Bioshock Infinite

Bioshock Infinite je divná hra. Geniálna svojim umeleckým spracovaním, perfektným, no zároveň chaotickým príbehom, prostredím, hudbou, ale stále divná. Bojím sa, že priemerný hráč nakoniec nepochopí, čo sa v hre udialo a po poslednej sekvencii bude mať v hlave stále niekoľko otázok.

Filozofické, vedecké, morálne a náboženské odkazy sa nesú hrou od začiatku až do konca a niektoré pochopíte, až si ju zahráte znova od začiatku. Tak rád by som vám napísal nejaký ten spoiler, ktorý hrá vo svete Infinite a celkovo vo svete Bioshocku významnú rolu, ale nemôžem. Infinite má totiž vlastný svet, úplne nový a odlišný od podmorského Rapture, ale predsa majú spoločné tak veľa.

Tento krát sa vžijete do postavy bývalého detektíva Bookeda DeWitta, ktorý sa utápa v alkohole a cigaretách v špinavom bite. Spomienky z vojny mu pekne posrali život, ale dostane šancu sa očistiť. Od neznámej dvojice dostáva kontrakt – nájsť Elizabeth, dievča držané vo veži lietajúceho mesta Columbia a doviesť ju do New Yorku. Booker teda začína v majáku, rovnako ako predošlé hry, rovnako ako všetky hry.

Maják je len akousi spojkou medzi pevninou a Columbiou, ktorá vysoko v oblakoch brázdi vzdušný priestor Spojených Štátov, odkedy sa od nich násilne odtrhla. Celá Columbia žije v proroctve Zacharyho Comstocka – zakladateľa Columbie, ktorý si mesto podmanil po materiálnej, aj náboženskej stránke. Ľudia sa cítia nadradení, bohatí, šťastní a bezstarostní. Práve z jeho pazúrov musí Booker vyslobodiť modrookú krásku Elizabeth, ktorá má zvláštne schopnosti.

Nádhera, asi to vás napadne ako prvé pri vstupe do Columbie. Nepopísateľná krása, do ktorej autori vložili nie len hodiny pred počítačmi, ale umelecké city, predstavivosť, zmysel pre detail aj pre celok. Columbia je skutočne nádherné mesto, ktoré sa vďaka kvantovej mechanike vznáša na oblohe a ktorému by som rád udelil titul jedného z najkrajších divov videohernej histórie. Zaujala ma tiež továreň Finkton, ktorá funguje na sekundovú presnosť, čo je pohľad priam neskutočný.

Vaše prvé kroky na promenáde mesta Columbia budú trvať dlhšie, než je zdravé

Vaše prvé kroky na promenáde mesta budú trvať dlhšie, než je zdravé a to preto, aby ste sa pokochali krásnym výhľadom. Farebné domy okolo jemne poletujú, obklopuje vás krásne modrá obloha, vzduchom sa nesie spev, hudba, skvelá nálada obyvateľov a ohňostoje. V centre pobehujú deti s cukrovou vatou, v stánkoch ľudia strieľajú do terčov, aby si uchmatli svoju výhru a vynálezcovia predvádzajú svoje steampunkové technické výdobytky.

Práve pri stánkoch si môžete vyskúšať prvé zbrane a vigory – obdobu plazmidov, čo považujem za zábavne spracovaný tutoriál s vecnou výhrou. Kochať sa budete dobovou hudbou, spevom ľudí, blikaním automatov a okolitými dialógmi, ktorých je fakt požehnane a ktoré Columbii dodávajú dušu. Vlastne sa vám bude zdať, že každý človek v Columbii má pripravený nejaký ten dialóg a to aj v miestach, kde zavítate neskôr, postupom hry.

Chvíľky pohody totiž vystriedajú prvé prestrelky a návšteva zvláštnych zákutí. Nechýbajú odkazy na spoločnosť, v mene bohatej a chudobnej vrstvy, v mene náboženstvom pobláznenej spoložnosti a odboja Vox Populi, ktoré sa snaží Comstocka zvrhnúť z vlády. Občas bude aj Booker na jednej strane, občas na druhej.

Akcia je dávkovaná rozumne a je vystriedaná chvíľkou pohody, no zhruba v polke hry už Columbia tak príťažlivá nie je. Súbojový systém je menej zábavný, ako som čakal a to hlavne pre chaos, ktorý v okolí vládne. Nepriatelia, aj keď dosť rýchli a inteligentní, takmer vždy sa vám budú chcieť dostať do tesnej blízkosti a vzniká z toho neprehľadný mišmaš.

Okrem bohatej palety zbraní – od brokovníc, pušiek a samopalov po granátomety a raketomety (všetko v steampunkovej forme) budete často využívať špeciálne schopnosti – vigory. Tie sú väčšinou prebraté z predchádzajúcich dielov Bioshocku ale stále rovnako efektné. Na nepriateľa môžete privolať kŕdeľ vrán, podpáliť ich, či vyniesť do vzduchu, alebo si niektorých z nich privolať na svoju stranu. Slabší jedinci potom spáchajú samovraždu.

Dialógy s Elizabeth vám ozrejmia nie len drvivú väčšinu udalostí v hre, ale ako NPC postava je spracovaná skutočne slušne a príklad z Irrational Games by si mali brať všetci vývojári.

Veľmi nápomocná v boji je aj Elizabeth, ktorá síce nikoho nikdy nezabije, no vám často zachráni zadok. Počas boja si od nej môžete nechať hodiť náboje, či lekárničku a to v posledný moment pred smrťou. Jej schopnosť, okolo ktorej sa celá hra tiež točí, je otvárať časopriestorové trhliny, vďaka ktorým vie na želanie pozmeniť bojisko. Hráč si tak môže otvoriť trhlinu s autonómnou obrannou vežou, s úkrytom, či balíčkom zbraní a lekárničiek. Ak ten objekt niekde, niekedy na tomto mieste bol, je, alebo bude, môžete ho vďaka trhlinám mať aj vy.

Elizabeth hodí Bookerovi aj nejakú tú mincu a soľ, ktorou si Vigory dopĺňate. Nechýbajú automaty, v ktorých si môžete nakúpiť zásoby a samozrejme upgrady pre zbrane a vigory. Toto všetko pripomína starý dobrý Bioshock, no práve Elizabeth dodáva tomu novému šťavu. Dialógy s ňou vám ozrejmia nie len drvivú väčšinu udalostí v hre, ale ako NPC postava je spracovaná skutočne slušne a príklad z Irrational Games by si mali brať všetci vývojári. Navyše tak ako Elizabeth, aj Booker majú skvelý dabing, takže dialógy (pri troche šťastia aj spev) budete počúvať s radosťou.

Samostatnú kapitolu hrá hudba. Ťažko sa hľadajú slová na niečo tak nádherné, čo vám bude do uší hrať od prvých momentov. Nejde len o krásne klavírne a husľové tóny, ale aj o zvuky okolia, tikanie hodín, o zvuky automatov, gramofónu, o pesničky detí s gitarou aj Requiem od Mozarta. Výber hudby je geniálny a samotnej Columbii dodáva ďalšiu tvár, bez ktorej by nebola.

One man goes into waters of babtism, a different man comes out.

Vývojári dbali na detaily v hernom svete, aj preto tam nájdeme nie len kopu odkazov na „našu“ realitu aj na minulé hry, ale aj odkazov, ktoré si uvedomíte, až hru dohráte. Počas zhruba 11 hodinovej kampane natrafíte na niekoľko viacmenej kozmetických rozhodnutí a vedľajších misií, ktoré vám trochu spríjemnia hru. Tú bude spríjemňovať najmä dvojica Lutece, ktorá svojimi filozofickými otázkami zamotá hlavu nejednému hráčovi. Odporúčam zbierať Voxophony, ktoré plnia úlohu nahrávok rôznych postáv v hre a doplní vám príbeh hlavne po tom, čo si hru rozohráte druhý krát. Vtedy vám totiž bude dávať zmysel každá jedna veta.

Bioshock Infinite určite nie je revolučný, skôr preberá prvky z prvých dvoch hier. Súboje sú trochu chaotické a kontextová ponuka výberu Vigorov počas boja je trochu nešťastná. Bioshock vás však pohltí príbehom, ktorý je napísaný s inteligentným umom, je plný paralelí  a všetko vám dopne až v samom závere hry. Columbia, čo by jedno z najkrajších miest, aké môžete kedy navštíviť, vás úplne chytí svojou atmosférou, hudbou, zvukmi a vykúzli neskutočné scenérie.

Plusy:  nádherná Columbia, dobová hudba a zvuky, paralely a dialógy, vyvrcholenie príbehu, parádna steampunková atmosféra, grafika a celkový dojem

Mínusy:  menej prehľadné súboje, chaotické ovládanie v boji

Verdikt: Famózny nástupca slávneho Bioshocku, ktorý vás úplne dostane svojim mestom, hudbou, atmosférou a až to dohráte, spokojná bude aj vaša duša. Toto majstrovské umelecké dielo je jednoznačná voľba, nie je o čom.