Contra 4

Tick, tick...

Boli časy, kedy sa FPS hrám nehovorilo ináč než „doomovka“. Tiež boli časy, kedy sa vlastníctvo hernej konzoly považovalo za zbytočný luxus, a tak sa malý pikolo, ako vtedy ja, dostal k hrám až a len vtedy, keď od gamepadu (vtedy sa im nehovorilo ináč než „džojstik“) vytlačil jeho právoplatného vlastníka- vzdialeného, bohatšieho bratranca. A tieto časy boli časmi väčšmi sa jagajúceho zlata pre nejednu hernú sériu, ktorej sláva od šestnástich bitov stihla zájsť do nepríjemnej žltej. A jednou takou z tých nejedných je aj séria Contra, ultra-super-omega-ultima-hardcore plošinovkostrielačka, ktorým sa vtedy nadávalo „run n‘ gun“.  
 

Contra u nás nebola veľmi populárna. Na NES a SNES totiž v EU vyšla pod nezmyselným menom Probotector a dvoch hlavných hrdinov, nadupaných svalovcov, čo im koncom osemdesiatych rokov stáli za model Arnold Schwarzenegger a Silvester Stallone, nahradili v pal teritóriách akýsi humanoidní roboti. 
A v roku 2007, na dvadsiate výročie od vydania prvého dielu na mincožrúty, sa niekto slušný v Konami rozhodol, že vydá štvrté, kánonické pokračovanie s originálnym názvom Contra 4. A ktorážeto platfroma by bola pre novú Contru vhodnejšia, ako šibnuté DS, najpopulárnejší handheld od Nintenda, kde sa darí dobre adventúram a šibnutým hrám, to DS, ktoré Konami rozmaznávalo Castlevaniami a titulmi od Hideo Kojimu? Žiadna, a preto sa Contra 4 inde narodiť ani nemohla.

...tick, tick, tick, tick, tick....

Contra 4 je niečím veľmi výnimočná. Využíva oba displeje DSka! Presne tak, tá najhustejšia a najsilnejšia 2D akcia v histórii handheldu na dvoch displejoch, dokonca aj tam, kde sa normálne nachádzajú mapy, status screeny a iné podobné nezmysly! Že neveríte? Contra 4 je poriadne hardcore. Ha a hlavne hard! Až potom core. Hard, hustá a silná preto, lebo aj na najnižšej obtiažnosti (easy) zaplnia oba displeje náboje, nepriatelia a sprite-ové objekty, ktoré zabijú hrdinu akonáhle sa ho dotknú. Core preto, lebo je určená len istému druhu hráčov. Presne tak, Contra 4 nie je pre mas-y, je pre mas-ochistov a fanúšikov. A je riadne ťažká, omnoho ťažšia ako tridstaťroční, tuční, americkí hráči, ktorých najviac poteší!

Ale vráťme sa k dvom displejom. Contra je sidescroller. To znamená, že sa hrá zľava doprava, prípadne zdola nahor a vrátiť sa nemožno. Pri druhom prípade nastáva prípad, kedy z dohľadu zmizne plošinka (odscrolluje sa nenávratne pod spodnú hranu spodného displeja), na ktorej pred chvíľou hráč stál, a keď sa hráč rozhodne na zmiznutú plošinku vrátiť, hra ho penalizuje smrťou. Hra penalizuje hráča smrťou za všetko,  popravde sa v nej častejšie umiera, než striela. Ale späť k dvom displejom, ku ktorým sme sa zabudli vrátiť. Keďže sú dva a akcia sa odohráva na oboch naraz- a keďže sa jedná o 2D strielačko-plošinovku, vzniká tým veľmi netradičný, vertikálny, originálny pocit, aký som pri žiadnej podobnej hre nezažil. A tiež možnosť vyrobiť bossov, ktorí sú takí vysokí, až zaberú oba displeje! Ale to žiaľ nie je jediná vec, ktorá tým vzniká. Vznikol aj takzvaný „blind spot“, ktorý by mal niekto v tomto prípade premenovať skôr na „blind strip“. Znamená to , že v páse medzi dvoma displejmi, kde sa nachádzajú pánty a plast, normálne prebieha akcia, a tak sa občas (ehm, často) stáva, že sa do tohto pásu skryjú náboje a nebezpeční nepriatelia, ktorí z neho na hráča vynoria v tej najmenej vhodnej chvíli a hra za toto hráča penalizuje smrťou.

...tick, tick, tick, tick, tick, tick, tick, tick, tick...
 

Ako som už napísal, Contra sa hrá zľava doprava alebo zdola nahor bez možnosti vrátiť sa. Princím hry je primitívny: zastreliť všetko, čo sa zastreliť dá a nezomrieť pri tom. Znie to hrozne jednoducho, ale medzi „naučiť sa hru hrať“ a „naučiť sa hru hrať poriadne“ je priepastný rozdiel a Contra 4 penalizuje hráčov, ktorí toto nechcú pochopiť, smrťou. Niekoľkými krutými smrťami za sebou. Neustálym umieraním až do doby, kedy sa im herný mechanizmus vryje hlboko do sivej hmoty.
 

Okrem skákania, strieľania a snahy nezomrieť je v žánri run n‘ gun dôležitá ešte jedna vec: power upy. Ich zbieranie a stackovanie je otázkou prežitia. Ich strata následnou smrťou úplná prehra a dôvod na šmarenie DSka do steny.  Systém power upov bol vylepšený, po novom sa dajú stackovať, čo je pre starých mazákov a fanúšikov nepochybne najväčšia novinka hneď po dvoch displejoch. To znamená, že po zobratí napríklad guľometu je hráčova zbraň silnejšia, no keď hráč nájde ešte jeden guľomet, hráčova zbraň sa stáva ešte efektívnejšia (a o to viacej bolí jej strata). Všetky zbrane majú dva levely. Tento systém však platí len pre obtiažnosti normal a hard. Na easy majú všetky zbrane maximálnu účinnosť. Netraste sa od radosti, easy je tiež poriadne tuhá, sťa dva týždňe meškajúca stolica.
 

 Na power upy v Contre, ktoré sú veľmi klasické a konzervatívne (brokovnica, guľomet, minirakety, navádzané strely, plamenomet a trošku zbytočný laser), má hráč prístupné dva sloty, pričom šťastlivec pri smrti stratí iba ten, ktorý práve používa. Znie to banálne,  ale verte mi, nie je to tak, nie je! 

...tick tick tick tick tick tick tick tick tick...

Hra beží v 2D. Všetky postavičky a pohyblivé objekty sú ručne kreslené a animované sprite-y, presne ako z éry šestnástich bitov. Väčšine dnešných hráčov teda bude hra najskôr pripadať archaicky, no mňa presne tento štýl chytil za srdce. Všetko v Contre 4 je urobené veľmi poctivo. Animácie postáv sú hladké a pekné a do prostredí a dizajnu nepriateľov developeri natlačili toľko farieb a nápadov, až praskajú vo švíkoch. Nejeden hráč pozabudne na šialenú akciu a nechá na nich oči. A hra ich za to odmení smrťou. A potom ďalšou a následne ďalšou a ďalšou.

Pixel art je úplne úžasný a niektorí bossovia siahujú svojou ozrutnosťou cez oba displeje. A level dizajn? Levelov je deväť a sú kratučké. No krutosť hry sa má za to, že ich bude nejeden hráč prechádzať dlhé týždne. No čo obsahu chýba do kvantity, to je vyvážené v jeho kvalite. Každý level je originálny a veľmi zábavný! A už viac nič, pretože nechcem kaziť WoW efekty a prekvapenia, ktorých je v hre neúrekom!
No hra sa nezaobišla úplne bez grafických nedostatkov. Zdá sa mi, že prostredia sú modelované v 3D, a tak sa občas stane, že sa zmení perspektíva, čo má neblahý vplyv na 2D postavy, ktoré potom pôsobia plocho a zdeformovane. Tento neblahý efekt je však zriedkavý.

Ďaľšia moja výčitka patrí k spritom hlavných hrdinov. Jedná sa o tzv. color swap, čo znamená, že všetky štyri hrateľné postavy (Bill, Lance, Mad dog, Scorpion) majú rovnaký sprit s výnimkou farebnej palety. Dokonca aj hlasy majú rovnaké.

Hudba je úžasná a ikonická. Agresívny, rytmický soundtrack sa hravo vyrovná nejednej Castlevanii! Dokonca som sa pristihol ako si jednotlivé melódie hmmkam počas dňa pri vykladaní tovaru!

...TICK TICK TICK TICK TICK...
Z troch úrovní obtiažnosti je voľba na prvé prejdenie jasná: easy. No Contra je hra zlomyselná. Chudáčisku, čo za famfár na easy Contru porazí, sa hra vysmeje a povie mu, že posledné dva levely sú určené pre pravých mužov a praví muži nehrajú hry na najnižšiej obtiažnosti. A verte mi, nebudete túžiť po inom, ako po zdolaní hard módu. 

Po prejdení sa však odomkne mód Challenges, ktorý pozostáva zo štyridsiatich rôznych misí (prejsť level na časový limit, či zastreliť všetky zmutované psy, alebo prejsť level bez možnosti strielať a podobne). Po splnení určitého množstva misií sa odomyká iné množstvo- tento raz kopa bonusového materiálu- od komiksov a nových hrateľných postáv, až po emulované verzie Contra1 a Super C pre NES!

Ah a aby som nezabudol, hra ponúka aj multiplayer pre dvoch hráčov, teda za predpokladu, že máte kamaráta s DSkom a druhou kópiou hry, ale pri pôvodnej Contre a Super C na multiplayer zabudnite.

Čo dodať? Contra 4 je úžasná hra. Jej jediným problémom je, že hravo mohla byť dokonalá. Áno, robí kopec drobných i väčších chýb, je lineárna, krátka, chýba level selector, nie je určená pre masy, na druhej strane však ponúka množstvo odlschool zábavy. A zábava je presne to, čo sa pri hrách väčšmi ráta. Navyše, oldschool a mentalita automatových hier pôsobí v dnešných časoch drahých projektov a blockbusterov a over the shoulder TPS sviežo a originálne. No a v okamihu, keď v nej pokoríte prvý level, prídete na to, že Contra 4 je poriadny

BOOOOOOOOM!!!