhradne ako doplnok ku zbroji na zvýšenie Geraltových štatistík.

Každá potvora má svoje hniezdo, prípadne nejaký dôvod, prečo sa v danom prostredí vyskytuje. Nič Vám teda nebráni ho vyhľadať a zničiť, takže môžete oblasť celkom vyčistiť. Treba mať ale na pamäti, že takto vyčistená oblasť už bude bez príšer - teda žiadna možnosť ďalej zarábať na predávaní alchymistických ingrediencií z nich zísakaných. Túto skutočnosť osobne jednoznačne chválim, pretože jednak prináša do hry jednoduchý, funkčný ekosystém, no zároveň svojim spôsobom necháva hráča čeliť známemu to paradoxu vedmáckeho povolania - čím lepšie svoju prácu vykonávajú, tým menej ich ľudia potrebujú.

Questy sú, rovnako ako v jednotke, veľmi nápadité. Prechádzať ich je rovnaká zábava ako minule, úlohy typu "prines 60 harpyjích pier" tu v podstate nenájdete ( až na jednu výnimku, ktorá je celým svojim pojatím paródiou na zmienený typ úloh, čo však nemení nič na tom, že nazbierať 60 harpyjích pier dá zabrať:) ). Tentokrát majú ešte oveľa viac možných riešení ( jediným prípadom kedy to neplatí, sú rôzne turnaje, napríklad v kockovom pokri, snáď netreba vysvetľovať prečo ), takže znovuhrateľnosť taktiež zaručená. A to som teraz zmienil len tie vedľajšie, pri hlavných príbehových toto platí snáď dvojnásob. S rozhodnutím na konci prvej kapitoly totiž rozhodnete, na ktorej strane prízračnej hmly sa ocitnete v druhej. V praxi to znamená nielen odlišný vývoj udalostí, ale aj lokáciu spolu so sadou vedľajších úloh. Na druhú stranu hmly síce zavítate, no plnohodnotne si novú oblasť neužijete ( z pochopiteľných príčin, nastolených vývojom príbehu ). Na druhé hranie teda nemotivuje iba rozdielny dej ( čo je motivácia sama osebe veľmi veľká ), ale aj iná lokácia s novými questami.

Za zabíjanie príšer spolu s riešením úloh Vás ani tentoraz neminie odmena v podobe skúseností a postupu po úrovniach. Talenty získané novou úrovňou investujete do vývojového stromu postavy. Ten má celkom štyri vetvy - základný výcvik, šermiarsku, alchymistickú a magickú ( znamenia ). Najskôr treba niekoľko talentov minúť v maličkom základnom výcviku, potom sa Vám otvoria zvyšné tri rozsiahle cesty. Na konci každej z nich nájdete jej najsilnejšiu, unikátnu schopnosť. Taktiež môžete na niektoré použiť mutagén, čím dodatočne vylepšíte Geraltove štatistiky. Talentov opäť nie je dostatok na všetky vylepšenia, takže rozdeľovanie znova vyžaduje rozvahu.

Ak bolo možné kritizovať predchodcu za malé množstvo predmetov, teraz už nič podobné nehrozí. V hre nájdete skutočne enormné množstvo vybavenia, obyčajného aj unikátneho ( pohľad na Geralta, ako s vytasenou naberačkou prechádza lesom plným monštier je vskutku epický :) ). Niektoré zbrane a zbroje sa dajú vylepšiť, okrem toho pribudli schémy, podľa ktorých Vám zručný remeselník vyrobí nové veci. Prostredia zväčšili svoju rozlohu, zo svojho prekrásneho, atmosférického dizajnu im ale nič neubudlo. Hudba Adama Skorupu opäť geniálna, prístup CD Projektu k zákazníkom ( balenie pripomína skôr zberateľskú edíciu, pričom cena ostala ako pri normálnej, DLC zadarmo ) je geniálny taktiež. Čo k tomu dodať? O Zaklínačovi by sa dalo písať poriadne dlho, niektoré prvky som ani neopísal, ale najlepšie je skúsiť ich na vlastnej koži. Preto nebudem nikoho zdržovať od hrania a pristupujem k hodnoteniu.

Komu sa prvý Zaklínač páčil, pokračovanie by ho nemalo sklamať. Je to ten starý dobrý premenenec, len značne vylepšený. Napriek tomu, že niekoľko maličkostí z prvého dielu chýba, ide o neobyčajne zábavné dobrodružstvo, ktoré možno odporučiť každému milovníkovi žánru. A to, že sa strašne teším na tretí diel snáď ani netreba pripomínať :).