Walking Dead

Úvod

Akonáhle vidím imaginárnu nálepku "hra podľa filmu/seriálu" tak mi začne nepríjemne šklbať perou. Na moje obrovské prekvapenie sa mi ale do rúk dostal produkt, ktorý nielen ide vlastnou cestou, ale dokáže v istých okamihoch aj prekonať megaúspešný seriál. 

Reč je o Walking Dead od Telltale Games.



Slovo

Ako veľký fanúšik hier s dobrým príbehom som sa potešil, keď som zistil, že sa jedná o adventúru. To síce nie je moja šálka čaju, ale nemám problém s ničím iným, tak som sa s chuťou vydal po zapáchajúcej ceste chodcov.

Ako obvykle nájdeme interaktívne objekty, všemožné veci na preskúmanie, hodiny a hodiny skúmania okolia, aby sme naplnili inventár... alebo nie? Walking Dead využíva systém - čo je dôležité, to je použiteľné. S týmto rozhodnutím som nadmieru spokojný, pretože keby som chcel hodiny hľadať veci, šiel by som si upratať izbu.

Priorita je na dialógoch a že sú vynikajúco spravené. Počas nich postavy vykonávajú svoje aktivity a vyzerajú pri tom uveriteľne, čo iba pridáva na atmosfére. Fantastický prídavok je možnosť, ako jej ja rád hovorím - apatie. Ostanete ticho, niekedy je to presne to, čo daná scéna potrebuje, inokedy to z vás spraví neuveriteľného parchanta, ale to patrí k hraniu.

Hlavnou postavou je Lee Everett, odsúdenec, ktorého podobne ako vo všetkých Elder Scrolls hrách odvážajú/už je väzňom. Jeho dablér sa vyznamenal a každú jednu scénu ťahal bez akéhokoľvek zapotácania. Neskôr sa k nemu pridá Clementine, ktorá mi zo začiatku pripadala ako veľmi zle zamaskovaný rozbiehač deju. Keďže ju musí Lee večne zachraňovať. Našťastie sa to zmení a bude radosť s ňou tráviť čas.

Pri väčšine konverzácii máte časový limit, ktorý má nejaké logické problémy, ale svoju prácu spraví.

Diabol je v detailoch

Veľmi dôležitou súčasťou hry sú rozhodnutia. Bol som nesmierne rád, že to nebola iba ilúzia, ale naozaj majú vaše možnosti dopad na hru. Môžete ju hrať znova a dostať iný zážitok, nikdy ale nie diametrálne odlišný ako napríklad pri Zaklínačovi 2. Pri istých rozhodnutiach je ukradnuté, ako sa rozhodnete, pretože výsledok je rovnaký, čo mi až tak neprekáža, ale iná animácia by sa hodila.

Taktiež poteší vidieť vývoj ako Clementine, tak postáv, ktoré s vami budú cestovať. Majú vlastnú ideológiu a názory.

Čo sa mi už tak veľmi nepáčilo, bolo vodenie za ručičku a niektoré naozaj stupídne možnosti spoločne s nie vždy dotiahnutou logikou. Nie žeby sa to stávalo často, ale niekedy by naozaj bodla tretia možnosť narozdiel od ultimáta v podobe to, alebo to.

Ďalej mi príliš nesadli chodci, hlavne z hľadiska textúr. Objavujú sa špecificky v prvej epizóde kde sa im zachce, aj keď to veľmi logicky nesedí. Niektoré postavy nie sú tak zaujímavé ako iné a niekedy sa stane, že tie, ktoré najviac chcete spoznať zomrú a nahradia ich práve spomínané, nezaujímavé.

Hudba dokáže nádherne dokresliť atmosféru a aj keď ju nie je počuť stále, hodí sa danej situácii, čo chce veľa od skladateľa a tvorcov, aby ju použili správne.

Hra?

Čítal som už veľa negatívnych recenzii ohľadom toho, že hra nemá skoro žiadnu hrateľnosť. To je samozrejme pravda a vôbec to nepopieram, väčšinu času budete pozerať na výsledky svojich rozhodnutí. Ako človek ktorý z celej duše nenávidí QTE som očakával, že túto hru roztrhám v zuboch za to, že to v samej podstate vlastne ani hra nie je, skôr interaktívny film. 

Začiatok hry sa desať minút nehýbete a iba odpovedáte na otázky... koho by takáto hra bavila? (pomaly dvíham ruku). Treba sa zamyslieť nad tým, čo takýto zážitok prináša. Rozhodnutia v hrách nie sú žiadnou novinkou, ale naozaj iba málo hier dokáže dosiahnuť iba ilúziu voľby.

Niekto potrebuje hrať extrémne ťažkú hru, aby si ju dokázal užiť, iný hráč zase nemôže ani vidieť náznak príbehu, pretože sa chce iba bezmyšlienkovito zabávať a ujsť z reality. Pre ľudí, ktorí milujú dobrú zápletku, postavy a skutočné emócie... čo tu vlastne je? Niektoré hry sa snažia, aby boli filmami, pričom zväčša v tom strašne zlyhajú, nakoľko je to iné médium. Čo keď sa iba niekto chce unášať príbehom a vidieť, ako jeho možnosti ovplyvnili dej, nie desať hodín behať, expiť a riešiť stupídne side questy.

Ak sa ponoríte do hry, dokážete jej odpustiť veľa chýb, čo je dobre, pretože Walking Dead rozhodne chyby má. Ale argument, že toto v podstate hra nie je kvôli hrateľnosti je pre mňa osobne nepostačujúci.

Podobný zážitok neprinesie nič iné, ani knihy, ani filmy, jedine život, ale to už príliš filozofujem. Táto hra sa zamerala na to, aby čo najlepšie vyrozprávala príbeh. Mne vôbec neprekážalo, že som nemohol ovládať hlavnú postavu pol hodinu počas jednej epizódy.

Prečo?

Pretože som sa ponoril do príbehu a vedel som, že za rohom je ďalšie zaujímavé rozhodnutie alebo konverzácia, ktorú mi hra ponúkne. Ak chcete v adventúrach behať po okolí a päť hodín riešiť niečo iné, ako príbeh, pokojne, hier je dosť. Ja iba vravím, že cieľ tejto špecifickej hry dotiahli Telltale Games na výbornú a preto aj ich dielo hodnotím svojou zatiaľ najlepšou známkou.

Záver

Nečakal som, žeby ma hra, v ktorej v podstate iba pozeráte 90% času na rozhovory tak bavila. Má svoje problémy a v niektorých epizódach mi rozhodnutia tvorcov škrípu, to ale neznamená, žeby ako celok nemala hra obrovské kvality a je jedna z extrémne mála hier, ktorá priniesla slzu na moju zamračenú tvár.

Napísal by som toho podstatne viac, ale vo videorecenzii som šiel do väčších detailov.

https://www.youtube.com/watch?v=F9WBejuXMxo