Spec Ops: The Line

Som ohrozený. 
Podrobnosti by vás len vystrašili.
Jediné čo som musel urobiť, bolo pomaly odísť preč.
NIKDY nebolo východisko zatvorené,
ale Bože, pomôž mi, chcel som len vidieť,
čo by sa stalo. 
Táto túžba poznať, ma načisto pohltila.
Aké iné zlo sa nesie vo vzduchu,
len z prostej túžby "vidieť pravdu na vlastné oči" ?

Akým oprávnením, som tak slepo vykonal svoje skutky ??
Toto je posledné hlásenie jednej zničenej duše.
Nech moja mŕtvola je len strašiakom.
Nech varuje ostatných, že tieto polia ležia ľadom,
ako tu rastie len ohlušujúca bezútešnosť,
krajina prázdnoty, kde tí, ktorých sláva
je ich neodňateľné právo na večnosť -
Ich bolesť je tichá, ich fosforové slzy pália, 
Och Bože, matka, ako len pália ...

Dokáže príbeh vo vojnovej hre zobraziť hrôzy vojny v podobe inej, než zábavnom zabíjaní desiatok až stoviek ľudí, kedy myšlienka nad človekom, aj keď len virtuálnym, neprechádza našou mysľou len do momentu dokým jeho mŕtve telo dopadne na zem ?

Dokáže v nás hra vyvolať pocit viny z činov, ku ktorým nás sama doviedla a vyvolať aj iné pocity, než len „potešenie“ z virtuálneho zabíjania, alebo budú prehliadnuté ľuďmi, ktorý sa chcú iba zabaviť strieľaním ?

Množstvo hier dáva hráčovi na výber stranu „dobra“, alebo „zla“. Kto je však dobrý a kto zlý, kto víťaz a kto porazený v Spec Ops – The Line ?

Spec Ops - The Line je jedným z tých príjemných prekvapení v oblasti hier, ktoré prídu raz za uhorský rok a dá hráčovi naplno pocítiť hnev, vinu a psychicky vyčerpať až na dno. 

Zo začiatku je hráč naladený na ďalšiu typickú predvídateľnú masaker akciu s vojakmi „obľúbenej“ Americkej armády, s rozdielom v prostredí mesta Dubai, kde nestrieľate znovu len Iračanov, Číňanov, alebo Rusov, ako býva už prakticky pravidlom dnešných generických akcií.

Mesto zasiahla obrovská piesočná búrka, avšak prichádzajú hlásenia o pomoc od plukovníka Konrada, ktorého armáda išla pred časom na pomoc preživším ľuďom.
A tak je člen jednotky delta force Walker a jeho dvaja spolubojovníci Adams a Lugo vyslaný na prieskumnú misiu. 

Úvod sa nesie v duchu klasickej akcie z pohľadu tretej osoby, s krytím sa za prekážkami, streľbou od boku, pomocou mierenia, usmerňovaním svojich komplicov na koho primárne útočiť. Nič špeciálne, nič originálne a byť celá hra len o tomto, tak po prvej pol hodine môžete hru pokojne vypnúť. Avšak ten hlavný motor celého je príbeh a až tak silný, že ho budete chcieť nie len vidieť, ale doslova prežiť až do konca.

Spomínaná „zábava“ v hrách sa dá prezentovať rôzne, avšak nie je univerzálna, keďže existujú hororové hry v ktorých je hlavnou úlohou depresia a strach ako emocionálny vrchol. Spec Ops The Line sa dá v určitých oblastiach označiť aj za „horor“, keďže ste ďaleko od domova, zúfalo sa snažíte prežiť a ste prezentovaný najtemnejšími časťami ľudskosti na každom rohu. 

Nechcem prezradiť príliš veľa z príbehu, lebo ako už bolo spomenuté, je to práve on, kto je tým najsilnejším tromfom hry a motiváciou pokračovať ďalej, ale môžem naznačiť, že spočiatku kli-ché namyslené veľké reči hlavných protagonistov, sú za krátko vystriedané duševným a psychickým budovaním a vývojom ich charakterov, kedy sa viete vcítiť do pozície ako hlavnej postavy Walkera, tak aj Luga a Adamsa, kde spočiatku spolubojovníci / kamaráti, sú časom osobnosti ... dobitý, zlomený, stratený, zničený.

Úvod vašej misie sa za krátko zmení v hľadaní odpovedí na otázky. Nejde o nejakú epickú vojnu, terorizmus či patriotizmus, ale o príbehu ktorý sa z jednoduchej záchrannej misie zmení na štúdium osobnosti. Ako postáv, tak samotného hráča a očakáva od Vás, aby ste odpovede na otázky našli sami, či už priamymi od samotnej hry, alebo tými, ktoré sú v nej ukryté pod povrchom. 

Samotné hranie, akcia, aj keď príliš nevybočuje zo štandardu, je rýchla, akčná, s plynulým mierením a pri streľbe cítite účinok každého zásahu. Systém krytia dovoľuje prechádzať plynulo od prekážky k prekážke, preskakovať nízke múry, udierať na blízko a špeciálnymi spôsobmi doraziť už umierajúceho nepriateľa.

Prostredie je možné využiť v boji tiež, ak sa nepriateľ nachádza na skle, alebo blízko miesta kde je na skle nahromadené množstvo piesku, dá sa sklo často rozstreliť a narobiť s nepriateľom poriadnu paseku a v určitých momentoch zasiahne miesto ktorým prechádzate obrovská búrka, oslepujúca ako vás, tak aj nepriateľa, proti svetlo zo Slnka vás oslepuje a po výbuchu granátov sa dvíha prach.

Je treba byť v pohybe, lebo AI je poriadne agresívna a idú vám po krku. Vaši parťáci sú v boji veľmi schopná pomoc, keď im rozkazujete na koho sústrediť paľbu a kedy používať granáty.

Prostredie, aj keď sa odohráva v jednom meste, je dostatočne variabilné a akcia pravidelne dávkovaná a obohacovaná drobnosťami, ktoré vás spolu s príbehom dokážu previesť hrou od začiatku až do konca.

Samotný záver umiestni hráča do zaujímavej pozície a zmení váš celkový spätný pohľad na všetko, čím ste si prešli. Budete sa sami seba pýtať otázky a budete to chcieť vidieť znovu celé, ako to skutočne bolo.

A na to druhé zahratie je všetko jasnejšie ... a ešte viac smutné, strašidelne a temné.
Toto je pravdepodobne neodvratná súčasť nášho herného života, tak ako sú naše detské sny od nás odtrhnuté a musíme čeliť dôsledkom v neférovom Svete plného hnevu, mizérií a smrti ...