Rocksmith |
Toľkokrát nám rodičia vyhadzovali do tváre, nech namiesto hrania hier ideme radšej robiť niečo užitočné. Nuž, treba vziať gitaru, pripojiť kábel, zapnúť PlayStation a ukázať im Rocksmith.
8.0
Guitar Hero bola skvelá zábava. Rock Band tiež. Ten ešte dokázal do hrania zapojiť aj skutočnú gitaru. Čo pridáva Rocksmith? Ten vás na tú gitaru (alebo aj basgitaru) aj naučí hrať. Pýtate sa ako? Nuž, celkom jednoducho. Nabudí vás (na to má to našliapané intro), potom pridá nespočetné hodiny strávené cvičením (na to má to množstvo pesničiek), ponúkne motiváciu v podobe okamžitej spätnej väzby (na to má tú dynamickú hrateľnosť) a medzi to všetko si zničíte štyri prsty (na to použije skutočnú gitaru). Ale začnime najprv niekde inde.
Takto vyzerala jedna z mojich hodín gitary. "Zahraj H-durovú stupnicu od deviatej polohy na déčku vychádzajúcu z obratu akordu H-dur v siedmej polohe," vraví kamarát.V hlave viem, že len tupo pozerám na hmatník gitary, no aj tak sa snažím za každú cenu vyzerať prítomne. Po chvíli pokračuje: "H-dur zahraj od základného tvaru E-duru, ale od tónu H na spodnom E, pričom si predstav, že siedmy pražec je nultým pražcom." (keby niečo, toto mala byť pomôcka) (Peťo, keď to čítaš, nič v zlom) Tu už mi v hlave drnčí len otázka, či je chyba v prijímači, lebo toto sme minule predsa brali, alebo v tom, že som si to jednoducho nepozrel doma.
Tak ako, nechápačky? Výborne, tak pokračujeme. Dolu na obrázku je notová osnova s tabulatúrou (zhodou okolností prvých pár taktov sóla z intra). Tabulatúra je, veľmi surovo povedané, zjednodušený návod na hranie. Čísla umiestnené na jednej zo šiestich čiar dávajú na známosť, kde na gitare treba zahrať tón. A mimochodom, tabulatúra je obrátený obraz hmatníka, čiže vrchná struna na gitare je spodná na nákrese (volá sa totiž spodné E, no prečo je na gitare navrchu, netuším).
Zmätení? Ak nie, vedzte, že som sa snažil, ako som len vedel. Každopádne, tvorcovia Rocksmith stáli pred výzvou, ako preniesť tamto (pozri hore) spolu so všetkými hudobnými a teoretický pojmami do zjednodušenej a hráčom aspoň trochu známej podoby (pozri dolu). Vzali zhora dolu posúvajúce sa noty, teda základ z Guitar Hero, pozdĺž spodnej časti obrazovky umiestnili celý hmatník gitary a voilá, vykumštovali Rocksmith.
A aby sme predišli ďalším nedorozumeniam, tu je malý gitarovo-herný slovník. Čo myslím, keď poviem:
gitara = gamepad
tabulatúra = manuál
hmatník = herný svet
pražec (ten tenký kov na hmatníku) = tlačidlá na gamepade / myši
hracie techniky (slidy, hammer-ony) = špeciálne schopnosti
struna = zbraň
tón = útok
riff = kombo
naučiť sa skladbu = splniť quest / misiu
nemám čas cvičiť na gitare = mám čas na hranie hier
V princípe sa Rocksmith veľmi podobá na Guitar Hero, len má funkčnejšie obmeny. Guitar Hero využíval päť farebných tlačidiel, a aj to v závislosti od náročnosti. Rocksmith už ráta so všetkými šiestimi strunami od začiatku. Každá struna má pritom priradenú farbu. Všimnite si na obrázkoch, že aj tóny - tie malé behajúce obdĺžniky - sú zafarbené podľa struny, na ktorej sa majú hrať. K tomu hra ráta aj s tým, že namiesto vyťukávania tlačidiel sa posuniete na vyšší level a naučíte sa pohybovať rukou po celej dĺžke hmatníka. Bez pozerania. Na gitaru.
To, čo na prvý pohľad pôsobí nemožne, vás hra naučí nepriamo. Tým, že vaše oči sú prilepené na obrazovku a sledujú prichádzajúce tóny, zatiaľ čo vaše prsty brázdia po strunách a hrajú tóny, si budujete veľmi dobrý a užitočný zvyk. Prekvapivo to funguje. Po chvíli.
Gitara, ako mnohé iné veci v živote, si vyžaduje váš drahocenný čas a neoblomné úsilie. Lenivosť musí bokom. Často budete musieť prekonať samých seba, aby ste sa dokopali k cvičeniu. Vaša trpezlivosť bude musieť zabrať na plné obrátky zoči-voči krutej realite, že zo začiatku vaše hranie nebude ani zďaleka pripomínať ten fantastický riff, ktorý vám znie v hlave. Učiť sa hrať na gitaru vyžaduje tiež motiváciu, bez ktorej to vôbec nepôjde. Preto nádejných gitaristov často odrádza aj to, že nevidia vlastné napredovanie. Jedna zo skvelých vlastností Rocksmithu je, vaše napredovanie vidíte. Ale pozor, nie je to žiaden zázračný recept, ktorý vám za päť minút v piatich krokoch vštiepi päťročné skúsenosti. Ani netvrdím, že je to to pravé orechové - že funguje u mňa, neznamená, že bude aj u vás. Jednu vec však robí skvelo - dá vám pocítiť, že hranie na gitaru sa dá naučiť, že to zvládnete aj vy. A to sa počíta.
Jednoduché cvičenie akordov, ktoré názorne ukáže, kde máte mať prsty a na aké struny zahrať.
Všetko začína pekne zvoľna a názorne. Prvé spustenie hry vás prevedie pripojením a naladením gitary a prvá zvuková skúška vás zase naučí hrať v zjednodušenej podobe riff legendárnej pesničky (I Cant Get No) Satisfaction, aby vás nabudila na ďalšie hranie.
Najprv prichádza jeden tón na jednej strune a keď toto párkrát zvládnete, hra pridá ďalší tón, sem-tam akord, vicibrenejšiu techniku, a tak to pokračuje. Toto je celý princíp, na ktorom hra funguje. Postupne si zvykáte, pomaličky-potichúčky nadobúdate sebaistotu a zrazu ani neviete ako, už hráte takmer kompletnú pesničku. Je to úplne neuveriteľné, ale funguje to nádherne. A čo je najlepšie, vo vás to zrazu vrie nadšením z toho, že dokážete zahrať pesničku, ktorá sa vám nesmierne páči. Odmeňujúce a zároveň aj vysoko motivujúce.
Za to môže veľmi dobrá a plynulo sa prispôsobujúca dynamická náročnosť. Každá pesnička je rozdelená na mnoho menších častí - verš a refrén si isto pamätáte zo základoškolskej hudobnej, keď ste spievali Sedemdesiat sukien mala -, a keď sa podarí zahrať väčšinu nôt jednej časti, ďalšia vám pridá zopár navyše. Skrátka, čím viac sa vám darí, tým viac nôt hráte. Platí to aj naopak. Keď už toho bude na vás priveľa, hra si to všimne a zvoľní. Táto dynamická náročnosť sa prelína celou hrou - pamätá si, ako ďaleko ste to dotiahli v danej pesničke a pri najbližšom pustení v podstate pokračujete akoby od "checkpointu". Dokonca si dovoľuje vyhodnocovať vaše schopnosti a podľa toho prispôsobuje aj pesničky, ktoré ste ešte predtým nehrali. Má to nespornú výhodu. Neustále stojíte pred novou výzvou a nemusíte každú neznámu pesničku začínať od jedného tónu.
Geniálny automaticky prispôsobujúci sa systém však ešte nik nevymyslel. Už som vám hovoril, že budete hrať po celej dĺžke hmatníka, však? Celkom pokojne sa tak môže stať, že síce zvládate hranie verša povedzme na treťom a piatom pražci na dvoch strunách, no zrazu príde sólo kdesi v tramtárií okolo pätnásteho pražca, k tomu na strunách, o ktorých ste dovtedy nemali ani páru a zrazu vám v hlave niečo kričí: "Ááááá, čo do pekla...!!!"
V tomto momente bezbrehej paniky z utopenia sa v záplave farebných tónov Rocksmith ponúka záchranné koleso v podobe niekoľkých možností, ako sa zlepšiť. V prvom rade, k dispozícii máte Rocksmith Recommends, čo je taká nástenka, na ktorej sa všetko prehľadne hromadí. Môže sa stať, že posledná pesnička vám predstavila novú techniku hrania, ktorú nepoznáte. Nie je problém, hra vám hneď ponúkne možnosť si ju precvičiť v podobe minihier alebo konkrétnych techník, stačí si vybrať konkrétnu položku na nástenke. Aj pre cvičenie platí dynamická náročnosť, takže napríklad pri silových akordoch začnete pekne pomaly po jednom s dostatkom času na prehmat. Keď sa budete zlepšovať, hra pridá ďalšie, čím sa zvýši aj tempo. Precvičovať môžete všetko od akordov (obyčajných, silových a barré), cez prehmaty, až po slidy, tlmenie a mnohé ďalšie.
Minihry v Rocksmith hranie trošku spestrujú. Aspoň teda tie dobré. Napríklad v minihre s názvom Ducks triafate kačice v dráhach a pritom je určená na cvičenie prehmatov. Ak je kačica v tretej, to je znamenie, že musíte strunu stlačiť na treťom pražci. Dawn of the Chordead vás zase naučí rôzne akordy tak, že ich hraním zabíjate nemŕtvych. Samozrejme vám ich tvar názorne predstaví na obrazovke. V minihre Scale Runner si zase precvičíte stupnice. Nanešťastie na každú užitočnú minihru pripadá jedna totálne zbytočná. Vážne, načo potrebujem cvičiť ohnutie struny pri odpale bejzbalovej lopty?
Rocksmith myslí aj na hráčov s ľavorukými gitarami.
Spomenul som, že samotné pesničky sú rozdelené na menšie časti. Mód Riff Repeater vám umožní si ich precvičiť, a to dokonca v troch možnostiach, pričom tak ako pri obyčajnom hraní, aj tu si môžete vybrať aranžmán pre akordy, vybrnkávanie nôt, alebo kombináciu oboch. Vo Free Play sa hra vždy zastaví, keď nezahráte správne notu alebo akord. Leveler vám zase pustí vybranú časť a očakáva, že ju zvládnete na sto percent. Keď sa podarí, pridá ďalšie noty. Accelerator vám najprv pustí danú časť v plnej rýchlosti a podľa toho, ako ju zahráte, automaticky odhadne, akou rýchlosťou vám pustí noty. Presné zahratie znamená zvýšenie rýchlosti. Tento automatický odhad funguje občas trochu zvláštne, no našťastie je po zapauzovaní hry možnosť vlastnoručne si nastaviť rýchlosť a náročnosť. A teraz háčik. Posledné dve formy cvičenia vám dajú 30 pokusov na ich zvládnutie.
Ak sa teraz nechápavo pýtate, na čo je komu pri precvičovaní 30 pokusov, sme dvaja. Cvičíme hranie, chceme sa bez tlaku naučiť časť pesničky, ktorá nám nešla. No to chce fakt génia svetového rangu, ktorý si myslí, že obmedzený počet pokusov tomu pomôže. Napriek tomu mi práve posledná možnosť príde zo všetkých najužitočnejšia, a to z prozaického dôvodu. Mám plne pod kontrolou to, čo sa chcem učiť, koľko nôt dokážem zahrať a v akom tempe. Spomalenie je užitočné hlavne na to, aby ste dostali do ruky približný rytmus pesničky. Získate istotu nad tým, že hráte to, čo máte a postupným zvyšovaním rýchlosti sa viditeľne budete zlepšovať.
Chcete hrať skvelé sóla? Cvičte poctivo stupnice, napríklad aj v hre Scale Runner.
Uprieť Rocksmith snahu naučiť rozmanité techniky a pesničky sa nedá. Musíte však chcieť a potom, po pár hodinách poctivého hrania, dokážete spamäti zahrať aspoň pár riffov z niekoľkých pesničiek. No napriek tomu je tu jedna chybička krásy. Rocksmith nenahradí učiteľa gitary, ktorý by sa snažil vyvarovať vás od zlých návykov, ktoré je potom veľmi ťažké odnaučiť sa. Neklepne vás po prstoch, keď hráte mimo rytmus - a to sa môže stať celkom jednoducho, pretože ak tón nezahráte, nič sa nedeje, žiaden škrípavý zvuk vás na to neupozorní. Ako to teda zistíte?
Nuž, je tu jedna dobrá vychytávka, no môže sa stať, že si ju ani nevšimnete. Po skončení pesničky totiž chvíľu trvá, než sa načíta záznam vášho hrania, a to už môžu byť menej trpezliví hráči dávno v hlavnom menu. Bola by však škoda nevenovať mu pozornosť. V zázname hra zvýrazní to, čo ste hrali na gitare a máte tak možnosť počuť, kde ste hrali rýchlejšie, kde pomalšie. Zistíte, ktoré časti vám robili najväčšie problémy a potom podľa toho si v Riff Repeater môžete nastaviť vhodné cvičenie.
Ďalšia vec - nepovie vám, že v niektorých pesničkách je z dlhodobejšieho hľadiska (aj pre vaše hranie) výhodnejšie nechať prsty položené za sebou na strunách, než ich neustále dvíhať. To platí napríklad o hlavnom riffe (I Cant Get No) Satisfaction. Alebo keď sa v rýchlom slede za sebou striedajú povedzme tóny na prvom a treťom pražci na strune, nenaznačí, že je výhodnejšie nechať ukazovák na prvom pražci a prstenníkom doklepávať tretí.
Pamätáte si ešte, ako vyzerá tabulatúra? Ak vás hranie chytí a budete sa mu chcieť venovať, budete ju potrebovať. Tú vás však Rocksmith nenaučí čítať. S tým sa spája ešte jedna vec - keďže tabulatúru čítate klasicky zľava doprava, jednoduchšie si všimnete postupnosť tónov. Takto čierne na bielom, prípadne s pomocou učiteľa, si ľahšie uvedomíte, že občas stačí držať prsty na takej alebo onakej pozícii. Nielenže tak ušetríte mnoho energie, ale aj zbytočné pohyby ruky po strunách. V Rocksmith toto tak celkom nefunguje. Tóny padajú zhora dolu, zatiaľ čo vy hráte zľava doprava, a k tomu ešte hneď aj zmiznú. Okrem toho farebná odlišnosť tónov na strunách možno zo začiatku spôsobí, že vám najprv ani nenapadne, že tóny na pražci môžete držať jedným prstom, zatiaľ čo druhý prst sa bude pohybovať. Umiestnenie prstov na pražcoch sa vám Rocksmith snaží ukázať prostredníctvom štyroch pásov zvýraznených v svetlomodrej farbe. Ale prečo ich tam máte mať, už neprezadí. Tieto pásy majú aj orientačnú funkciu. Posúvajú sa po hmatníku a vopred ukazujú, na akých pražcoch sa bude hrať, a tak máte dosť času sa pripraviť na to, čo sa na vás ženie.
Pohľad na zoznam pesničiek v Rocksmith by na prvý pohľad mohol prekvapiť. Priznám sa, keď som ho videl, hovoril som si, že z tých štyridsiatich deviatich si teda veľa nezahrám. Ako sa však hovorí: "Rozdiel medzi teóriou a praxou by teoreticky nemal byť žiadny, no prakticky tam rozdiel je." Ste zvedaví, prečo by ste mali vôbec skúšať hrať pesničky, ktoré vás na počutie veľmi nezaujali?
Sčasti preto, že medzi vypočutím (teóriou) a samotným hraním (praxou) ozaj rozdiel je. A sčasti preto, že si to pýta kariérny postup a zároveň si tak kopec vecí odomknete, vrátane zosilňovačov a pedálových zvukových efektov. Tie si môžete nastaviť na tlačidlá ovládača a počas hrania sa s nimi hrať. Kariéra spočíva v nacvičení jedenástich sérií pesničiek v skúšobni a ich predvedení na pódiu pred ľuďmi. Pompézne predstavenia a lá Rock Band 3 či posledný Guitar Hero sa však nekonajú. Tvorcovia Rocksmith si s vizuálnym predstavením námahu nedali. Skúšobňa je obyčajná izba s kožennou pohovkou a kreslom, púzdrami na nástroje a bedňami na techniku, niečo na spôsob dokumentu It Might Get Loud, len bez gitarových legiend. Publikum na koncertoch zase tvorí obyčajné 2D krovie, ktoré síce výska, skáče a jasá, ale zase z ich výzoru a nadšenia by to aj Jimmy Page mal chuť zabaliť.
Je tu ale ešte jedna vec. Ak vediete zvuk z PS3 prostredníctvom HDMI kábla do televízora, čaká vás nepríjemný lag. Jediná možnosť, ako ho zredukovať, je buď použiť komponentný kábel, alebo ešte lepšie, použiť kombináciu HDMI kábla pre video a kompozitného kábla zapojeného do domáceho kina alebo sterea. Poslednú možnosť používam a počas hrania som doteraz nemal problém.
Európske vydanie hry po vyše roku je obohatené aj o možnosť hrať na basgitaru. Kebyže ju však náhodou nemáte, postačí vám aj obyčajná gitara, ktorou Rocksmith bude emulovať štvorstrunovú basu. Možnosti, ktoré ponúka Rocksmith pre basgitaru, sa v princípe nelíšia od tých pre gitaru - pôvodné pesničky majú už aj basové party -, ale zato má pre basu špecifické hracie techniky ako dvojhmaty, synkopy, príklepy a uvoľnenia a minihry. Plus je možné hrať ako s brnkátkom, tak aj prstami.
Klady:
+ dobre fungujúca dynamická náročnosť
+ ak v sebe máte ochotu pravidelne cvičiť, pesničky sa naučíte
+ výsledok celého snaženia je vidieť
+ záznam vášho hrania, vďaka ktorému zistíte, či hráte v rytme
+ videonávody k technikám hrania
+ systém odporúčaní na cvičenia
Zápory:
- nenaučí teóriu, hracie finesy, alebo ako si zjednodušiť hranie
- polovica minihier je nepoužiteľná
- zvláštne pravidlá životov pri voľných cvičeniach
- slabšia vizuálna prezentácia
- obrovský lag, ak zvuk vychádza cez televízor prostredníctvom HDMI kábla
- pre začiatočníka nulová výpovedná hodnota štvorstranového manuálu a bez znalosti anglického gitarového slovníka môže tápať
- pre skúsenejšieho hráča nutnosť odomknúť v podstate všetko
Hypotetická situácia číslo jeden: pozvete si dievča domov, ona si všimne opretú plastovú gitaru a keď sa na ňu spýta, vy si to zle vyložíte a dostanete peckový nápad predviesť sa v Guitar Hero. Výsledok? Hypotetická situácia číslo dva: pozvete si dievča domov, všimne si skutočnú gitaru na stojane a požiada vás, nech jej zahráte. Výsledok? Či už snívate o tom, že budete hrať pred publikom, alebo si len tak chcete pre seba hrať, treba niekde začať.
Je tu však jedna podmienka. Nečakajte, že výsledok sa dostaví hneď, žiadne také. Budete sa musieť pravideľne venovať hraniu a cvičeniu. Raz za pár dní nestačí, v konečnom dôsledku tak budete len mrhať časom. Rainer Maria Rilke píše vo svojej zbierke listov pre Franza Kappusa: "Ak sa ráno prebudíš a nemyslíš na nič iné, než len na písanie... tak si spisovateľ." Ak to cítite podobne, Rocksmith určite vyskúšajte. Môže veľmi dobre nakopnúť pri rozbehu. Pomôže pri cvičení. Rozvinie jemnú motoriku vašich rúk. Naučí vás postupne hneď niekoľko pesničiek a tie budete vedieť zahrať aj spamäti. Stojí to za tú námahu?
PS3
PC Xbox 360 Vývoj: Ubisoft / Ubisoft Štýl: Párty hra Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|