Boli chvíle, keď som preklínal Zaklínača. Poslal ho do najrôznejších otvorov a zoslal takú spŕšku nadávok, pri ktorých by sa aj Zoltan začervenal. Mapy sú na to, aby som podľa nich našiel kobky, stretol dôležitú osobu a neblúdil hodinu pod vežou alebo sa márne snažil nájsť, ako sa otvára brána, ktorá ma musí pustiť k značke jasne nakreslenej za ňou. Mňa nezaujíma, že je vycifrovaná ako maľba zo zdobených atlasov, keď ma naviguje do smrteľnej hmly, kam bez ochrany mágie, nemôžem vkročiť. Za to si zaslúži vytrhať listy a spáliť.

Boli chvíle, keď mi tiekli nervy pri zamrznutí konzoly a tŕpnutí pri ukladaní pozície. Už v tutoriali som zapochyboval o tom, že Zaklínač mi nie je súdený. Komplikovaný, mätočný, nevysvetľujúci úvod do ovládania, ktorý nie je povinný, vás naučí jediné – hra je komplikovaná a má inventár nadelený do desiatok položiek s tisíckami predmetov, ktorými môžete vykonávať všetky možné aj nemožné veci. Než skončí, neviete, čo boli mutagény, ako sa vyvolávajú quick sloty a vôbec či hru nedáte niekomu inému na recenziu. A potom som si spomenul.

Rok 2006. Sedím vedľa hlavného grafika a pozeráme sa na fľašu vodky, ktorá práve pristála na stole. V tom poviem zásadnú vetu: „Na to, aby som rozbehal Zaklínača, nebudem mať PC.“ a celé vedenie CD Projektu RED vybuchne smiechom. Neboj sa, ubezpečujú ma. Po návrate z návštevy štúdia som letel do obchodu a kúpil všetky knihy, ktoré sa čo i len slovom dotkli Zaklínača. O rok neskôr sa bavím s vtedajším hlavným programátorom v Prahe a hovorím mu, ako som stihol knihy prečítať. A čo hovoríš na hru? Nemám PC, odpovedám. V roku 2008 sedím s kamarátmi z CD Projektu Red vo Varšave, tentoraz počas launchu Mass Effect, a hovorím im, že Zaklínač je u nás hit, ale stále nemám PC. Na to ma vtedajší hovorca podpichol: „Pošlem ti limitku, budeš mať dôvod.“ Sorry Pawel, do dnes nemám PC, na ktorom by Zaklínač bežal. Päť kilová limitka mi ale pripomenula, že táto hra je jednou z tých, ktoré hovoria, aby som sa nevzdával snov.

V roku 2009 bol zrušený konzolový Project White Wolf a ja som ticho ďalej závidel PC komunite. Rok 2011. Hovorím Michalovi Kicinskymu, že Zaklínač 2 má najlepší press kit (s osobným pozvaním od Geralta), ale stále chýba multiformát. „Choď na prezentáciu a uvidíš niečo zaujímavé,“ prečo bol zelený stánok, mi malo docvaknúť už vtedy! CD Projekt RED odhalil Xbox360 verziu a o dvanásť mesiacov neskôr mám Zaklínač 2: Vrahové Králú v Rozšírenej edícii na stole a pochybujem o hre, na ktorú som čakal šesť rokov!?!

Zaklínač 2 to robí od začiatku, nechá vás zablúdiť a keď sa cítite slobodní s pevnými nohami na zemi, tak vám otvorí svet alebo mapu a nechá tápať odznovu. V meste Vergen takmer nefunguje poriadne navigácia, pri každom pootočení budete sledovať mapu, i keď viete, že si často odporuje a sama si protiľahlými waypointami odporuje. Domy sú neoznačené, dvere rovnaké. Neviem, či vedú do príbytku alebo do podzemného paláca alebo štoly. Ten svet je krásny a je vidieť, že si niekto dal sakramentsky záležať, aby bol tak detailný, že vám v podstate bude jedno, že neexistuje rýchly presun, teleporty a že tých 10 minút z ruín si poctivo musíte odšlapať.

A potom stúpite do pasce. Kontextová akcia sa ukáže tesne predtým, než ju aktivujete. Zobrať ju je nemožné, nedá sa vziať lup po padlom a úplne vás znechutí, ak po čas boja nazbierate z okolitých vakov desať kilov železnej rudy namiesto poriadneho rýchleho komba. Nevšimnete si, že tlačítkom A sa preskakuje cez priepasť, pretože sa kontextová akcia objaví, až keď si tam postojíte. A tutorial vás nechá zomrieť a poníži vás. Toto je ten Zaklínač 2?

Neviem, či to bolo pred nadávaním alebo počas, keď som s Geraltom asistoval kráľovi Foltestovi s obliehaním hradu a viedol do boja rytierov na absurdnom obliehacom stroji. Toto je najkrajšia hra, akú som kedy na Xbox360 videl! A o minútu nasledovala ďalšia hláška. Toto je ten Zaklínač 2 a ja som začal postupne chápať, čomu sa hovorí pozvoľné ponáranie sa do hry, ktorá spočiatku odporuje, ale keď do nej investujete hodinu, ste v nej viac ako len po uši. Nenechajte sa odradiť tutorialom, je zlý, veľmi zlý, to dôležité sa ale odohráva po ňom.

Zaklínač 2 robí jednu vec ukážkovo, teda, hra ich zvláda na jednotku viacero, ale všetky vás zavedú k rozhodnutiam vo svete, ktorý si na rozdiel aj od tých najtemnejšie vykreslených obdobiach kráľov a drakov zachováva obrovskú mieru uveriteľnosti vďaka problémom inšpirovaných udalosťami, aké čítate v novinách. Andrzej Sapkowski, autor ságy o Zaklínačovi, už v knihách jasne ukázal prostredník Tolkienovej fantasy (aj si z nej strieľa) a príbeh hry je takisto presvedčený o tom, že rasové nepokoje, drastické prepady v sociálnych vrstvách, distribúcia drog či trochu drsnejšieho správania voči ženám urobí story ešte zaujímavejšou. Zrazu nevadí sprostý slovník, nadávky nie sú silené, ale hodia sa do situácií, keď niekto chce zlynčovať vladára.

Je jednoducho dospelý, to mu dodáva nielen váhu, ale vďaka pútavo napísaným riadkom scenára, nepreskakujete dialógy, ale ich počúvate a knihy čítate so záujmom. Svet Zaklínača sa na nič ku*va nehrá, proste je. A keď sa v ňom objaví Geralt z Rivie, známy ako Biely vlk, nájomný žoldnier hubiaci monštrá strieborným mečom, nerúti sa rovno do pekla, on tam je už dávno. Zaklínač 2 nadväzuje na predošlý diel, ale jeho udalosti nemusíte do detailov poznať, príbeh sa odvíja v niekoľkých rovinách súčasne a čo je raz pevne stanovené, tomu sa zabrániť nedá.

Geralt sa snaží obnoviť stratenú pamäť, ale jeho väčším problémom je zbaviť sa nového mena – kráľovrah. Vražde kráľa Foltesta sa nedá zabrániť, ale mnohé môžete odvrátiť, vašimi rozhodnutiami. Vždy niekto zomrie, vy mu len vyberáte smrť otrávením alebo mečom. Neexistuje dobré ani zlé rozhodnutie a všetky sú o to ťažšie, že ten svet sa vám dostal pod kožu. Niektoré voľby vidíte okamžite, iné sa prejavia neskôr v hre a nad inými budete banovať v úplnom závere, keď sa prístavné mestečko premení na vojenskú posádku a obyvateľov vyhádžu ako smeti von. Jedno rozhodnutie. Niekedy je nutné amputovať nohu, aby sa zachránilo telo, trefne poznamená čarodejnica.

Oboznamovanie sa s problémami a úlohami vyžaduje čas, prieskum prostredí a získavanie informácií od obyvateľov. Postavy majú svoje ciele (i keď v niektorých prípadoch priesvitné) a pre ich splnenie sú ochotné ísť cez mŕtvoly. Až v Zaklínačovi spoznáte, že mágovia sú väčšia zberba než za akú sa považujú elfovia. Veriť sa skutočne nedá nikomu, môžete sa spoliehať iba na svoj úsudok a potom vám zostáva len znášať následky. Že vám po splnení úlohy nezaplatili? Vymláťte oreny z chudáka! Nepáči sa vám trol? Zabite ho, ale nemôžete čakať, že sa pripojí k vám v neskoršom konflikte.

Žiadne z rozhodnutí nezostane nepovšimnuté, ale netýkajú sa iba questov, po prvej kapitole si vyberáte vetvu príbehu s odlišnou náplňou, keďže si vyberáte spojenca. Inými slovami, máte tak ďalší dôvod vrátiť sa k hre a pozrieť sa na udalosti z druhého uhlu, čo značne predlžuje hrateľnosť o desiatky hodín. Voľbu máte takisto aj nad vývojom postavy. Strom schopností je delený medzi znamenia (kúzla), meč a alchýmiu (schopnosť vyrábať jedy, výbušniny, pasce). Iba v jednej vetve sa dá dosiahnuť majstrovstvo, čo vás núti vybrať si tú, ktorá najviac vyhovuje vášmu štýlu boja. Geralt vie z každého rožku trošku, ale až posledné skilly odomykajú špeciálne schopnosti ako brutálne finiše mečom či schopnosti, ktoré sa dajú mutagénmi upravovať.

Súbojový systém je pomerne jednoduchý a jasne inšpirovaný akčnými hrami - silný, slabý úder, blok a zosielanie kúziel. Je rýchly a čo je hlavné, funguje. Príšerám a monštrám môžete pripraviť výbušné prekvapenie do cesty, paralyzovať ich kúzlom, odhodiť ich znamením, zasypať vrhacími nožmi alebo si namastiť čepele jedovatým olejom a zvýšiť tak poškodenie. Čím je vyššia obtiažnosť, tým viac taktiky musíte používať, manévrovať okolo každého a hľadať jeho slabé miesto. To platí predovšetkým na bossov a agresívne formy útočiace v skupinkách. Zaklínač 2 obsahuje aj Temnú obtiažnosť, počas ktorej získavate unikátnu výzbroj a predmety.

Vybrané meče aj časti oblečenia sa dajú vylepšovať nájdenými materiálmi a zo surovín, zabitých príšer a rudy sa dajú zase podľa plánov vyrobiť unikátne kúsky s extrémnymi účinkami. Predmetov je spústa, toľko, že ich budete vyhadzovať a upratovať inventár budete často aj kvôli tomu, že sa nedá z lootu vybrať požadovaný predmet, ale vziať ich iba všetky. Tieto drobnosti v spojení s neskoro sa objavujúcimi kontextovými akciami a štrajkujúcimi značkami na mape sú kazmi na inak jednej z najlepších Xboxových hier s bezkonkurenčnou grafikou.

Stačí sa prejsť po cimburí hradu La Vallete v úvode alebo lesom v blízkosti pevnosti Flotsam. Svet dýcha a žije podľa zákonov, konáre stromov sa kmášu, cez ich koruny presvitá slnko, vidieť do diaľky bez straty detailov, okolie je plné animácií, postáv a to bez obetovania frameratu. Engine zvláda plynulé prechody z exteriérov do interiérov a naopak, načítavajú sa obrovské lokality naraz, počíta sa so striedaním dňa a noci. V Zaklínačovi je všetko premyslené, aj respawn. Nepriateľ priletí, ak má krídla, zlezie po kmeni stromu, ak mu to stavba tela dovoľuje, teleportuje, ak je to jedna z jeho schopností. Čiernou škvrnou na technickom spracovaní je dabing, v ktorom počuť, že niektoré riadky dialógov sa nahrávali v inom čase a hlasy hercov neberú ohľad na bojovú vravu. Postrádajú napätie a dobre že nešepkajú, keď majú štekať rozkazy a volať o pomoc. Na pomery veľkej RPG je nemastný neslaný a jeho smolou je, že si to všimnete práve v týchto prípadoch.

Čo nezastavíte vy, to sa nezastaví vôbec. Čo nevyriešite, zostane nevyriešené do ďalšieho spustenia. Čo ignorujete, to nájdete nabudúce. A môže to byť mód Aréna (v štýle horda), doplňujúce questy naťahujúce poslednú kapitolu, ktorej sme naposledy vyčítali krátkosť. Zaklínač 2: Rozšírená Edícia je pre konzolových hráčov bleskom z čistého neba. Nemusia sa báť DLC, odomykaného obsahu bonusmi ani kódmi z predobjednávok. Na dvoch diskoch dostanete naservírovanú nefalšovanú, veľkolepú RPG s príbehom tak pútavým ako knižné predlohy plným tých najťažších rozhodnutí, pred akými ste doteraz v žiadnej inej hre nestáli. Zaklínač 2 je fantasy, na ktorú sa nezabúda, a o ktorej sa hovorí.