Killzone 3

Geniálne intro prvého dielu Killzone, ktoré nielen podľa mňa, patrí k najlepším intrám všetkých čias, započalo štart série, ktorou Sony chcela vrátiť úder uštedrený konkurenciou v podobe Microsoftu a Halo. Prvý diel z vtedy už mierne zastaralej konzoly PS2 vymačkal aj posledné kvapky výkonu a tomuto trendu nezostala nič dlžná žiadna hra majúca Killzone v názve. Druhý diel bol akousi demonštráciou sily novej PS3 a jednou z jej najvýraznejších exkluzivít, ale čas neúprosne beží a to čo vám pred pár rokmi vyrazilo sánku, dnes už neohromí. Lenže Sony a chlapci z Guerilla Games sa s niečim takým nezmieria a tak už po druhýkrát prichádzajú s niečim čo má z pomaly výkonnostne nestíhajúcej konzoly vymačkať aj posledné kvapky životodarného výkonu. A tým niečim samozrejme nie je nič iné ako Killzone 3.

Tretí diel však má o poznanie ťažšiu pozíciu ako mal diel druhý. Predsa len u Killzone vždy išlo aj o dokonalý vizuálny zážitok, autori sa vždy snažili o to, aby sa KZ nielen dobre hralo, ale aby sa na ňu aj skvele pozreralo a to je dnes už samozrejme ťažšie. Predsa len skok z PS2 na PS3 umožnil neskutočnú zmenu, kedy v dobe vydania KZ2 prakticky nemala. čo sa týka grafiky, konkurenciu. Dnes však je všetkým jasné, že sa s grafikou na dožívajúcej PS3 už zázraky robiť nedajú. A tak, zatiaľ čo pri druhom dieli sa nejaké tie chybky dali skryť za úžasne vyzerajúci grafický kabát, dnes už by to nemuselo byť také jednoduché. Alebo žeby sa chlapcom z Guerilly ten zázrak podaril a vizuálne by zasa hru posunuli do iných dimenzií ako konkurencia? No uvidíme...

Úvodná ponuka hry vám dych nevyrazí. Singleplayerová kampaň, Multiplayer, A pozor, možnosť co-op hrania kampane. To určite poteší všetkých, ktorí majú brata, prípadne kamoša, ktorý vám doma o pol druhej ráno neprekáža. Prečo? Pretože co-op mód je možné prechádzať len pomocou splitscreenu na jednej PS3. Online zábava s kamošom sa nekoná. Čomu môžeme ďakovať za takéto obmedzenie netuším, ale mrzí to poriadne. Snáď to spraví nejaký patch, inak je to mínuska. Dej tretieho dielu priamo nadväzuje na koniec dvojky. Hoci úplný úvod hry vás možno prekvapí tým, že sa ocitnete v Helghanskom brnení a hlavu vám chráni helma s horiacimi očami. Ale to si len autori dovolili malý skok o šesť mesiacov, v príbehu hry, vpred a vy takto absolvujete úplne jednoduchý tutoriál. Trošku zvláštne mi prišlo, že rovnakú scénu potom, už v rámci kampane, zopakujete (tentokrát už bez tutoriálu), ale vyvíjať sa bude trocha inak (žeby hrátky autorov s paralelnými svetmi?). Zbytočne spoilovať príbeh druhého dielu nebudem, takže len v skratke napoviem, že tou nadväznosťou na predchádzajúce dobrodružstvá som mal na mysli to, že v úvode trojky sa hlavný hrdina preberie zo svojich myšlienok, sediac na schodoch do paláca a očami preletí ruiny hlavného mesta, pričom je mu jasné, že všetko čo sa doteraz odohralo bol len začiatok pekla s názvom cesta z jamy levovej. Hlavným hrdinom, ktorého prst na spúšti bude vašim najlepším priateľom, je opäť Thomas Sevchenko, alias Sev, a spolu s ním sa vrátia aj všetci, ktorí ho sprevádzali do finále predchádzajúceho dielu. Viac vám o príbehu neprezradím ani ň, prežite si ho sami a sami zistite, že vás síce originalitou a nápadmi neohúri, ale aspoň sa snaží dodať tomu masovému vraždeniu nejaký zmysel.

Nuda nehrozí ani vďaka tomu, že sa autori snažili, aby sa vám niečo len tak neprejedlo. Samozrejme nie je možné, aby sa sem tam pocit nižšej koncentrácie, prípadne aj malého sklamania nedostavil, ale bude trvať len minimálny čas, to vám zaručujem. Guerilla Games sa posnažili, aby sa neopakovali prostredia, v ktorých sa pohybujete a o ktorých som už písal, no predovšetkým sa snažili, aby sa striedal gameplay. Spočiatku vás teda čaká doslova pouličný boj o každý meter, o každú budovu, následne využijete v boji mechov, potom sa hra úplne zmení a vy si zahráte aj stealth misiu, v ktorej sa vám neraz stane, že sa budete učupení v tráve tváriť zeleno, aby si vás meter od vás stojaci Helgan nevšimol. Potom si zalietate na jetpackoch a napokon si užijete aj boj v interiéroch. Čo sa tohto týka niet autorom moc čo vytknúť. Výraznú inšpiráciu v iných hrách tu nezaprú. Hneď úvod hry a pouličné boje mi okamžite evokovali pôvodné (a vtedy ešte skutočne výborné) Call of Duty a Call of Duty 2, respektíve misie z Berlína a zo Stalingradu. Následná helghanská džungľa pripomenie všetkým prechod krajinou z Halo 3 atď. Ale nemám to autorom za zlé, naopak, zabalili to do svojho kabáta a funguje to skvele.

Ale sú aj veci, ktoré im za zlé mám a aj preto je možno hodnotenie také aké je i keď doteraz som bol nadšený. Predovšetkým je to preto, lebo je Killzone len obyčajná lineárna strieľačka, síce so skvelou, ba priam úžasnou atmosférou, ale inak je to len stokrát prevarená kaša. Sklamaním pre mňa je hlavne to, že autori úplne rezignovali na akékoľvek vylepšenia, dopilovali síce chyby z druhého dielu, ale ak čakáte, že dostanete niečo naviac zabudnite. Všetko už tu bolo. Daňou za skvelú grafiku je ako som už spomenul hnusná voda a tiež doskakovanie predmetov, niekedy skutočne výrazne oneskorené, stalo sa mi, že som niekam vkročil a doskočenie pozadia trvalo zhruba sekundu až sekundu a pol, čo sa síce nemusí zdať veľa, ale v tom tempe, ktoré KZ3 ponúka je to dlhý čas. Rovnako tak nepoteší nepríjemné trhanie pri prechodoch do nových lokácií, je to daň za to, že sa hra neinštaluje, ale hrá sa priamo z bluray disku. Plytký dej, ktorý skutočne v KZ3 nemôže hrať hlavnú úlohu už za zápor snáď ani považovať nemožno, ale to, že charaktery postáv sú ploché ako hrudník Keiry Knightley je smutné. Aspoň hlavný hrdina mohol mať aspoň trocha charizmy. Tu ale musím povedať aj to, že ma prekvapilo, že aj niektorí vojaci Helghastu prejavia emócie, nebýva totiž zvykom, aby nimi boli obdarení aj pešiaci nevýznamní pre dej. Tu sa párkrát stane, že dvojica nepriateľov zareaguje tak akoby reagovali priatelia a spolubojovníci. Spomeniem napríklad scénu, kedy zámerne provokujete vojakov Helghastu, aby po vás skočili. Stane sa to, že jeden z nich sa na vás vrhne, no druhý ho zachytí a priateľsky mu dohovára, aby neblbol, že z toho budú mať problémy. Je to síce iba detail v mori, ale mňa proste vždy poteší keď aj jednostranne a plocho vykreslený "bad, bad" protivník prejaví emócie. Sem tam tiež zahapruje logika, ale nie nejako výrazne a vďaka celkovému spádu hry si to niekedy ani nevšimnete. Chýb teda možno nie je veľa ale tá rezignácia na agresívnejšie zmeny v hre od Guerilly ma mrzí.

Sklamaný však rozhodne z hry nie som, naopak, som spokojný s tým, že singleplayer dopadol tak ako dopadol, hoci koridor je úzky a improvizácia nulová, atmosféra boja a pach smrti mi dokonale vynahradil nejakú väčšiu voľnosť. Navyše po dohraní singleplayeru na vás čaká multiplayer.