Zeno Clash II

Hra Zeno Clash akosi obišla moju osobu a keď sa mi nedávno dostalo do rúk jej pokračovanie s radovým číslom 2 tak som mal, priznám sa, zmiešané pocity. Ani tak nie so samotnej filozofie hry, tá mi bola jasná už s obrázkov na obale, skôr z obskúrneho výtvarného štýlu... Nakoľko som však nemal nič lepšieho na práci a nuda je sviňa, tak som sa do Zeno Clash 2 (ZC2) pustil. A musim priznať, že som spravil veľmi dobre...

Hneď na začiatku ma potešila možnosť dobrovoľného tutoriálu, ktorý som si so zvedavosti pustil (keď už je teda dobrovoľný) a v ktorom sa okrem zvládnutia boja možno oboznámiť aj so stručným zhrnutím príbehu prvého dielu hry. Vystupujete tu ako hlavný hrdina Ghat, ktorý je na výprave za akýmsi Father-Mother-om potom prišli akýsi zlí chlapíci a začal boj.  Hm, boj... Spočiatku som bol skeptický, lebo som už mal čo dočinenia s takzvanými FPS bojovkami, avšak bol som milo prekvapený. Jednak grafikou (aj keď už v súčasnosti starého Unreal enginu) ale aj možnosťami boja a intuitívnymi kombami. Tutoriál za nami, poďme na hru samotnú...

Prvé čo si každý hráč na hre všimne je šialený punkový výtvarný štýl. Nepriatelia vyzerajú ako, no všetko možné len nie niečo čo by sa dalo ľahko opísať, skrátka, vyzerajú ako veľmi zlý žart prírody. Najlepšie by sa dali opísať slovom Chiméry (sčasti ľudia, sčasti zvieratá) avšak v hre natrafíme aj na iných zástupcov rodu homo (nemyslím teraz členov LGBT komunity) či neživých protivníkov. Celé grafické spracovanie vyzerá ako, hm, no ťažko povedať, nakoľko také čosi som ešte nevidel... asi by som použil výraz paleo-punk, ak však také čosi existuje... Na svojej púti po tejto surrealistickej krajine nás teda čakajú už vyššie spomenutí odroni, takže pästných súbojov je až-až, sem - tam nejaká logická hádanka, sem-tam nejaký ten boss, avšak celé je to veľmi dobre spracované, takže repetetívnosť vôbec nevadí. Väčšinou totiž budete stáť proti značnej prevahe a taktizovaniu sa teda nevyhnete, ale aby to nebolo také jednotvárne, na lepšie zvládnutie oponentov nám, z času na čas, pride pod ruku nejaká tá streľná zbraň, či kladivo. Okrem toho aj špecialitky á la granáty, a ďalšie tri vychytávky, ktoré však nespomeniem, lebo nerád by som spoiloval príbeh... Ten je totiž to, čo Vás bude hnať dopredu.

Príbeh je sice čisto lineárny, avšak je plný prekvapení a zvratov, čo prináša túžbu dozvedieť sa ako s tou krajinou Zenozoickou vlastne celé je... Príbeh samotný prináša do hry veľa otázok, avšak pri zodpovednom hraní aj na 95% z nich prináša odpovede takže radim prezrieť všetky cut-scénky a zapnut titulky. (Viac k príbehu neprezradím, lebo ide naozaj o premakanú záležitosť a vlastne to ma priviedlo aj k zakúpeniu prvého dielu hry). Počas hrania prejdete postupne celý svet, ktorý sa síce tvári ako otvorený, avšak až na niektoré lokácie, sa jedná o koridorový svet s lineárnym postupom a občas aj back-trackingom, čo však na počudovanie vôbec, ale vôbec nevadí. Skôr vadí absencia takých základnych pohybových schopnosti ako je čupnutie si (zrejme má hlavný hrdina miesto kolenných kĺbov palice), či možnosť výskoku (to už vôbec nechápem) takže ak nahodou naďabíte na prekážku v podobe padnutého kmeňa stromu vo výške 20 cm od zeme, tak máte smolu. Samotné lokácie sú veľmi variabilné (mesto, kaňon, púšť, lesy, ostrov.....) a je tu možnosť aj fast travelu takže aj keď si hlavný hrdina odzemok ani kazačok nezatancuje, tak sa aspoň poriadne nacestuje. Príbehom prechádza hrdina plynule a to, že ste na konci, si všimnete až keď naskočia záverečné titulky.

Po ceste je možnosť pribratia spolubojvníkov do našej party, ktorí sú tiež odlišní a používajú aj odlišné bojové štýly.  Tých je možnosť privolať ako posilu pri začiatku významnejšej bitky, takže cestou-necestou si bude náš hlavný hrdina vykračovať väčšinou sám. Ako som už spomenul, boje možno okoreniť štipkou pušného prachu, strelných zbraní som napočítal 4 či 5 druhov (pištoľ, puška, kamienkomet, brokovnica...) , avšak majú obmedzené strelivo a po jeho spotrebovaní už možno pištoľ či pušku tak maximalne použiť ako melee zbraň, ale len kým sa nerozpadne. To isté platí aj o kladivách (tiež ich je viacero druhov) ktoré sú síce silnejšie, avšak oveľa pomalšie ako päste. Zbrane používajú aj nepriatelia, ale je tu možnosť im ich vyraziť z rúk poriadnou otcovskou "poza uši". Okrem toho hádžu aj kamene či iné suveníry prašných ciest... Kapitolou samou o sebe sú bossovia, hlavne jeden špeciálny, takže o zábavu a zomieranie núdza nebude. Už na normalnej obtiažnosti sú nepriatelia úskoční a boje majú fajn atmosféru, prifarbenú aj fajn ozvučením a ohudobnením (ale dávam tej slovenčine).  Sem tam hrdinovi pribudne aj nejaký ten skillpointík, ktorý možno investovať do 5tich atribútov, takže dalo by sa povedať, že tu je aj istý náznak RPG. Okrem toho je tu možnosť aj kooperatívneho postupu príbehom, či PvP boje.

Zhrnuté a podčiarknuté, ide o FPS, ktoré nie je FPS ale skôr bojovkou s RPG prvkami, v neuveriteľne krásne spracovanom šialenom Sci-Fi surreal svete s pútavým príbehom a vysokým potenciálom znovuhrateľnosti či už osamote, alebo s partiou spolubojovníkov cez multiplayer. Odporúčam hrať každému, naozaj som prekvapený kvalitou hry a dúfam, že niekedy sa dočkáme aj pokračovania.

HODNOTENIE 9/10

+ grafické spracovanie

+ súboje a zbrane

+ príbeh

+ atmosféra

+ multiplayer

- nemožnosť skákania/čupnutia

- občasná lineárnosť

- niektoré otázky nezodpovedané