Bioshock Infinite

V športe platí pravidlo, že titul sa ľahšie získava ako obhajuje. S menšími obmenami sa dá táto veta prispôsobiť mnohým ďalším častiam ovplyvňujúcim ľudí, herný priemysel nevynímajúc. Na vývojárov z Irrational Games tak čakala ešte ťažšia úloha, ako pred rokmi, keď úspešne oživili takmer prachom zapadnutú sériu System Shock už pod novým názvom Bioshock. Úloha, ktorej úspešné zvládnutie spočívalo vo vytvorení nového príbehu schopného konkurovať nezabudnuteľným zážitkom z podmorského mesta Rapture. Uspeli v tejto neľahkej skúške alebo si latku nastavili v minulosti až príliš vysoko?

Píše sa rok 1912. Rok, ktorý si celé ľudstvo dnes spája najmä s najväčšou lodnou katastrofou v dejinách, priniesol do životov mnohých osôb obrovské zmeny. Jednou z nich je aj súkromný detektív Booker DeWitt, ktorý s vidinou splatenia svojho dlhu prijíma ponuku a poberie sa do mesta zvaného Columbia s úmyslom nájsť mladé dievča menom Elizabeth. Pokiaľ ste si doteraz mysleli, že vybudovať mesto s tak nezameniteľnou atmosférou, akú mal Rapture, je prakticky nemožné, ubezpečujem vás, že už po prvých minútach v koži Bookera prehodnotíte svoj názor.

Columbia, plávajúca vysoko nad hlavami bezvýznamných pozemšťanov, je doslova kontrastom sveta, s ktorým sme sa stretli hlboko pod morskou hladinou. Už s prvými krokmi po vydláždených chodníkoch príde prvý úžas nad umeleckým vyobrazením mesta ladne sa vznášajúceho v oblakoch. Autori k nej nepristupovali len ako k obyčajnému prostrediu, kulise dopĺňajúcej celý príbeh. Nie, ku Columbii bolo pristupované rozumne, s citom, s úmyslom vytvoriť z nej najsilnejší fragment hry, ešte silnejší, ako väčšina samotných postáv. Myslím, že by sa našiel nejeden hráč, ktorý by si v cestovnej kancelárií objednal jednosmerný lístok do tejto očarujúcej krajiny, pokiaľ by takáto možnosť bola reálna.

Až do prvého stretnutia detektíva s hľadanou Elizabeth budú akčné súboje, aj napriek ich výskytu, len druhoradou starosťou, ktorá sa bude nespokojne krčiť v tieni skúmania toho, čo so sebou herný svet prináša. Asi nie som jediný, kto strávil dlhé minúty v úvode hry len nadšeným pobehovaním, počúvaním rozprávajúcich sa ľudí a skúšaním všetkého, čo ponúkli vývojári. A ani po prvom strete s krutou realitou, ktorá naznačí, že s nevinnosťou Columbie to nebude až také ružové, hra neprinúti hráča, aby zabudol na obhliadky architektonických skvostov a dychtivé skúmanie každého kúta s úmyslom nájdenia zvukových i vizuálnych záznamov, ktoré postupne odhaľujú mozaiku príbehu.

Príbeh sa svojou nápaditosťou a spracovaním radí medzi to najlepšie, s čím sme sa za posledné roky v hrách stretli. Už v jeho úvode, ako už bolo spomenuté, rýchlo pochopíte, že so svetom v oblakoch a ľuďmi žijúcimi v ňom, nebude všetko v poriadku. Nad mysľami všetkých vládne svojím proroctvom zakladateľ Columbie Zachary Comstock. Práve k tejto osobnosti sa postupne zbiehajú všetky nitky úchvatného príbehu, vrátane tej prvej a možno aj najdôležitejšej – záchrany mladej Elizabeth.

Práve táto modrooká dievčina sa v ďalšom priebehu hry, ktorej trvanie sa v prípade, že nie ste ten typ hráča, ktorý sa hrou prestrieľa len prestrieľa a potom škodoradostne rozširuje nepresné fakty z hrania, natiahne až na dvanásť hodín, stane vďaka svojim neobyčajným schopnostiam vašou pravou rukou. Tie spočívajú v otváraní zvláštnych časopriestorových trhlín, vďaka ktorým môže Elizabeth na vaše želanie preniesť na bojové pole objekty, ktoré sa na daných miestach buď vyskytovali v minulosti alebo sa ešte len objavia v budúcnosti. Práve to má neraz obrovský dopad na akčné pasáže hry, ktoré sú spočiatku zábavné, no v neskorších fázach hry sú neraz neprehľadné či dokonca zbytočne naťahované a spomaľujúce tak tempo príbehu. Okrem spomínaného môže Elizabeth v ťažkých situáciách pomôcť aj nájdenými predmetmi, ktorých má hráč nedostatok, poprípade si poradí so zamknutými dverami či trezorom. Autori posúvajú touto postavou hranice pojmu NPC do diaľok, o ktorých väčšina vývojárov dodnes len sníva.

Len za pomoci rozvracania časopriestorového kontinua by hráč ťažko dokázal prežiť v bojoch, ku ktorým neodmysliteľne, ako v každej FPS, patria strelné zbrane. DeWitt počas jeho nezabudnuteľnej cesty dostane do rúk tie najefektnejšie a zároveň i najefektívnejšie zbrane. Nebude chýbať pištoľ, brokovnica, samopal, ostreľovacia puška či dokonca minigun a raketomet. Väčšina zbraní má ekvivalenty, ktoré využívajú členovia odboja Vox Populi namiereného proti Comstockovi. Ako prvý sa vám však do rúk dostane takzvaný Sky-Hook, ktorý nevyužijete len ako ručnú zbraň, ale aj ako prostriedok dôležitý pre cestovanie po vzdušných tratiach šikovne rozmiestnených po celej Columbii. Počas cestovania mestom vám hra najmä vo svojej prvej polovici ponúkne pár krát dve možnosti, z ktorých si máte vybrať, no bohužiaľ neskôr zistíte, že vaše rozhodnutia nemajú na ďalší priebeh absolútne žiadny dopad.

Irrational Games ani tentoraz nezabudli na ďalšiu dôležitú súčasť bojov a to vigory, obdobu plazmidov známych z predchádzajúcich hier série. V hre natrafíte celkovo na osem rôznych vigorov. Vďaka nim budete môcť súpera omráčiť elektrinou, za pomoci vodného živlu pritiahnuť k sebe či zasypať kŕdľom zúrivých vrán, alebo ho na chvíľu donútiť bojovať na vašej strane. Tak, ako sa nepreveziete na aute bez pohonných hmôt, ani tieto schopnosti nie je možné využívať zadarmo a pre ich funkčnosť je nutné pravidelne dopĺňať zásobu špeciálnych solí. Tie nájdete podobne ako muníciu pri telách padlých nepriateľov alebo ako tovar v  automatoch, kde nájdete okrem toho i vylepšenia ako pre vigory, tak i pre strelné zbrane. Okrem toho hráčovi v bojoch pomôže i výbava, ktorú nachádza roztrúsenú po celom hernom svete. Každá výbava so sebou prináša určité vylepšenie a hráč ich môže naraz využívať štyri.

To, že sa nezaobídete bez zbraní, vigorov, i samotnej Elizabeth, veľmi rýchlo pochopíte už v prvých súbojoch. Umelá inteligencia nepriateľov sa možno nedokáže rovnať tej najsilnejšej konkurencií vyskytujúcej sa vo svete hier, to by potom nemala väčšina z nich takú obrovskú chuť vybiehať spoza účinných krytov s úmyslom stretnúť sa zoči-voči v nemilosrdnom súboji s vami, no to, čo je ich slabinou, sa dá na druhej strane považovať za ich hlavnú prednosť. V kombinácií s počtom protivníkov a ich agresivitou sa priame útoky stávajú tak nepríjemné, že pri hraní na vyššej obtiažnosti nedokážete tieto atakujúce vlny ani za tých najbláznivejších kombinácií vašej klasickej i nadprirodzenej výzbroje odraziť. V takom prípade budete opakovane vychádzať z čiernobielo ladenej izby alebo sledovať dekolt Elizabeth, zatiaľ čo ona vás bude oživovať pripravenou injekciou.

Okrem hlavných, príbehových úloh sa nezabudlo ani na vedľajšie misie, s ktorými sa bude hráč stretávať v prípade skúmania zákutí, ktoré sa vychyľujú z priamej cesty vpred. Bohužiaľ, tie sú asi jednou z mála vecí z hry, na ktoré sa znesie oprávnená kritika. Tieto úlohy už na prvý pohľad slúžia len ako nie celkom vydarené rozptýlenie, pri ktorého absencií by vlastne samotná hra nestratila nič zo svojej kvality. Oproti samotnému príbehu nie sú totiž príliš zaujímavé a vo väčšine prípadov nezískate za ich splnenie dostatočnú protihodnotu, ktorá by vás lákala plniť ich aj v ďalšom priebehu hrania.

Dokonalosť scenérií celého mesta, v ktorom sa príbeh odohráva, už bola spomenutá. Za jej vizuálnym spracovaním však nezaostávajú ani objekty postáv či interiéry tých najrozličnejších budov, ktoré počas cesty Columbiou navštívite. Autori si dali skutočne záležať na každom detaile, aby ich dielo očarilo každého jedinca čo najviac a za to by mal každý správny hráč sňať z hlavy svoj klobúk a pokiaľ žiadny nemá, mal by čo najrýchlejšie bežať do obchodu a jeden si kvôli tejto príležitosti zakúpiť. V teoretickej rovine by sa síce dalo trebárs namietať, že hra nedosahuje taký stupeň vizuálnej reálnosti ako napríklad Crysis, no porovnávať tieto dve hry by bol úplný nezmysel.

Niekto by si povedal, že zvuková stránka popri iných obrovských kladoch hry upadne do zabudnutia. Omyl! I tento článok hry so sebou prináša to, na čo môžu mnohí iní vývojári len s obdivom a potláčanou závisťou pozerať. Dobová hudba dokresľuje už beztak nezameniteľnú atmosféru, ktorá vás pohltí takmer okamžite, nehovoriac už o dabingu hry. Ten je vynikajúci a nielen rozhovory medzi DeWittom, ktorému svoj hlas prepožičal Troy Baker, a Elizabeth (o jej dabing sa postarala Courtnee Draper), ale všeobecne všetky dialógy v hre si budete vďaka nemu užívať neraz viac, ako samotné akčné pasáže.

Verdikt: Odpoveď na otázku z prvého odseku je jasná. Tvorcom z Irrational Games sa podarilo priniesť viac než dôstojné pokračovanie v súčasnosti jednej z najlepších herných sérií. Tým, ktorí pocítili atmosféru Bioshock Infinite, nezostáva nič iné, než súhlasiť a tí, ktorí ešte stále žijú v pochmúrnom svete na morskom dne a vychutnávajú si dunenie krokov Big Daddyho, by si mali čo najrýchlejšie zbaliť všetky veci a odcestovať na nezabudnuteľný výlet do Columbie. Rozhodne to stojí za to.

+ vynikajúci príbeh

+ prekrásne spracovanie Columbie

+ vynikajúco prepracované postavy na čele s Elizabeth

+ pohlcujúca atmosféra

+ vizuálna stránka hry

+ dobová hudba a skvelý dabing

- kvalita vedľajších úloh

- občas neprehľadné súboje

- rozhodnutia hráča neovplyvnia príbeh