Tomb Raider: The Angel of Darkness

Ako už sám názov Tomb Raider The Angel of Darkness hovorí, že ďalšia séria Tomb Raider bude zahalená v temnote. Core Design sa rozhodlo znovu oživiť akčnú archeologičku a vydať ju tak napospas temného sveta. Od hry nám bolo ešte pred jej vydaním sľubované všeličo. Má to byť nový štýl „next generation“ a podobné hlúposti ktoré sa šírili. Nakoniec z toho vzišla obyčajná priemerná, no časom až podpriemerná hra. Chcete vedieť prečo? Čítajte ďalej.

Dej 9/10

Bolo zvykom že hráči obľubovali na Tomb Raiderovkách najmä veľa destinácií a krajín ktoré ste navštevovali. Zabudnite! Okrem Paríža a Prahy nenavštívite nič iné, čo je chyba pretože hre by sa veľmi hodilo niečo dobrodružnejšie. Ale sťažujete sa tvorcom ktorým sa zrejme nechcelo. Od začiatku po koniec vám hra pripadá ako detektívka. Na začiatku dôjde k vražde, na ktorú si Lara nepamätá. Von Croy je mŕtvi. Je Lara skutočným vrahom? A teraz nasleduje ďalšie a ďalšie vyšetrovanie ktoré sa zamotáva. Až sa v tom vyznáte nadíde koniec. Začiatok vie dobre pobaviť. Aspoň si viem predstaviť pohľad každého hráča, ktorý v intre netrpezlivo čaká čo sa vlastne vtedy Lare prihodilo, keď tam na ňu popadali balvany ešte v Tomb Raider The Last Revelation. Sami tvorcovia to mali problém objasniť. Čo už. Dajme tomu že Lara z neba spadla, pokeckala si s Von Croyom, došlo k vražde a zvyšok musíte vyriešiť. Nasleduje útek pred políciou a predieranie sa nebezpečným Parížom plným feťákov, bezďákov, gangsterov a všelijakej inej zberby.

Rozhovory ktorých sa nezbavíte. 

Lara sa dozvedá o starých artefaktoch a alchymistoch. A tak nastáva konečne adventúra a trochu viac tombraiderovského dobrodružstva. Lara musí nájsť päť skrytých obrazov, skôr než organizácia menom Cabal, ktorá chce ovládnuť svet pomocou Nephilim ( čo to je dozviete sa v hre). Pieter Van Eckhardt, tak sa volá hlavný protivník v tejto hre. Je to blázon ktorý pomocou Sanglyphu ako sa to už v hre nazýva oživí za pomoci ľudskej krvi časti tela aby oživil Nephilim. Aby zachoval Sanglyph, rozdelil zbraň do piatich kúskov a skryl do obrazov ktoré súvisia nejako so zlom. To bolo ešte v jeho minulom živote kedy, mu v tom zabránili členovia známy ako Lux Veritatis (Svetlo pravdy). Od prvého Tomb Raidera ubehlo už niekoľko rokov a z Lary sa stala stará pani Crofrová, ktorú kríže bolia a nohy jej už nestačia, a preto je v niektorých častiach hry lepšie povedané úseku, nahradená mladým atraktívnym fešákom menom Kurtis Trent. Kurtis nie je však obyčajný človek. Je posledným žijúcim členom Lux Veritatis a má to šťastie alebo nešťastie, že má nadprirodzené schopnosti. Kurtis vám v hre poslúži oveľa viac než len ako nejaká vedľajšia postava. Takže sa nechajte prekvapiť pretože tomuto zlu nebudete čeliť sami.

Hratelnosť  6/10

Prvé čo vás na tejto hre naštve je ovládanie. Fakt dobré dať k takto náročnej hre ešte náročnejšie ovládanie. Kamera si uteká kam sa jej len ľúbi a Lare trvá až sa zorientuje. Behanie po schodoch je jedna radosť, keďže sa po nich s tou úžasnou kamerou pohybujete ako opilci zo strany na stranu. Ťažko povedať či je na konzole lepšie ovládanie než na PC, ono je to na nič na obidvoch až na to že pri PC verzií sa vám lepšie smeruje kamera.  Ovládanie ja tak hlúpe a tak citlivé že široko ďaleko v hernom svete niet až tak mizerného ovládania. Ešte lepšie je to keď chcete niečo preskočiť. Nielenže Lare trvá až sa rozbehne, ale môže sa stať že vám tá odporná kamera utečie a vy poletíte niekam kam nechcete.

Tomb Raider The Angel of Darkness  je však od svojich predchodcov odlišná najmä v tom, že sa nesie v filmovom duchu. Sú to práve rozhovory ktoré takú filmovú atmosféru naladia a odkiaľ sa dozviete čo vlastne máte robiť, aby ste v tejto hre neboli stratený ako Nemo. Tak trochu vám to príde ako by ste hrali nejakú RPG. Hra je rozdelená na niekoľko častí a vy v každej z nich musíte všetko vyriešiť. Niekedy nerobíte nič iné len lietate z časti do časti a riešite niečo. Dosť nepríjemné sú  pri takýchto veciach aj časté loadingy, ktoré vás privítajú v niektorých úrovniach za každým rohom takpovediac. Neustále pobehovanie medzi temnými ulicami mesta vám bude pripadať ako nejaká detektívka. To už nehovoriac o ľuďoch ktorých musíte vypočúvať a pýtať sa ich na rôzne veci. Časom vám to už začne liezť na nervy, pretože tých rozhovorov je tam naozaj veľa a každý hráč mal v úmysle hrať Tomb Raider, a nie sa vkuse vypytovať postáv na nejaké veci. Časom som si naozaj pripadala ako Horatio Caine z CSI Miami. Ale tých rozhovorov sa nezbavíte. Lepšie je si premyslieť čo komu odpoviete pretože ak postavu naštvete, môže vás odstreliť na mieste, alebo sa s vami nebude baviť a vy si budete musieť poradiť inak. Tiež som to neraz oľutovala.

Hm...zaujímavý nález. 

Začiatok hry je robený ako malí tréning v ktorom vás hra oboznamuje najmä s tým „sakra dobrým ovládaním“. Presne ako tomu bolo v Tomb Raider The Last Revelation. Prvé krôčiky ku ktorým vám dopomôže aj Larin hlas, ktorý presne káže čo a kedy treba stlačiť. Tu sa prejaví váš nezvyk na hlúpe ovládanie a možno narazíte zopárkrát do steny, alebo rovno spadnete niekam dolu pri najhoršom. Ale čo už sila zvyku. Nechcem radšej ani vedieť akú múdru hlavu napadlo vymedziť Lare na udržanie sa určitý čas. To musel byť naozaj génius. Jedna vec je tá že to nemá skoro žiaden význam a druhá je to akurát tak len znepríjemní hranie. Ďalšia blbosť na rade ktorú v hre stretnete je tá, že máte obmedzený počet nábojov. Tie musíte aj spolu so zbraňami hľadať kade tade po hre. Okrem nich aj predmety, lekárničky a ďalšie veci. Môžu sa nachádzať kdekoľvek. Niekedy sú ukryté v kuchynskej linke, v skrini alebo medzi knihami, vždy keď sa takéto niečo objaví tak sa vám zobrazí malá ruka a núti vás danú vec prehľadať.

Prvá časť hry sa odohráva v Paríži. Navštívite najmä niektoré známejšie časti ako je Parížsky Louvre a neskôr v sa ocitnete v Prahe na Stahove „jó ty vole“! V porovnaní z predchádzajúcimi dielmi ak nerátame Tomb Raider The Last Reveation to je až príliš málo. Mňa osobne dokázal Stahov baviť viac než Paríž. Žeby to bolo tým sanatóriom plným bláznov?  Je pravdou že aj Praha aj Paríž je dosť nuda ale treba pochváliť, že hoc nám tvorcovia prezentovali Prahu trochu divne, aspoň sa nepomýlili v rôznych nápisoch a výslovnosti strážnikov ktorý na vás prehovoria po česky. To len pre to že rada si spomeniem na jednu nemenovanú hru, ktorej zopár misií bolo v Československu a tie názvy tam boli na zaplakanie. A áno kdesi som tam uzrela aj škodovku takže to bolo moooc trefné. Sú to síce dve rôzne miesta Paríž a Praha, ale stále tomu to dobrodružstvo a čaro iných destinácií a dobrodružstiev v džungli chýba. K tomu sú niektoré levely tak nudné, že už len dúfate, že príde niečo iné čo vás dokáže prebudiť. Sú to najmä tie odporné misie v kanáloch ktoré vedia najviac nudiť. Nemusí byť za tým vždy prostredie.

Táto potvora dá zabrať.

Tú nudu spôsobuje najme nerovnomerné rozloženie nepriateľov. Raz je ich až priveľa na jednom mieste potom zase dlho nič.  Tvoria ich najmä ľudia, väčšinou strážnici, zmutovaný zombie, železný rytieri, psy, nejaké tie príšery v podzemí a podobne.  Aspoň že s bossami to nevyzerá biedne. Napríklad pri prvom bossovi, ktorým je akýsi nepríčetný duch sa musíte pokrčiť aby sa vás nedotkol. A to neustále opakovať až dokým sa vám nepodarí získať istú vec. Druhý je dosť nudný keďže ide len o naháňanie sa s nejakým psychopatom po dome. Zvyšných troch absolvujete s Kurtisom. Nie preto že by bola Lara v danej chvíli na PNke, ale preto lebo ju sám Kurtis neprávom „uväzní“.  S týmto chlapíkom zažijete  veľa nevídaného, no tým najlepším čo si s nim určite zapamätáte je súboj so zmutovanou Biologičkov. Súboj je až príliš ťažký, pretože vás sliz spomaľuje a tá potvora vám ide po hlave. Najlepšie na tom všetkom je, že čakáte od Kurisa niečo extra, no on je v podstate to isté čo Lara. Žiadna zmena, i keď by tú jeho nadprirodzenú schopnosť ovládať kov mohli využívať aj hráči.

Čo sa týka hádaniek a vecí podobných, neprekvapím vás. I v tomto sa tvorcovia pohoršili pretože ich je zase o niečo menej. I tie čo sú tam sa týkajú len nejakého prestupovania z miesta na miesto či klasického hľadania častí niečoho. Nestojí to lepšie povedané za reč. Lepšie je to pri súboji s bossami, kedy treba lepšie zapojiť hlavu.  Neuškodilo by prihodiť i neobmedzené množstvo nábojov, aspoň na jednu zbraň ale čo už. Za to pribudla novinka, ktorá mi v predchádzajúcich dieloch chýbala, najmä pri tých otravných sluhoch v sídle Croftou. Lara sa už konečne dokáže brániť holými rukami. Pomôže vám to hocikedy. Najmä keď zistíte ako úžasne sa mení zbraň. Všade samé chyby, no aspoň že inventár nie je nejako extra chaotický, avšak nie zase najlepší.

Grafika 7/10

Keďže technika pokročila a Lara sa presťahovala z PS1 na PS2, pridala a si niekoľko polygónov naviac, tak ju môžeme vidieť trocha ostrejšiu a krajšiu. To však neplatí o občas chybných textúrach alebo iných chybávh s ktorými sa behom hry určite neradi zoznámite. Tie najdrobnejšie sú často dosť škaredé a kockaté, čo je zrejme dôsledok toho že sa s hrou ponáhľali. Okrem toho sa celá hra nesie v jednom a tom istom štýle, čo dokáže trochu nudiť. A tie dookola sa opakujúce plagáty tiež. Je ním totižto zaspamovaný celý Paríž.

Disco sa dnes ruší.

Či máte zapnuté tiene či nie, je to asi tak jedno pretože hra hádže len tie Larine. Nespomínam si, že by sa tvorcovia chválili nejakou novou funkciou prechádzania cez objekty, no občas sa vám podarí prejsť nejakým stolíkom alebo iným objektom.Nevyplatilo sa im ani to že chceli Laru spraviť čo najprirodzenejšiu. Hoc sa pohybuje pekne a elegantne, ovláda sa ťažko a reaguje pomaly. Nič moc to nie je ani pod vodou. Nielenže sa to ešte zle ovláda ale aj voda pôsobí umelo skôr ako zrkadlo a nie voda. Ukážky sú za to dobré a vždy akčné. Ako inak. I v intre to vyzerá zaujímavo. Horšie je outro, ktoré ani zďaleka nie je tak spracované ako intro. Je to vlastne to isté čo celá hra len priblížené a nemá to ani zďaleka takú vážnosť ako na začiatku.

Zvuk 8/10

Všetky soundracky sú síce temné a tajomné, no občas znejú aj trochu bondovsky. Spolu s atmosférou by sa dalo hovoriť o dokonalej hudbe pre takýto typ hry. Ale ak by predsa len niekto chcel vidieť a počuť peknú paródiu na túto hru, tak nech si pustí  pieseň ktorú pre Tomb Raider Angel of Darkness naspievala istá dvojica Alex C a Yasmine K. Našťastie sa v hre nevyskytla. To by ma chuť hrania prešla rekordne rýchlo.  No vyskytli sa iné chyby. Napríklad. Hlas strážnikov mi pripadal až príliš umelý, za to v rozhovoroch to bolo už oveľa lepšie. Niekedy je v hre až príliš veľké ticho čo mi dosť vadilo. Keď ma naháňal nepriateľ a ja som si to náhodou nevšimla a zarozprávala sa s nejakou postavou, tak to bolo veľmi nepríjemné keď tam pobehoval spolu so psom a strieľal na mňa. No ono to ani nie je až taký chyba zvuku ako hrateľnosti. Ono sa to tak prelína, až napokon zistíte že tvorcovia nevychytali všetky muchy, skôr sa im v hre premnožili.

Toto tu vyzerá zaujimavo. 

Odfláknutá hrateľnosť, slabo testovaná a ešte k tomu aj celkom nedokončená Tomb Raider The Angel of Darkness vás naozaj nemá ničím okúzliť. Keď tak možno milovníka herných prepadákov no nie hráča s vkusom. Okrem lepšej grafiky a slušnou dĺžkou hry sa naozaj v ničom nepolepšila, k tomu dej vás ako tak môže držať pri hraní. Česť každému čo si ju zahrá...

Plus

-Dĺžka hry

-Krajšia grafika

-Nové možnosti

-Veľa bossov

Mínus

-Odporné ovládanie

-Ťažké hľadanie cesty

- Grafické chyby

-Koniec pripadá nedokončený.