The Walking Dead - porovnanie sérií

26. augusta uzrela svetlo sveta piata a zároveň záverečná epizóda druhej série obľúbeného adventúrneho titulu z dielne kalifornského štúdia Telltale Games, The Walking Dead. Niet preto lepšieho okamihu na celkové sumarizovanie, v rámci ktorého som si dovolil spracovať rozsiahle porovnanie oboch sérií hry, ktorá svojimi kvalitami dokázala na seba strhnúť pozornosť hernej verejnosti v takom rozsahu, ako sa to už dávno inej hre tohto žánru nepodarilo. Celé hodnotenie som rozdelil do desiatich rôznych kategórií, v ktorých mohla každá séria získať bodové ohodnotenie od 0 (najhorší) až po 10 (najlepší) a tým pádom v záverečnom súčte nazbierať celkový počet 100 bodov. Pozrime sa teda spoločne na to, ako si obe série v hodnotení a zároveň vzájomnom porovnávaní počínali.

Príbeh

1. séria: Koľkokrát ste už boli svedkami toho, ako nielen hráči, ale dokonca recenzenti vo svojich článkoch vynášali príbeh hry priam do nebies? Mnohé z podobných hodnotení pritom vychádzali len z porovnávania s dejovými líniami iných hier, pričom často ignorovali fakt, že vo filmovom priemysle, ktorému herný zo všeobecného hľadiska v tomto smere stále len závistlivo hľadí na chrbát, by niečo podobné patrilo maximálne k ľahko nadpriemerného ozvláštneniu žánru. To však v tomto prípade rozhodne neplatí. Tvorcovia totiž hráčom v príbehu zasadenom do neúprosného sveta ovládaného zombie nákazou ponúkli mnohé nezabudnuteľné momenty, dych vyrážajúce zvraty a scény, ktoré by vyvolali emócie dokonca aj u Kristen Stewart. Z tempa, akým celé rozprávanie plynie, a tiež nekompromisne spracovaného scenára, by si nejeden podobný produkt mohol zobrať príklad, rovnomenný seriál inšpirovaný komixovou predlohou nevynímajúc. (10 bodov)

2. séria: Scenáristi si aj v tomto prípade dokázali poradiť skvele a aj po druhýkrát priniesli na naše monitory a obrazovky televízorov príbeh, ktorý by smelo dokázal konkurovať nejednému veľkolepému filmovému zážitku. Priniesť "len" perfektný príbeh však nebolo tou najdôležitejšou úlohou. Podstatné bolo vyhovieť požiadavkám hráčov a tí boli hladní po ďalšom podobnom zážitku, ako v prípade prvej série, a to so všetkým, čo k tomu patrí. Avšak tu nastáva menší problém. Z radov spotrebiteľov sa v priebehu vydávania jednotlivých epizód totiž začali ozývať občasné nespokojné výkriky. Nie však úplne zapríčinené samotnou kvalitou príbehu, ale skôr vysokými očakávaniami a predovšetkým ďalšími aspektmi hry, ktoré naň mali priamy dopad. Celkový dojem pritom značne vylepšuje jeho rozvetvený záver, ktorým autori bravúrne dokázali pripraviť pôdu pre hneď niekoľko dejových línií oplývajúcich obrovským potenciálom. (8 bodov)

Hrateľnosť

1. séria: Ako nazvať spotrebiteľa tohto produktu? Je to skutočne hráč alebo len divák? Ohlasy podobného charakteru sa niesli pri diskusiách o celej sérii takmer neustále. Myslené v pozitívnom, ale taktiež aj negatívnom zmysle slova. Faktom zostáva, že Telltale Games postavili ich produkt predovšetkým na príbehu, rozhovoroch, hráčových voľbách a samotná hrateľnosť ruka v ruke s vyššou náročnosťou tak boli odsunuté na vedľajšiu koľaj. Pre niekoho rozhodne dobré riešenie vzhľadom na rozšírené dejové možnosti. Pre tých, ktorí očakávali plnohodnotnú hru, prinajmenšom mierne sklamanie. Rozhodne však netreba zabúdať na momenty, pri ktorých nám hra dala plnú moc nad hlavným hrdinom a my sme tak museli vyriešiť zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu v lekárni, hľadať stopy pri motoreste, alebo dokonca nájsť spôsob, ako dať do pohybu vlak. Nebolo ich veľa, no všetky podobné pasáže vynikajúco zapadli do diania a nepochybne ozvláštnili jeho priebeh. (7 bodov)

2. séria: Zmienky o interaktívnom filme padali už pri prvej sérii, avšak skutočne reálne kontúry nabrali až v tomto prípade. Tvorcovia si museli vybrať a rozhodli sa ešte viac obmedziť hrateľnosť v prospech tempa postupu hrou a príbehovej stránky. K ovládaniu pohybov malej Clementine sme sa tak dostávali skutočne len sporadicky a aj to len väčšinou v úplne bezvýznamných prípadoch, ktoré poslúžili ako nutná vata medzi dialógmi a chodom deja. Na druhej strane sa však mierneho zdokonalenia dočkali quick time eventy, ktoré sú obyčajne obľúbeným terčom kritiky a posmechu. Ibaže aj ich najväčší odporcovia museli uznať, že hrám tohto typu sedia ako uliate, pokiaľ ich samotná hra dokáže dávkovať v správnom množstve a urobiť z nich pútavé ozvláštnenie, nie frustrujúci a stereotypný prvok. (5 bodov)

Hlavná postava

1. séria: Lee Everett. Bývalý profesor dejepisu, ktorý si aj napriek postupnému odhaľovaniu jeho minulosti a hlavne nedávnych činov, veľmi rýchlo získa vaše sympatie. To vďaka jeho inteligencii, rozvahe a prirodzenej autorite, ktorá z neho sála a pod ktorej vplyvom si ostatní okolo neho jeho názor vážia aj bez toho, aby sa ho snažil násilne presadzovať. Predovšetkým si ho však obľúbite vďaka jeho vzťahu s malou Clementine. Vplyvom udalostí a zvratov sa medzi nimi vytvára neuveriteľne silné puto, vďaka ktorému nemáme na konci pred očami malé dievčatko a nápomocného cudzinca, ale dcéru a otca, ktorý je pre jej ochranu ochotný odsunúť nabok aj vlastné záujmy a dokonca položiť za ňu vlastný život. Viete si predstaviť lepší prototyp charakteru schopného získať v podobnom príbehu väčšiu základňu fanúšikov, ktorí by pritom neboli upätí len ku konkrétnej povahovej črte či vlastnosti danej postavy (flegmatik, agresívny ničiteľ chodcov, žena s bujným poprsím)? (10 bodov)

2. séria: Vlna vášnivých diskusií neobišla ani oznámenie mena postavy, ktorej očami sa mali hráči pozerať na apokalyptický svet v pokračovaní úspešnej prvej série. To, že samotné vykreslenie a postupný rast postavy Clementine zvládli scenáristi výborne, bolo každému jasné, avšak i napriek tomu sa pomerne často objavovali slová plné neistoty, ktoré sa týkali najmä veku hlavnej hrdinky. Nakoniec sa to však ukázala ako dobrá voľba. Zobrazenie Clementine ako postavy so skúsenosťami väčšími a absolvovanými udalosťami silnejšími, než mala väčšina dospelých preživších, sa spoločne s jej ďalším vývojom stali skvelými ťahúňmi ďalšieho diania. Menšiu kritiku si však zaslúži snaha vymodelovať z nej druhého Leeho. Na jednej strane sa nedalo inak, v opačnom prípade by sa dôležitosť dialógov a z nich vyplývajúcich rozhodnutí značne okresala, no i napriek tomu momenty, v ktorých sa väčšina postáv obracia pre radu či dokonca kvôli vážnemu rozhodnutiu na 11-ročné dievča, vyznievajú trochu neprirodzene. (9 bodov)

Vedľajšie postavy

1. séria: Prepracovaným hlavným hrdinom snaha autorov rozhodne nepoľavila. Len o minime vedľajších postáv sa dá v rámci všetkých piatich epizód povedať, že by boli vyslovene krovím, ktoré je určené len ako rýchle občerstvenie pre nemŕtvych spoločníkov. Bez ohľadu na to, aký priestor v priebehu hry jednotlivé vedľajšie postavy dostali, takmer každá z nich zohrala úlohu podstatnú pre vývoj, prinajmenšom, blízkej budúcnosti. Väčšine z nich bolo navyše venované dostatočné množstvo pozornosti na to, aby si hráč o nich stihol urobiť dostatočný názor, obľúbiť si alebo znenávidieť ich. Keď napokon nadišiel moment, v ktorom sa vaše cesty mali rozísť, nech už to bolo akýmkoľvek spôsobom, zanechalo to vo vás emócie. Smútok, zlosť, občas dokonca radosť. (9 bodov)

2. séria: Máte prečítaný odsek o vedľajších postavách, ktorý sa týka prvej série? Dobre. V tom prípade si ho prečítajte ešte raz a predstavte si, že tvorcovia namiesto kvalitatívneho postupu dopredu spravili v tomto prípade krok späť. Niežeby postavy, ktoré na svojej púti Clementine stretne, neboli zaujímavo vykreslené, to rozhodne nie. Oproti ich kolegom z predchádzajúcich potuliek "zombielandom" však väčšina z nich nepôsobí takým skvelým dojmom, ich charaktery nie sú podobne výrazné a občas pripomínajú skôr presne dané schémy, ktoré majú vopred určenú úlohu a nič sa na tom nezmení. Sklamaním je aj veľmi malé využitie postáv z DLC s názvom 400 Days, ktoré až na jednu výnimku scenáristi odbili jednou či dvoma krátkymi scénami v priebehu jedinej epizódy. (7 bodov)

Atmosféra

1. séria: Tematika živých mŕtvych je v posledných rokoch na vzostupe. Mnohé produkty z rôznych priemyselných odvetví sa ju a predovšetkým jej atmosféru pokúšali predstaviť svetu v rôznych podobách. Jej vyvolanie je pritom náročnejšou úlohou, než sa môže zdať, keďže pri nej musí v správnej symbióze "nažívať" hneď niekoľko rôznych aspektov daného výtvoru. A to sa vývojárom v tomto prípade podarilo skutočne veľmi dobre. Charakteristické vyobrazenie sveta okolo, správanie postáv v patových situáciách, dynamika diania okolo vás, či hudba a zvuky dotvárajúce určité momenty, to všetko sa podieľalo na tvorbe nezameniteľnej atmosféry tejto hry. Dôležitým faktorom sa taktiež stalo aj to, že tvorcovia sa neštítili vytiahnuť na hráčov nečakané zvraty a nebáli sa kvôli vierohodnejšiemu stvárneniu zombie sveta nechať postavy zomierať bez ohľadu na to, aké predstavy o ich budúcnosti sme mohli mať. (9 bodov)

2. séria: To, čo platilo pre atmosféru prvej série, by sa dalo pokojne skopírovať aj k hodnoteniu tohto prvku pri sérii druhej. Tvorcov ani len nenapadlo vzdať sa, či akýmkoľvek nedopatrením stratiť atmosféru príznačnú ich úspešnému a obľúbenému projektu. To všetko i napriek tomu, že vystaviť malé dievča presne rovnakým náročným rozhodnutiam a výzvam, akých sa dočkal dospelý muž, by sa na prvý pohľad nezdalo byť fér. Ale ako vieme, tento svet nie je vôbec fér. Jeho beznádej, zúfalstvo, strach, všetko zostalo tak, ako sme si to pamätali. K tomu sa zároveň pridala aj temnota tak príznačná zimnému obdobiu, vďaka ktorej celá, už beztak gradujúca atmosféra, dostala ešte väčšiu silu, než akou dovtedy oplývala a akú si fanúšikovia dokázali vôbec predstaviť. (10 bodov)

Rozhodnutia

1. séria: Dialógy a predovšetkým rozhodnutia ovplyvňujúce samotný príbeh sú hnacou silou celého herného titulu, ktorý nám tvorcovia ako na zlatom podnose priniesli. Aspoň tak to prezentujú oni. Ako sme sa však napokon dozvedeli, realita je trochu iná. Áno, väčšina hlavných volieb má na ďalšie dianie určitý vplyv. Niektoré z nich dokonca pomerne výrazný a neodvolateľný. Avšak ak nie hneď na začiatku, tak pri opakovanom hraní si uvedomíte, že mnohé rozhodnutia, ktoré boli prezentované ako dôležité, nemajú na budúcnosť postáv takmer žiadny vplyv a ich pôsobenie je tak viac-menej len umelo vytvorenou ilúziou. Mnohým to vadiť nemusí, veď už len predstava, že osud hlavného hrdinu či jeho spoločníkov máte vo svojich rukách, je značne pôsobivá a v podobnom rozsahu navyše v rámci hier doteraz nepoznaná. Nepochybne sa však nájdu aj takí, ktorí si ubezpečenie pred každou epizódou, že hra sa riadi podľa volieb hráča, predstavovali predsa len trochu inak. (7 bodov)

2. séria: Na to, že nie každá voľba musí mať viditeľný dopad na ďalší sled udalostí, sme si už stihli zvyknúť. Aj napriek tomu však to, s čím Telltale Games prišli tentoraz, bolo veľmi nemilým prekvapením. Pokiaľ boli v prvej sérii niektoré rozhodnutia vyslovene kozmetické, tak tu si takéto označenie zaslúži väčšina z nich. Určite sa nedá tvrdiť, že by ste neboli opäť nekompromisne vhadzovaný do situácií, z ktorých tuhne krv v žilách a váš výber rozhoduje dokonca o životoch jedincov. Takmer vždy sa však jedná o moment plný vzrušenia, ktoré však vyprchá tak rýchlo, ako sa dostavilo. Zachránite niekomu život? V tom prípade daná postava od tohto momentu ledva prehovorí (určite to však nie je šokom z toho, že jej život visel na vlásku) a tým, že čoskoro sa aj tak pripojí k nemŕtvym krvilačným hordám, si môžete byť istý. Stojíte pred dvoma náročnými možnosťami? Zavrite oči a vyberte si náhodne jednu z nich, aj tak sa celá situácia napokon vyvinie rovnako. To, na čom mala hra stavať, sa občas javí ako jej najväčšou slabinou a nebyť samotného záveru piatej epizódy a rozhodnutí, ktoré otvárajú brány hneď k niekoľkým možným vyvrcholeniam príbehu, voľby ako celok by v rámci celej série zostali obrovským sklamaním. (5 bodov)

Ovládanie

1. séria: Hlavnou a aj tou najpodstatnejšou vlastnosťou ovládania je jeho jednoduchosť a intuitívnosť. Zároveň je dôležitým faktorom v prípade prístupnosti aj pre ľudí, ktorí majú s hrami len minimálne alebo dokonca žiadne skúsenosti. Na druhej strane však jeho prispôsobenie pre klávesnicu a myš zastalo napokon stáť niekde na polceste. Pohyb hlavnej postavy v priestore je v okamihoch, kedy nad ňou dostanete plnú moc, nemotorný a zasekávanie o rôzne predmety na zemi či neviditeľné steny iritujúce. Časom si hráč na tieto nedostatky zvykne a s príchodom týchto problémov reaguje v neskorších fázach hry už automaticky a inštinktívne, avšak pocit nespokojnosti pretrvá aj naďalej. Lepšie mohol byť riešený aj výber odpovedí v dialógoch, ktorý občas pôsobí pomerne neprehľadne. (6 bodov)

2. séria: Ovládanie sa s príchodom novej série bohužiaľ nedočkalo žiadnych výraznejších inovácií. Obmedzil sa počet situácií, v ktorých ste mohli ovládať kroky svojej postavy, no i napriek tomu sa takmer určite stretnete s občasným problémom v podobe jej zbytočného zasekávania. Tomu pritom nenapomáha ani často nie práve najlepšie zvolený uhol kamery. Pribudlo však zopár noviniek, predovšetkým čo sa týka quick time eventov, ktoré sú nepochybne zaujímavým ozvláštnením celého diania a umocnením už beztak skvelej atmosféry, no radikálne zmeniť dojem z ovládania ako celku nedokážu. Pri ovládaní klávesnicou a myšou však určite potešila úprava systému reakcií pri rozhovoroch, ktorý je tento krát už značne prehľadnejší a dá sa povedať, že v tomto smere dokonca prepracovanejší, než pri ovládaní hry za pomoci gamepadu. (7 bodov)

Kvantita

1. séria: Jednoznačne najväčšej kritiky zo strany hráčov sa celému hernému titulu dostalo za spôsob, akým sa ho tvorcovia rozhodli sprístupniť verejnosti. Jedna približne dvojhodinová epizóda každé dva mesiace, to rozhodne nie je najšťastnejším rozhodnutím, najmä keď si uvedomíte, že takéto dlhé čakanie neprospieva celkovým dojmom a výslednému zážitku. Pritom len ťažko nájdete lepší príklad hry, ktorá základy svojho obrovského úspechu stavia práve na zážitku a pocite z udalostí, ktoré vám ponúkne. Určite nejednému hráčovi zišlo aspoň raz na um, že by si radšej celý rok počkal na jednu obrovskú a najmä ničím nerušenú dobrodružnú jazdu v podobe desať hodín trvajúceho titulu. Samozrejme, každý môže vydržať, kým vyjde všetkých päť epizód, no je veľmi ťažké počkať si na chutný hlavný chod, keď už samotné prísady vyzerajú tak neodolateľne. (5 bodov)

2. séria: Nech už boli výhrady voči prvej sérii v tomto smere akokoľvek drvivé, hráči mali aspoň jednu istotu a to dátum, kedy sa ďalšieho pokračovania približne dočkajú. Tentoraz si však vývojári zobrali na plecia aj tvorbu iného titulu (The Wolf Among Us) a zároveň počiatočné prípravy ďalších (Tales from the Borderlands, The Game of Thrones). Výsledok? Na druhú epizódu sme museli čakať takmer tri mesiace a aj keď sa autori s vydávaním ďalších poponáhľali, dôvera zákazníkov bola už naštrbená a ich nespokojnosť tak pochopiteľne rástla. K tomu sa pridal aj ďalší nedostatok v podobe krátkosti jednotlivých častí. Je síce pravda, že v prípade prvej série ich dĺžku navýšili hrateľné pasáže, ktoré v tomto prípade zväčša absentovali, no ani to nie je ospravedlnením, keď epizóda, na ktorú človek netrpezlivo týždne čaká, nedokáže presiahnuť hernú dobu deväťdesiatich minút. (3 body)

Vizuálna stránka

1. séria: Samotná technická stránka grafického spracovania hry určite nedokáže konkurovať tým najkrajším vybrúseným diamantom, po ktorých máme možnosť v súčasnosti v rámci herného priemyslu siahnuť. Je však potrebné si uvedomiť jednu dôležitú vec. Je bravúrne prepracovaná grafika bez akýchkoľvek nedostatkov v podobe zastaraných textúr či nedokonalých obrysov postáv a objektov skutočne tým, čo táto hra potrebuje? Nezabudnuteľný výtvarný štýl ladený do komixového šatu totiž priam dokonale umocňuje atmosféru a dotvára celý dojem z hry. Výčitky spomenuté vyššie sú samozrejme na mieste, avšak len málokto by vymenil umelecké spracovanie tejto hry za perfektnú grafiku, ktorej by však chýbala originalita a pôsobivosť charakteristická pre túto hernú sériu. (8 bodov)

2. séria: Pokiaľ to funguje, načo to meniť? Toto nie je len neoficiálnym mottom Activisionu, ale i heslom, ktorým sa zjavne riadili aj tvorcovia tohto adventúrneho titulu. Vizuálna stránka sa totiž s príchodom druhej série nedočkala žiadnych výrazných zmien a inovácií, ktoré by možno aj potešili oko nejedného fanúšika. Stále tie isté technické nedostatky, avšak zároveň aj rovnako nezabudnuteľná výtvarná forma, ktorá už v minulosti dokázala hráčov presvedčiť o tom, že pod kvalitnou grafikou hry sa nemusia nutne myslieť len realisticky pôsobiace scenérie a textúry všetkého navôkol. Niekedy bohato postačí aj vizuálna stránka bravúrne dopĺňajúce mnohé iné aspekty, ktorými produkt ako taký oplýva. (8 bodov)

Zvuková stránka

1. séria: Často nespravodlivo prehliadaná, neraz úplne ignorovaná, no aj tak veľmi dôležitá. Takou je pri hrách zvuková stránka a v prípade tejto to platí rovno dvojnásobne. Baviť sa o technických atribútoch jednotlivých zvukov je azda zbytočné, keďže kvalita je v tomto ohľade a pri takýchto titulov dnes už prakticky očakávaným štandardom. Podobne stručne sa dá opísať aj dabingu, z ktorého je už po pár minútach zreteľné, že tí, ktorí na ňom spolupracovali, k nemu nepristupovali len ako k ďalšej prostej práci, za ktorú dostanú nejaké peniaze a rýchlo na ňu zabudnú. Soundtrack hry, i keď nie možno najdlhší, povyšuje už aj bez toho úžasný pocit z príbehu na niečo len ťažko opísateľné slovami. Niečo, čo vás nekompromisne vtiahne do celého diania a vďaka čomu sa v spomienkach budete k zážitkom z hry vracať aj dlhý čas po absolvovaní nezabudnuteľnej cesty skupinky preživších na čele s Leem a malou Clementine. (10 bodov)

2. séria: V nejednom hľadisku druhá séria zaostala za svojim masovo úspešným predchodcom, avšak zvuková stránka medzi tieto prípady rozhodne nepatrí. Autori si opäť dali záležať na tom, aby vybrali hlasy, ktoré sadnú novým postavám nielen z pohľadu veku, ale zároveň aj ich povahy a vlastností. Najvýraznejším v tomto smere sa však paradoxne nestal výkon jedného z "nováčikov" (určité hlasy sa vám totiž mohli zdať známe vďaka tomu, že herci predtým nadabovali aj niektoré vedľajšie postavy prvej série), ale ten v podaní Melissy Hutchison, vďaka ktorej sa z Clementine nestala omnoho skúsenejšia a vyspelejšia postava len výzorom a činmi, ale aj jej hlasovým prejavom a všetkým, čo k nemu patrí. Opäť rozhodne poteší aj pôsobivý soundtrack a piesne znejúce počas záverečných titulkov jednotlivých epizód, ktoré dokážu vybičovať emócie hráča až na úplné maximum. (10 bodov)

Záverečné hodnotenie

1. séria: Telltale Games priniesli v roku 2012 produkt, ktorý dokázal svojimi nespornými kvalitami a originálnym poňatím žánru zachvátiť celý herný svet. Hra, o ktorej mnohí snívali, ktorú si v skreslenej podobe určite mnohokrát predstavovali, odrazu ležala pred nimi a to vo forme, ktorá bola schopná strhnúť ako skúsených hráčov, tak aj nejedného z radov tých, ktorí tomuto druhu zábavy dovtedy nedokázali prísť na chuť. Samozrejme, aj tu sa nájde pár múch a nedokonalostí, ktoré by si zaslúžili podstatne výraznejšiu pozornosť vývojárov (najmä čo sa týka kvalitnejšieho vyladenia ovládania a väčšej výzvy, ktorá by na hráčov čakala), no v porovnaní s nespornými rozprávačskými kvalitami, prepracovanými postavami a hutnou atmosférou, sa akékoľvek výčitky vyparia ako povestná para nad hrncom. (Súčet bodov: 81/100)

2. séria: Nadviazať na obrovský úspech je väčšinou omnoho ťažšie, než ho dosiahnuť prvýkrát, a túto skutočnosť si určite veľmi dobre uvedomovali aj samotní autori. Druhá séria neprekonáva svojho veľkolepého predchodcu, v niektorých smeroch bohužiaľ ani nedokáže zdolať latku, ktorá bola v minulosti stanovená a radšej ju rovno podlieza. I napriek viacerým výhradám kritikov a aj samotných hráčov však pokračovanie obľúbeného putovania zemskou kataklizmou prinieslo vo veľkej miere opäť to, čo hráči milovali a čoho sa dožadovali - príbehu, ktorý by ich svojím spracovaním a sálajúcou atmosférou dokázal už v prvom momente opäť pevne vtiahnuť do svojej náruče, a taktiež (i keď nanešťastie často klamlivého) pocitu, že sú to práve oni, kto rozhoduje o osudoch starých aj nových hrdinov. Navyše nech už bola nespokojnosť verejnosti akákoľvek výrazná, fantastické vyvrcholenie príbehu zaručuje, že nasledujúca séria bude očakávaná minimálna tak dychtivo, ako bola táto. (Súčet bodov: 72/100)