Hell Yeah! Wrath of the Dead Rabbit

Pomsta, pomsta, pomsta!!! Po tom čo svetlo sveta uzrú fotky za ktoré sa aj nový kráľ zajačieho pekla Ash hanbí, sa tento kráľ rozhodne zabiť všetky monštrá králičieho pekla ktorí tieto fotky videli. A tak vlastne začína akčná adventúra od Arkedo. Ohnivý králik pokračuje naprieč rôznymi úrovňami aby zničil 100 monštier ktoré sa opovážili vidieť jeho fotku s kačičkou. Nadmerné násilie a rôzne divné podzemné svety vás budú sprevádzať týmto zdĺhavým dobrodružstvom. Nepriatelia budú po celej vašej obrazovke (samozrejme roztrhaní na kúsky) a Ash má v zásobe hojný počet absurdných vtipov. Samozrejme na niektorých som sa zasmial ale väčšina z nich je suchá a otrepaná.

Hra začína pomerne jednoducho. Nájdete monštrum a rozvŕtate ho svojou cirkulárkou kým mu jeho health pointy neklesnú na nulu. Ak chcete monštrum doraziť musíte úspešne prejsť cez jednoduchú minihru lebo inak stratíte časť svojho zdravia a budete nútení bojovať s príšerkou znovu. Tieto minihry sú na štýl microgames, čiže ide len o správne stlačenie jedného alebo dvoch tlačidiel, zodpovedanie otázky alebo rýchle stláčanie jedného tlačítka. Proste, nič zložité. Keď dokončíte minihru budete odmenení scénkou kde vám Ash svojho protivníka rozmaže po obrazovke rôznymi spôsobmi.

                                                   Aj takéto veci budete musieť odrovnať v tejto akčnej adventúre.

Naštastie, časom sú príšery čím ďalej odolnejšie a nie je také jednoduché sa ich zbaviť. Budete musieť použiť obratnú taktiku alebo vyriešiť rôzne puzzle. Niektoré príšerky nemôžete rozvŕtať svojou nadupanou cirkulárkou alebo ich budete musieť rozfláknuť po svojej obrazovke pomocou strelných zbraní. Zložitejší oponenti sú úplne neprístupný a môžu byť porazení iba pomocou vyriešenia hádanky alebo špeciálnymi vozidlami. Hru spríjemňuje pár veľmi skvelých nápadov. Napríklad budete musieť oddialiť svoju kameru aby ste mohli splniť rôzne ciele ktoré vám hra zadá. Alebo využiť prevlek, ktorý je dostupný v úprave charakteru, na úspešné dokončenie úlohy. Hell Yeah! sa nebojí donútiť hráča k tomu aby robil nezvyčajné veci a hra si tvorí svoje vlastné pravidlá.

Mimo hlavnej hry sú hráči pozvaní na ostrov, kde sú všetky monštrá ktoré Ash v hre zabil. Tu im môžete nastaviť aby pre vás ťažili peniaze, hľadali predmety a zbierali veci, ktoré vám dopĺňajú zdravie. Ostrov by ste mali pravidelne navštevovať a posielať svoje príšerky na cestu k pláži alebo veži aby ste z neštastných pracovníkov spravili schopných pracantov. Aj keď toto je zaujímavý nápad, neschopnosť navštíviť ostrov bez opustenie hlavnej hry ho úplne ruinuje a pravdepodobne upadne do zabudnutia. Odmeny v hre sú totižto tak časté, že na ostrove okrem pár kliknutí nemáte čo robiť. A tak tento nápad ostáva, bohužiaľ, nedotiahnutí do konca.

                                                                 A takto nejako to väčšinou dopadne.

Rozptýlené po každej hernej zóne sú obchody kde Ash môže utrácať peniaze ktoré získal počas svojho dobrodružstva. Tu môže získať zbrane, zvýšiť ich palebnú silu, alebo získať rôzne kozmetické zmeny svojho klobúka a vrtáka. Je tu celkom dosť dobrých vecí ktoré sa oplatia kúpiť či už ich kúpite z hľadiska užitočnosti alebo pre osobné pobavenie. Nájdenie obchodu je vždy vzrušujúce a keďže v hre je peňazí ktoré kričia poď sem a nájdi ma veľa tak si väčšinou v každom prípade môžete kúpiť to po čom vaše srdce túži. V každom prípade môžete jazdiť so zadkom na hlave a v gumenom kačacom kruhu.

Z väčšej časti je Hell Yeah! pomerne neškodná plošinovka. Dizajn hry je atraktívny a niektoré nápady v hre sú naozaj dobre spravené. Nie je to síce tak pôsobivé ako prísnejšie plošinovky typu Limbo, ale vôbec to nie je zlá hra. Na chyby tejto hry sa dá ľahko zvyknúť a môžeme nájsť aj pár vtipných momentov, ktoré stoja za to.

Bohužiaľ Hell Yeah! sa zdá byť múdrejšia hra ako v skutočnosti je. Hru môžeme prirovnať k dieťaťu, ktoré rozpráva ten istý vtip dva krát a očakáva že sa všetci dva krát zasmejú. Tvorci si totiž mysleli že ak je jeden nápad dobrý prvý krát, bude dobrý aj druhý krát a tretí krát a tak ďalej. Netrvá totiž dlho a všetky puzzle, minihry, vtipy a dokonca aj ukážky kde Ash zabíja svojich nepriateľov sa budú opakovať. A nie raz, a dokonca ani dvakrát ale mnohokrát a to na čom ste sa prvýkrát zasmiali vám neskôr príde nudné a otrepané. Spočiatku mi kruto prevedené animácie spravili radosť ale dlho predtým než som porazil finálne monštrum som sa modlil za tlačidlo ktoré by mi dovolilo ich preskočiť.

                                                             A tu máme hlavného protagonistu.

To isté môžeme povedať o všetkom čo sa týka dialógov, ktoré sú až kruto neveselé (a niekedy aj nezrozumiteľné vďaka chudobnej lokalizácií) a cez ktoré nemôžeme preskočiť. Dokonca sú niekedy umiestnené tak, že sú pred kontrolným bodom takže smrť znamená opakovanie tejto bolestnej procedúry. V skutočnosti sa zdá, že veľa kontrolných bodov je umiestnených tak aby ste strácali čas. Buď sú pred veľkými plochami kde sa dajú zozbierať rôzne mince a diamanty alebo sú pred videosekvenciou, takže smrť núti hráčov opakovať až príliš veľa obsahu hry.

Zďaleka najlepšia vec ktorá pridáva jedno veľké plus pre Dead Rabbit je jeho vzhľad. Extravagantná zmes farieb je nádherná a prostredia sú rozmanité. Každá zo 100 príšeriek má vlastný unikátny výzor a pripomínajú napríklad Bag Bunch a iné krikľavé detské produkty. Soundtrack je takisto neobyčajne dobrý a hudba sa dokonale hodí ku každej lokácií. Niekoľko skladieb dokonca stojí za vypočutie aj mimo hry. Ak mám niečo na Hell Yeah vypichnúť tak to, že je to určite na z najviac esteticky príťažlivých hier poslednej doby.

Iba s estetikou to hra, samozrejme, nemôže dotiahnuť príliš ďaleko. Je to síce solídna plošinovka, ale časom hrozí riziko až kritického nárastu nudy a znechutenie z opakujúcich sa nápadov a strašných kontrolných bodoch. Zakaždým keď v hre príde niečo dobré, to paradoxne slúži iba na to aby to pripomenulo, že hra vcelku nie je až taká dobrá, bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá a aká je v nej super hudba.

Plusy:                                                                                                Mínusy:

+estetika                                                                                           -časté opakovanie toho istého

+hudba                                                                                              -zle umiestnené kontrolné body

+zaujímavé nápady                                                                         -neveselé dialógy a zlá lokalizácia