Darksiders 2

Darksiders, jedna z posledných značiek pod ktorú sa podpísalo dnes už zaniknuté THQ a Vigil Games, ktorým práve Darksiders otvorilo cestu do herného priemyslu. V prvom diely nám dokázali podať hlavného hrdinu nových rozmerov Vojnu. Apokalyptické prostredie s množstvom démonov a anjelov, ktorým bolo treba potrhať krídla cestou za pravdou a očistením svojho mena. Hra bola po všetkých stránkach výborný nadpriemer. Z každého kúska kraja niečo zobrala, ale nedoviedla to k dokonalosti a v pokračovaní sa autorom tá dokonalosť takmer podarila a kto tomu neverí tak by mal, lebo Smrť si príde po každého. 

Tak ako jednotka aj dvojka kopíruje veľmi veľa prvkov (podľa niektorých vrátane podoby hlavného hrdinu) z iných titulov a príjemne ich spája do jednej hry. V rozľahlom svete, ktorý nám Darksiders II ponúka narazíte na pár bugov, ale vzhľadom na veľkosť hry je ich množstvo zanedbateľné. Jedná sa o konzolový port čo je výrazne cítiť v nastaveniach detailov, teda vlastne v Darksiders II nieje nastavenie detailov len rozlíšenie a vertikálna synchronizácia. Pri spustení vám hra sama nastaví úroveň detailov vzhľadom na váš výkon, čo je pre väčšinu hráčov škoda. Na druhej strane ovládanie myš+klávesnica je veľmi dobre spracované a mať gamepad nie je nutnosť. Výtvarný štýl si rovnako ako v jednotke nájde ľudí, ktorý sú schopní hru ihneď odsúdiť, ale aj keď vám štýl nesadne treba dať hre šancu a zistíte, že akčnú rubaciu adventúru s množstvom puzzlov a RPG prvkami by ste v inom kabáte vidieť nechceli. Chybičkou krásy sú len zlé prechody snímok.

 
Príbeh Darksiders II pokračuje tam kde v prvom diely skončil. To by určite rád počul každý kto videl ten epický koniec jednotky, ale my sa vrátime o niečo späť. Netreba však byť nešťastný. Príbeh je napriek tomu pre hru veľkým plus a to sa v podobných žánroch často nestáva. Jediný malý nedostatok je až koniec, ktorý ako bolo v roku 2012 zvykom, by sa dal ešte doladiť do úplnej epickosti.

Vojna je obvinený z narušenia rovnováhy a predvolaný na koberček pred Spálenú Radu a na scénu prichádza na zelenom koni Smrť. Ten ako správny brat verí vo Vojnovu nevinu a hodlá sa všetko napraviť, cestou ho však prenasleduje vlastná minulosť. Nepatrím k tým čo súdia hru podla grafiky, ale keď Darksiders II začal, hovoril som si: Tak toto hádam nie! V dlhšom úvodnom tutoriály ide Smrť navštíviť Vranieho otca v krajine kde by ste najskôr hľadali Lich Kinga. Nedobre otextúrované prostredie ničím neočarí a našťastie sa pomerne rýchlo presuniete inde.

Zem Tvorcov je už niečo iné. Nádherné prírodné scenérie, ktorými sa sem tam šíri Nákaza lahodia oku. Objekty síce nie sú prepracované do každého detailu, ale vytvárajú nezabudnuteľné univerzum.  

Tu by už aj veľa hier končilo, ale Darksiders II nie. Zem Tvorcov je krásna, ale my predsa hráme za Smrť a tak prichádzame do Kráľovstva Nemŕtvych. Oblasť má svoje čaro, dýcha hnilobou a utrpením. V tejto časti som výraznejšie cítil RPG prvky v príbehu keď hlavnú dejovú líniu naťahovali veci typu: choď tam a tam pre tri niečo, ale o stereotype sa nedá hovoriť pretože tu nastúpia mnohé prvky, ktoré ste doteraz nemali v hre sprístupné.

Nebo bude plakať, prichádza Smrť. Nie však do hlavného mesta, ale menšej pevnosti. Oblasť je krásna no nelíši sa moc od Zemi Tvorcov. Prečo si ju však zamilujete je prechod na Zem. Už v samotnej anjelskej oblasti začalo cítiť apokalyptickú (najťažšiu) obtiažnosť takú aká má byť a na Zemi si to vychutnáte ešte viac. Úlohou na Zemi vás budú sprevádzať dva typy veľkých strelných zbraní. Jedna by sa dala v podstate označiť za biblický samopal a druhá za brokovnicu. Tak ako sa dalo čakať Zem je zamorená rôznymi príšerami z pekla a zombíkmi z toho čo zostalo po ľudskej rase a keď sa ich vysoké zranenie spojí s veľkým množstvom máte čo robiť aby ste prežili. Hra tu dostáva až priam hororový nádych a aj so zámienkou nájdi tri kúsky niečoho si oblasť perfektne vychutnáte. Samozrejme tá strielacia časť by ako samostatná hra neobstála, ale autori to tak výborne vložili, že tomu neodoláte. 

Na záver Okraj Tieňov je opak predchádzajúcej oblasti takže Smrť sa pozrie do Pekla. Celá oblasť mi pripadá silno ovplyvnená PoP Warrior Within už mi len chýbal Godsmack v ušiach. Hlavný dôvod je, že budeme cestovať v čase z prítomnosti do minulosti, ale je tam aj veľa ďalších podobností ako napríklad pri prvom cestovaní vidíte veľmi podobnú ukážku meniacej sa miestnosti ako vo WW, záverečný boss v oblasti sa správa podobne ako Dahaka na konci WW a aj to, že idete do tej pevnosti a čo robíte sa nesie v tom duchu. Napriek tomu, že nemám rád kopírovanie to ale vo mne vyvolalo kladné pocity a príjemné spomienky na hranie originálu tak ako všetko čo si Darksiders "požičal". Hra si nejakým zázrakom vytvára paradox, že čím viac toho skopíruje (a je toho dosť) tým ľahšie jej to odpustíte.

Samotný príbeh sa na najťažšej obtiažnosti pohybuje cez 20 hodín. Hra nám však ponúka množstvo bočných úloh od menších vecí ako hľadať stránky kníh pre starého známeho Vulgrima a pár nových postáv v hre, ale aj dlhšie dungeony a rôzne výzvy s rôznymi puzzle prvkami a hra sa ani neviete ako natiahne na 40 hodín. 

Nikto by nečakal akou kvalitnou postavou sa môže Smrť stať. Na prvý pohľad sa môže zdať, že má silno charizmaticky všetko na háku, ale tiež ho isté veci trápia. Má svoje hlášky a pôsobí nafúkane, mali by ste ho neznášať no aj tak ho žeriete a k tomu má ako každá postava v hre veľmi príjemný a nepomýliteľný hlas. Je to Dr. House vo svojom odbore. Jediné čo by sa na ňom dalo upraviť je jeho maska, ktorá mohla končiť už pod nosom, pretože takto sa vám môže občas podobať na káčera. 

Vojna mal svoj meč, čo bude asi mať Smrť? Samozrejme kosu, ale väčšinou ju bude používať ako dve menšie a príležitostne ich spojí pri kombe do jednej veľkej. Okrem primárnej kosy máte na výber zo širokého množstva sekundárnych zbraní. Môžete si vybrať pomalé no zato účinné veľké kladivá, sekery alebo slabšie a rýchle puklére. Kosy a sekundárne zbrane si postupom hry zlepšujete alebo nahradzujete inými ako aj ostatné časti vášho vybavenia. Väčšina predmetov je spravená pekne a zaujímavo, ale na plášťoch a oblekoch mohli ešte zapracovať. V súbojoch kombinujete obe zbrane rôznymi odmlkami v klikaní a kombinovaním ďalších kláves na skákanie alebo úhyb. Súboje sú prehľadné a nedeje sa všetko v jednej sekunde, takže si viete jednotlivé kombá vizuálne vychutnať. Mierny chaos môže nastať v špeciálnej podobe Smrti, keď na krátku chvíľu zmeníte podobu na Smrť ako si ju mnohý predstavujú a zvýši sa vám spôsobené aj pohltené zranenie, ale je to len na pár sekúnd a aj tie sú len o zbesilom klikaní jedného tlačítka aby ste z toho vyťažili najviac. Okrem toho používate v boji rôzne talentové schopnosti a pomôcky, ktoré Smrť získava postupne, napríklad pritiahnutie nepriateľa alebo pri silnejších sa vy pritiahnete k nemu. V inventári tak ako v jednotke nechýba pištoľ, ktorá nevyniká spôsobeným zranením, ale na vyššej obtiažnosti hráči nájdu jej prednosti.

 
V hre máme viacero statov a aj dva talentové stromy, ale určite sa nedá povedať žeby ste vedeli hrať za nejaké triedy. Môžete brať výbavu aby ste mali vyššiu šancu na kritický zásah alebo aby sa vám vrátilo niečo málo zo zdravia, ale stále to bude ten istý Smrť. Talenty sa delia na Zvestovateľa a Nekromanta. Talentové body získavate klasicky za zvýšenie úrovne, ale nemusíte dať napríklad päť bodov do Zvestovateľa aby ste si odomkli lepšie schopnosti z daného stromu. Tie sa vám odomknú s úrovňou a môžete dávať body nezávisle na to či ste ich už dali do predtým sprístupnených schopností, samozrejme v prípade ak nie sú navzájom prepojené. Treba si však vyberať obozretne, pretože ani na maximálnej úrovni nemôžete mať všetko.

Ako býva zvykom každá hra má jeden výrazný soundtrack, ktorý vám utkvie v pamäti. V Darksiders II vám hrá príjemná hudba v každom okamihu, ale predsa jeden track vyniká. Zo začiatku som si myslel, že som ho počul po prvej hodinke hrania pri súboji s Vraním otcom. Bol som však veľmi milo prekvapený keď som vrcholné dielo Jespera Kyda počul (vlastne pár sekúnd z toho bolo hneď na začiatku) v súboji so Strážcom, kde by stačilo lepšie zostrihať zvuk aby nebolo po skončení tracku počuť pauzu a pár sekundové intro a mali by sme jeden z najkrajších zážitkov v hernej histórií.

Dvojky to nemajú nikdy ľahké. Vždy sa od nich očakáva viac ako od jednotky a väčšinou je z toho pravý opak. Keď sa to však nestane dostaneme nezabudnuteľné umelecké dielo. A presne tam sa zaradilo Darksiders II, po bok velikánov ako Assassins Creed II, Mass Effect 2, Portal 2 alebo Half-Life 2. Daksiders II má svoje nedostatky, ale prekrýva ich obrovským množstvom predností vrátane samotnej dĺžky hry, ktorá sa dnes dá považovať za zázrak. Kosenie hromady nepriateľov striedajú puzzle a skákacie sekvencie pričom vám má hra každú hodinu čo ponúknuť a vám nezostáva nič iné ako si to s nadšením vychutnať. Osud značky je teraz neistý, no ak má byť druhý diel jej koniec navždy zostane v mojom srdci. Som si istý, že príbeh série určite každý hráč uvíta nedokončený akoby ho mal robiť niekto iný nedajbože aby hra mala prejsť do anime štýlu. 

+ Príbeh                                                         - Menšie technické nedostatky

+ Postavy

+ Hudba

+ Súboje

+ RPG prvky

+ Puzzle prvky

+ Dĺžka hry