Spec Ops: The Line

Úvod

Séria Spec Ops sa zastavila v PS1 ére a roku 2012 ožila s podtitulom The Line. Pokiaľ poznáte Heart of Darkness alebo Apocalypse Now, bude vám zrejme jasné, z kade má hra svoju inšpiráciu.
Klasická novodobá strieľačka s úžasným klišé v podobe amerických vojakov, ktorí majú radi teroristov mŕtvych, svoje steaky prepečené a všetky ľudské vlastnosti zakopané pod scenárom, z ktorého je polovica slov patriotistický blábol, alebo v azbuke napísané plány na ovládnutie sveta.

Čože? Odohráva sa to v Dubaji? Takže pokiaľ nevraždíme polárnych medveďov s vodkou v jednej ruke a kalašníkovom v druhej, tak musíme masakrovať arabov.

Pridajte úvodnú scénu so zostrelovaním vrtulníkov a idylka je dokonalá.
Určite nemusím nikomu pripomínať, ako je prvý dojem dôležitý. Čo ma ale šokovalo bol fakt, že Spec Ops berie všetko to, na čo sme zvyknutí z rokov bezmyšlienkovytých strieľačiek a celé to stavia na hlavu. Ale pekne po poriadku.

Už sa cítiš, ako hrdina?

Ste kapitán Walker a boli ste vyslaný, aby ste zachránili plukovníka Konrada. Všetci, čo čítali Heart of Darkness sa teraz asi pousmejú. Problém je v tom, že je v Dubaji a nie, nejde o cenu za letenky. Arabské Emiráty totiž zasiahli gigantické piesočné búrky, ktoré pochovali väčšinu mesta. Nejde iba o zmenu scenérie, ale tento fakt zasahuje aj do hrateľnosti. Môžete rozstrieľať okná a vpustiť do miestnosti tony piesku, ktoré pochovajú nič netušiacich nepriateľov. Výbuchy granátov zase rozstrelia piesok a oslepia nešťastníkov, ktorí boli príliš blízko. Sem-tam narazíte aj na už spomínané búrky, ktoré znížia viditeľnosť na minimum.

Čo sa týka samotného strieľania, tak je uspokojivé. Zbrane majú správny spätný ráz, väčšina má nejakú sekundárnu možnosť útoku, ako napríklad granátomet, tlmič, alebo laserové zameriavanie. Krytie je štandardné, pričom sa môžete prisať na akúkoľvek vec, ktorá pripomína skrýš. Taktiež sa isté materiály dajú zničiť, čo dáva nové strategické možnosti. Počas šprintu sa môže protagonista šmýkať do krytu, čo nielen vyzerá perfektne, ale je to aj efektívne. Aj keď sa môže stať, že pri zlom natočení postavy sa prestanete kryť a tak vám veselo pošlú zopár guliek na upozornenie.

Spoločne s Walkerom sú ešte dvaja členovia tímu, ktorým môžete dávať priority. Jedným kontextovým tlačidlom dáte povel na odstrel ďalekého cielu, alebo vyšlete zachrániť druhého spoločníka, ktorý ako špongia chytal nepriateľskú muníciu. V istých častiach sa dá prejsť aj bez povšimnutia s pomocou tlmičov. Samotné súboje sú krvavé a neraz sa stane, že odstrelíte celé končatiny. Ak nepriateľ nezomrie na otravu olovom, ostane ležať na zemi v agónii, pričom máte možnosť exekúcie, lebo inak svoju zbraň nepustí. Čo je celkom dobrý kompromis, nakoľko nábojov je málo a pokiaľ nešetríte, budete si musieť požičiavať viac, ako stredoškoláci žuvačky.

Stále si dobrý človek

Grafika je vysoký nadpriemer, tak isto ako aj level design, človek by si myslel, že prejdete jednou púšťou a ocitnete sa v druhej, nie, všetko má svoju históriu, je veľmi pekne vymodelované, nasvietené a celkovo dané dokopy.
Čo sa týka hudby, tak skladám klobúk, pretože je vynikajúca a presne sa hodí akejkoľvek situácii. Nebuďte prekvapení, keď začujete Jimiho Hendrixa, alebo Black Angels, má to svoje opodstatnenie.

Čiže sa jedná o lacný klon Battlefieldu, alebo Call of Duty? Všetko tomu nasvedčuje, hlavné postavy sú nezaujímavé a celkový konflikt nudný. Počkať... Americkí vojaci po nás začali útočiť, toto nevyzerá ako klasický scenár, nespravili chybu? Alebo sa snažia byť originálni a potom si všetci veselo sadnú pri pivo a zasmejú sa tomu? Títo vojaci si vás pomýlia so CIA, ktorí na nich útočili a vysvetlovať im ich omyl nemá zmysel, jedine keby ste sa chceli rozprávať so samopalom.

Samotný fakt, že bojujete proti vlastným a nemáte žiadnu možnosť, ako im vysvetliť, že ste na ich strane už akosi mení celú hru. Nezabíjate teroristov, vraždíte ľudí, ktorí sa snažia udržať poriadok v strede vojnového konfliktu. Keď ich zabíjate potichu a predtým počúvate ich konverzácie, tak vám až začína byť zle. Ale nie z toho, žeby hovorili ako budú páliť obyvateľov a topiť deti, oni sa rozprávajú o domove, o pokoji, túžia aby všetko skončilo. Lenže majú priame rozkazy vás zabiť a asi by ste svoju misiu ťažko dokázali splniť, keby ste vyzerali ako cedník.

Hra taktiež ponúka možnosti v istých situáciach a tu som sa musel naozaj zastaviť, pretože niečo podobné sa len tak nevidí. Nikde nevidíte stupídne červené a modré logá, alebo vám nezasvieti hlava, keď spravíte správne rozhodnutie. Väčšina z nich je o tom, v čo veríte, že je najlepšie a čo ma naozaj dostalo je, že sa nemusíte riadiť iba tým, čo vám povie daná osoba. Hra akceptuje aj možnosť, ktorú si vytvoríte vy skrz samotnú hrateľnosť. Aby ste pochopili, čo tým myslím – ocitnete sa v situácii, kde si budete musieť vybrať z dvoch ľudí, obaja spravili v minulosti chybu a teraz je na vás, aby ste sa rozhodli, kto si zaslúži žiť. Hra vás ale nezastaví, aby ste z toho miesta neodišli, alebo nezaútočili na tých, ktorí tú situáciu vytvorili. Nevyskočí Game Over, pretože tvorcovia nechceli, aby ste premýšľali ako roboti.

Je to všetko tvoja vina!

Tým sa dostávam k najdôležitejšej a najlepšej časti hry – k posolstvu. Príbeh je veľmi dobre napísaný, čo je extrémna rarita v tomto žánry. Má správne tempo, je dostatočne zaujímavý a ponúka veľa malých detailov, ktoré ho posúvajú podstatne vyššie, ako väčšinu hier a to nie iba strieľačiek! Čo ale myslím, keď poviem, že najlepšia časť hry je jej posolstvo. Čo nám dala, čo priniesla na stôl okrem hodín zábavy a nejakej tej dramatickej scény, aby sme sa necítili, že všetko sú iba behajúce dáta.

Pretože všetko, čo sa stane počas celej hernej doby je jedna obrovská kritika hier tohto žánru. Keď niekto zoberie tento titul a hodí ho medzi ostatné strieľačky, tým iba ukazuje, že absolútne nepochopil, čo chcel Spec Ops The Line povedať, aký je význam všetkého, čo ste celý čas hrali.

Od samotného začiatku cítite, že niečo nie je v poriadku. Je to tým, že sme hneď začali najšialenejšou akciou? Nie je to iba stupídne spravené? Prečo pokračujeme, keď sme sem prišli zachraňovať ľudí a zatiaľ sme všetkých iba zabili, pritom ešte vlastných. Prečo robíme, čo robíme?

Pokiaľ chcete túto hru hrať, čo môžem iba odporúčiť, tak máte moje požehnanie a začitne. Je to jedno z najväčších herných prekvapení, aké som ja osobne zažil a že som toho hral veľa.

Dávam obrovské varovanie, až do finálneho verdiktu budem písať masívne spoilery, osobne nikdy nepíšem spoilery, ale pre túto hru musím spraviť výnimku, pretože jej najväčšie tromfy sú práve v tom, akým spôsobom nabúrava myslenie hráča. A to nejde bez spoilerov, čiže ešte raz,

SPOILER ALERT!

Prečo ideme ďalej? Prečo zabíjame vlastných? Nemáme možnosť? Donútili nás? Veď sme mohli prestať, kedy sme len chceli. Prečo každý krok, ktorí sme spravili zanechal viac mŕtvol, ako voľných ľudí. Prečo sú na mrakodrapoch podobizne Konrada, aj keď tam nemajú čo robiť? Prečo večne klesáme, aj keď nikdy nejdeme hore? Je to symbol? Sú tvorci natoľko leniví, že si to nevšimli?

Osobne si myslím, že skutočná hra začala bielym fosforom. Akonáhle sa „zhodnete“, že nemáte inú možnosť, ako uškvariť všetkých vojakov, čo vám stoja v ceste, tak som vedel, že toto nebude iba klasická morálna dilema, kde ste nemali žiadnu inú voľbu. Keď prejdete po zhorenej zemi a uvidíte výsledok svojho rozhodnutia a budete ukazovať prstom, hádzať vinu všade, len nie na seba, tak musí byť väčšine jasné, že toto nemôže dopadnúť dobre.

Všimli ste si niekedy, že pri halucináciach je obraz biely a pri skutočnosti prechádza do inej scény čiernou? Čo je Walker zač a prečo to robil vedia všetci, čo hru hrali. Počúvajte jeho rozkazy spoločníkom na začiatku, je pokojný, rázny, disciplinovaný. Pri konci kričí, nadáva, znie ako psychopat a nenávidí všetko a všetkých, pretože ho donútili, aby spravil veci, ktoré by nikdy inak nespravil. Ale spravil to naozaj on? Spýtajte sa sami seba, koľko američanov ste zabili v ten deň? Cítili ste sa ako hrdina? Nebola to všetko vaša vina? Tie otázky nie sú mierené na Walkera, ale na hráča. Ste so sebou spokojní? Povraždili ste všetkých, ste už hrdinom?

Je taký paradox vidieť kritiku strieľačiek práve hrou, ktorej náplňou je vraždenie všetkých. My vieme, že masakrovanie tých vojakov je zlé, ale robíme to ďalej, prečo? Pretože je to presne to, čo sa v hrách robí. Vraždí, bez myšlienky, bez toho, aby sme nad tým uvažovali. Táto hra dokázala vytvoriť najhrôzostrašnejšieho hlavného protagonistu iba kvôli tomu, lebo sme ho ovládali my!
Dá sa samozrejme aj polemizovať, či Walker nezomrel pri páde helikoptéri a celá hra je v podstate iba výplod jeho utrápenej mysli, lebo sa potrebuje nejakým spôsobom potrestať za hrôzy, ktoré vykonal.
Môj osobný názor ale je, pokiaľ beriem do úvahy myšlienku samotnej hry, že my predstavujeme podvedomie Walkera. My sme za všetkými jeho činmi a iba my môžeme za to, že tie masakre pokračovali. Keď mu povedali, že mohol kedykoľvek skončiť, hra hovorila priamo k nám, že sme ju mohli kedykoľvek vypnúť a už by nikto nezomrel. Lebo to tak naozaj je. Na začiatku vám dávali loadingy tipy. Presne to robia aj neskôr, len idú osobnejšie a pýtajú sa, prečo robíme veci, ktoré robíme.

Koniec spoilerov.

Záver

Spec Ops The Line je najlepšou ukážkou, ako sa dá vytvoriť hra, ktorá iba skrz svoju hrateľnosť a príbeh dokáže vytvoriť zážitok, ktorý ostáva s hráčom aj dlho po jej dohraní.
Walt Williams, čo si dokázal napísať je absolútne famózne a dúfam, že budeš písať naďalej, lebo čo si vytvoril je neuveriteľné.

Hra má svoje problémy, čo sa týka hrateľnosti, niektoré logické chyby sa nájdu aj v príbehu, ale nie je to nič, čoby ničilo zážitok. Pokiaľ by sa jednalo iba o posolstvo, tak by som naozaj nemusel ani stotinu premýšľať. Keby bola hra zlá, ale mala by vynikajúcu myšlienku, mala by pozitívne hodnotenie? Nie, pretože je to v prom rade hra. Spec Ops The Line ale funguje, nemá žiadne veľké problémy a tým by mohla byť len vysoko nadpriemerná, pretože žiaden z aspektov nedotiahla na absolútny vrchol, čo je škoda. Čo ju ale natoľko oddelilo od ostatných titulov je práve posolstvo, perfektne napísané a vzbudzujúce myšlienky. Treba ešte pochváliť hercov, špecificky Nolana Northa, ktorý dokazuje, aké má kvality. Toto je jedna z najnedocenejších hier tejto dekády, podobný zážitok len tak nenájdete!

Výsledné hodnotenie - 9,5/10