Max Payne 3

Skalným fanúšikom série Max Payne 3 som dal malý prológ v úvodnom popise recenzie práve preto, lebo som presvedčený, že keby som na začiatku nevysvetlil moje poctivé úmysly, asi by ma ukameňovali. Skrátim predslovy, rovno čestne prehlasujem, že prvú hru som hral asi 5 minút, druhú som si kúpil v krásnej krabicovej tematickej verzii v domnienke že sa mi zapáči a po druhej misii som mal chuť opľuť tisíckorunáčku a odložil som ju na poličku, kde doteraz je. Hra a žáner mi nesadol. Možno je to dobrá vec, lebo narozdiel od iných recenzií mám nestranný názor a na Max Payne 3 idem nahý ako Rišo Muller, čo mi dopomôže k objektívnosti. Ďalšia ukameňovaniahodná vec je, že nie som gold, takže som nehral multiplayer. Recenzium teda iba Single Player mód. Keď som sa dopočul, že tretiu verziu prevzal Rockstar, keď som otvoril tú newsku a dočítal vetu, zakričal som také hurá, že všetci prišli skontrolovať môj vital status. To bolo pred niekoľkými rokmi. Keby ste si prepichli jedno oko a druhé prelepili páskou a snažili sa aktívne sledovať herné portály, Max Payne 3 sa jednoducho NEVYHNETE. Hra teda KONEČNE po posledných mesiacoch ťažšieho marketingu než olovo vyšla, prešiel som ju asi pred týždňom (opäť, ospravedlňujem sa, že mi to tak trvalo), dovoľte mi teda pustiť sa do detailnej analýzy tohto diela.

Čo sa platforiem týka, Maxa 3 vlastním na Xbox 360, čo je moja preferovaná platforma (zase, no offense), pretože ako je po release vidno, Rockstar sa rozhodol narozdiel od iných hier na RAGE odvážne spustiť Maxa na PS3 rovnako ako na Xboxe v plnom 720p rozlíšení, následne vypol grafické efekty, čím degradoval vizuál hry a z toho dôvodu vlastníci hry na Playstation 3 môžu búchať trieskať ovládačmi po obrazovke, chytiť konzolu a šmariť s tým o cihly, hra jednoduchu aj v jednoduchých animáciách, kde Max spadne do vody, dipne framerate až na 14 fps. (zas a znova, prepáčte PStrojkári), to je to, čo som čítal všade na nete a počul od známych s PS3. Na Xboxe hra vyzerá priam excelentne! Na 3rd person strieľačku má úžasné detaily textúr, obrovské mapy a rôzne volumetric effects, voda, šuštiace lístie, lúče slnka, neskutočné detaily, to všetko vám niekedy otvára sánku a slintáte ako bernardín pri zapadnutom Českom turistovi. Dočerta, toto nie je obyčajný vizuál! Veď Rocsktar hru prepracoval tak, že fotorealistické sú aj nábojnice vyletujúce z komory zbrane! Možno preháňam ale ide o luxusné grafické prevedenie, ktoré vás samo osebe donúti hru prejsť znova! Hru som ale skúšal aj na PC a môžem dať ruku na srdce, že toto nie je odpískaný port, a že implementácia DX11 robí svoje. Na vyššie nastavenia sú, prirodzene, nároky nebývalo extrémne.

Je neobvyklé, že som začal recenziu grafickým spracovaním, ale to je jedna z najlepších vlastností hry. Poďme pekne ale na gameplay, ktorý rovnako nezaostáva, priam exceluje! Zabudnite na Die Hard! Max unesie jednu väčšiu zbraň a dve pištole prípadne uzi do dlane. Zbraní je v hre dostatok a keď vám dojdú náboje, hre je to jedno a proste vás zabije najbližší nepriateľ. Je tu možnosť melee takedown, keď už nie je iná možnosť, ale ku koncu hry ste skôr, či neskôr mŕtvy. Krutá realita, je kríza a treba šetriť! Bullet Time. Amen. Ďalší výraz, ktorý veľa ľudí donúti vybaviť si svoje detstvo. Všetci vieme o čo ide, nechcem sa vraciať k predošlým dielom, ale čo som ich "skúšal", tam mi Bullet Time hru pekne oživoval a keď som bol už súci na smrť, bolo po mne. Tu mi naozaj pomáhal, keď som už mlel z posledného! Vlastne ku koncu hry som sa modlil Ave Maria, kým sa mi nabije tá biela húsenička vedľa Maxovho "lifebaru" aby som vedel zložiť zvyšných útočiacich Saopaulčanov. Niekedy je totiž nepriateľov tak veľa a valia sa z toľkých strán, že bez týchto už štandardných elementov hry sa to proste nedá prejsť. To je pre niekoho taká menšia komplikácia v hre. Obtiažnosť je niekedy preveľká, niekedy upadá. Nie je to však až na takú škodu. Je to vlastne celkom prirodzené a nepriatelia sú až na poslednú misiu rozmiestnení tak ako v každom americkom filme. Čiže zhruba to, čo sme čakali. Až na spomínanú poslednú misiu som nikdy nemal pocit, že hra ma chce proste zabiť, keď sa mi darí. Doslova. Ale prestrieľal som sa cez to.

O to v celej hre aj ide. Plain shooting. Keby som skončil svoju recenziu teraz a prečítal si ju, nedal by som si ani 3 z 10. Pretože grafika je excelentná, gameplay je bravúrny, no najchytľavejší je ten ultra lepkavý štýl hry! To Maxove rozprávanie, tie animácie. Opäť, niektorí si povedia to, čo čítam TAKMER v každej recenzii. Hru prerušujú neobvykle dlhé cutscény. Niektorí, ktorým nevadí priam až hollywoodske prerušovanie gameplayu, vadí spracovanie animácií. Niekomu proste vadí oboje. Čo sa animačiek týka, cez obrazovku prebiehajú rôzne glitche, podľa toho, s akým objemom škôtskej Max skombinoval užité painkillery. Občas sa zobrazí picture-in-picture a do toho má zaujímavé pohyby kamera. Chytľavé a štýlové frázy z konverzácií, alebo niekedy proste náhodné vety sú implementované v krátkych titulkoch, behajúcich po obrazovke, niečo na štýl úvodných titulkov z GTA IV (neviem, k čomu by som to prirovnal), nikde som to nevidel a je to niečo, čo sa mi naveky vryje do pamäti ako žáner cutscény z Max Payne 3. Cutscény môžete ovládať v momente keď skosíte posledného nepriateľa v lokálnej oblasti, jednoducho sa spustí skvelá animačka, zameraná na náboj, letiaci k nepriateľovi a vy si to môžete spomaliť alebo nechať v štandardnej rýchlosti a vyprázdniť do neho, čo v zásobníku ostalo. Je to tak premakané! Áno, dámy a páni, nepreháňam! Nehanbím sa za to, že som štýl hráča, čo si veľmi rád pozrie každú príbehovú cutscénu, aj keby mala 10 minút!

Ďalší veľmi chytľavý element hry, je Max samotný. Giusto Rockstar! Toto je najzvládnutejšia postava, akú som za posledné roky videl. Nemôžem nájsť postavu, ku ktorej viem prirovnať moje duchovné spojenie s pohnútkami herného protagonistu, ako Maxa! (Niko Bellic sa možno krčí v húštine). Ten jeho drsný štýl pijaka, ktorý keď ho skrz-naskrz prestrieľajú, že sa Pablo Escobar zdvihne zo zeme a pukne od od hanby, lupne balík painkillerov a krúti sa s rozmazaným zrakom ozbrojený po nepriateľoch ďalej. Ten jeho temný štýl plný filozofických pohnútok a polysamovražedných nápadov. Tie jeho katarzické momenty, keď mu raz nezáleží ani na tom, či bude mať na pohrebe otvorenú rakvu (keď mu mieria pištoľou centimeter od makovice a on si v kľude popíja na bare), a druhý krát, keď je schopný obetovať sa kvôli záchrane dievčaťa, ktorú uniesla najdrsnejšia paramilitaristická polícia na svete. Je ťažké objasniť príbeh a nespoilovať v niečom tak silne príbehovom, ako je Max, ale v skratke, nepatrí k polícií, roky sa orgazmicky upíja na smrť, jeho pečeň je už štandardnou súčasťou jeho nepriestrelnej sústavy a tak ho najme mladý týpek menom Passos, aby robil ochranu bohatým Juhoameričanom, poväčšine zazobanej rodine Brancovcov. Práca, pri ktorej sa mu nemôže nič stať. Stalo sa. Max sa zaplietol do niečoho, v čom od istého momentu (polovica hry) nebude vidieť ani peniaze, ani pomstu, ale nekonečnú odyseu v snahe napraviť veci do poriadku, pretože niekto to urobiť musí a on už nemá čo stratiť. Do polovice hry sa zoznámite so všetkými motívmi Maxa, niektoré sekvencie sú opäť veľmi vhodne a štýlovo vyrozprávané z minulosti, práve v momentoch, keď Max rozjíma nad tým, kde sa to dočerta dostal, je plynulo dosadená videosekvencia a otvorí sa backwards kapitola z Maxovho života. Pre tých, ktorým sa v neskôrších častiach hry nepáči Maxova vyholená gebula, prídu tieto intermezzá vhod. Hra je teda rozdelená na kapitoly a v každej kapitole ste niekde inde, vždy sa rieši niečo iné a akcia prudko strieda štýlové triple A filmové prevedenie a to je zakrátko vystriedané pokojnými sekvenciami, kde sa Max prechádza po slumoch, skoro ako keby chcel, aby ho niekto skosil. Zvláštne na pochopenie, no v praxi ide o veľmi oživujúcu kombináciu pri tom, ako hra plynie. Štandardne sú hudba (hlavná zvučka vyvoláva aj u nováčikov série husiu kožu!) a zvukové efekty zvládnuté na jedničku! Dabléri nie sú obyčajní blbci z ulice, Rockstar je v tomto tradične ako ryba vo vode! Achievementy/Trophies sú rozmiestnené skôr ku druhej polovici hry (ak máte hru na ľahšej obtiažnosti, odporúčam si hru už len kvôli achievementom prejsť znova minimálne na medium). Hra má navyše integrované svoje vlastné achievementy, takže máte dvojnásobnú motiváciu hrať znova!

Nebezpečne sa blížite k ultimátnemu koncu mojej recenzie na najnovší diel trilógie Max Payne. Úprimne, nejde mi o hodnotenie recenzie. O čo mi ide je čo najobjektívnejšie vyjadrenie môjho názoru, s tým že som hru prešiel a ešte trikrát prejdem a s tým, že som čítal iné recenzie. Hra sa mi hrala so sladkým pocitom, ovládala sa výborne, pozeralo sa na ňu excelentne, ponáralo sa do nej ľahko a hlboko! Haters gonna hate! Nech sa sťažuje aj Jack Thompson, vyholím si hlavu, vezmem pištoľ, lupnem dvojitého Danielsa s konskými tabletkami, zapnem bullettime a rozstrieľam ho tak, že Paul Castellano bude mať v hrudnom koši menej nábojov. Predsa keď vám nesedí štýl hry (hra mala dostatočný marketing na to, aby ste to odhadli), ste rapavé buranisko, (bez urážky, lebo ovládanie je viac než intuitívne) a od Pentium 4 ste nevymenili procesor, poprosím vás, neohovárajte tento titul, lebo ho nie ste hodný. Tí, ktorí hrali a páčilo sa, vedia o čom hovorím. Samozrejme, hra má svoje bugy a ľutujem bakalárov, ktorí sa snažia spromovať s touto hrou na svojej PS3, tam ak máte nervy zo železa a framedropy vám nevadia, máte postarané o rovnakú porciu zábavy. Tí, ktorí majú dostatočne vybavený PC, vlastnia konzolu a zbožňujú kvalitný príbeh a krásnu grafiku so zábavným gameplayom, JASNÁ KÚPA VEDÚCI!!!

PLUSY:

Kvalitná grafika a detaily (+2 body)

Návykový gameplay (+3 body)

Neopakovateľný štýl pri cutscénach (+2 body)

Zvukové prevedenie (+1 bod)

DirectX11 podpora pre PC (+1 bod)

Nadpriemerné ovládanie (+1 bod)

MÍNUSY:

Framedropy pri PS3 (-1 bod)

Keď skočím Bullet Time do dverí, v následnej ukážke to nevidno (len malá poznámka *_*)