Thief

Úvod

Hernú sériu Thief hádam netreba predstavovať. Stealth z pohľadu Garretta - majstra zlodeja, ktorý svoje kleptomanské chuťky naplno vypožičiava všetkým fanúšikom, sme si mohli vychutnávať už šestnásť rokov.
The Dark Project spoločne s Metal Age vytvorilo štúdio Looking Glass a tretí prírastok Deadly Shadows, ktorý nebol až tak dobre prijatý od Ion Storm.
Je to dlhých desať rokov od posledného dielu a tak teda prichádza štvrté pokračovanie, ktoré nazvali v Eidos Montreal skromne – Thief.

Tieň

Veľa ľudí pozeralo veľmi skepticky na prvé trailery, ktoré ukazovali akosi priveľa akcie na podobný štýl. Hráči boli zvyknutí vyčkávať, plížiť sa a o násilí mohla byť reč iba v poslednej a zväčša zlej možnosti. Našťastie je stále prioritou stealth, aj keď nie vždy to funguje tak, akoby malo.

Ako zlodej je obrovský šok, že vašou úlohou bude kradnúť všetko, čo sa pred vašimi nenásytnými prstami mihne. Či sa jedná o drahý porcelán, drahokamy, zlato, alebo aj vidličky, nič nie je v bezpečí pred vami.
Samozrejme život zlodeja v steampunk viktoriánskej ére nie je taký jednoduchý, ako v dnešnom parlamente a zážitky vám budú otravovať strážnici, nástrahy, zámky a to najhoršie zo všetkého – svetlo.

Samotná hra tieňov je vynikajúca a nepriatelia vás dokážu odhaliť bez akýchkoľvek problémov, keď sa nedržíte tmavých zákutí. Odporúčal by som znížiť gammu minimálne o dva body, nakoľko všetko bude vyzerať realistickejšie a bude to pre vás aj väčšia výzva.

Milo ma prekvapili trezory, ktoré si môžete otvoriť pomocou kombinátoriky, ale vždy existujú nejaké zvitky na blízku, ktoré majú v sebe logickú hádanku, alebo vám nejakým spôsobom poradia k vytúženému trojčísliu. Je to jednoduché, keď dávate pozor a zase frustrujúce, keď lozíte cez priestory ako blázon.
Sem-tam narazíte na puzzle, ktoré nie sú samé o sebe zložité a neurážajú ani inteligenciu. Celkovo sú trezory a zamknuté veci dobre vymyslené a neomrzí robiť tú istú minihru ani po pár hodinách.
Taktiež je možné nazerať cez kľúčové dierky a otvory. Niekedy nájdete veľmi zaujímavé veci.

Pod rúškom noci

Grafika je proste dychberúca, budovy, interiéry a miesta, ktoré navštívite sú tak nádherne spracované, že som na nich mohol oči nechať.
Je síce pravda, že pokiaľ nemáte radi podobný štýl, tak vás to až tak nenadchne, ale akým spôsobom riešili svetlo, architektúru a celkovo design, bravó.

To by bolo k pozitívam, teraz nastáva nie práve príjemná časť.
Začnem mestom, je to v podstate hracia plocha, kde môžete kradnúť, nakupovať si vylepšenia, mlátiť ľudí, čo vám idú na nervy a v neposlednej rade, na prácu.
To je všetko v poriadku, problém je ale v tom, že cestovanie mestom je nielen otravné, pomalé a dezorientujúce, absolútne to ničí mapa, ktorá je akoby vyrobená pre turistov, ktorí chcú prejsť z bodu A do bodu B vzdušnou čiarou.
Lenže vy budete musieť ísť cez okná, iné miestnosti, skrz malé uličky a tak podobne. Vôbec tomu nepomáha, že loadingy sú skryté pod animáciami, ktoré nemajú variácie a keď ich vidíte desaťkrát, pôjdu vám na nervy. Hlavne ten trám... ach, trám.

Ešte horšie sú na tom interakcie s prostredím, keď chcete skočiť, musí dostať hlavný protagonista zelenú, inak nikam neskáčete. To isté platí aj pri zoskakovaní. Niekedy môžete, inokedy nie. Stávajú sa aj také veci, že skočí automaticky.
Je to celé veľmi nekonzistentné.

Nenásytnosť 

Keď ukradnete nejakú vec, Garret si vytvorí transdimenzionálnu bránu do iného sveta a pošle hocijaký svietnik cez čiernu dieru a hneď sa mu vytvoria z neho peniaze.
Viem, že keby to bolo logické, tak by to bol skôr simulátor štrngania, ale je to celkom úsmevné.
Za tieto peniaze si môžete kúpiť upgrady, ktoré slúžia na vylepšovanie vašeho preferovaného štýlu hrania. Na vysokých obtiažnostiach sú upgrady tak nehorázne drahé, že som zbankrotoval, keď som si chcel kúpiť skalpel a nožnice.

Príbeh... je strašný. Nejde ani o to, žeby bol nejako zle napísaný, jeho prezentácia je ale tak na smiech, že to môžete pokojne brať ako paródiu.
Vôbec tomu nepomáhajú ani výkony protagonistov, niekedy majú problém sa triafať aj s dialógmi na pery, čo je na dnešnú dobu s takou grafikou naozaj úbohé.

Napríklad, najme si vás jeden človek, aby ste ukradli knihu, Garrett upadne do bezvedomia bez akéhokoľvek zavinenia okolitého sveta a prebudí sa o pár minút. Zamestnávateľ to bude brať ako normálnu vec a nikto nebude riešiť fakt, že práve omdlel.
To je inak dobrý čas na predstavenie hlavného hrdinu.

Garrett je nezaujímavý, priblblý a za každú cenu sa snaží vyzerať cool. Za celú dobu hrania som sa usmial na jeho poznámkach hádam dvakrát. Jedinou záchranou je, že môžete vypnúť hlas a cutscény preskakovať. A stávajú sa samozrejme aj momenty, kedy som sa musel chytať za hlavu.
Budete mať v pätách záporáka, ktorý je jedno veľké klišé a dá sa charakterizovať jedným slovom – somár.
Ale ako píšem, berte to ako komédiu a zasmejete sa. Príbeh nestojí za väčšiu analýzu.

Temnota

Umelá inteligencia je v poriadku, pokiaľ ste strávili poslednú dekádu trieskaním si hlavy o stenu.
Čo je ale veľmi zaujímavé na A.I., že pokiaľ vás neobjavia, tak je pomerne dobrá. Strážci sa prechádzajú, konverzujú. Zastavujú sa na toľko, aby ste mohli okolo nich bez problému prejsť. Akonáhle vás ale uvidia, vtedy im vybuchnú obvody a naštartujú retard mód.
Zabehnite pár metrov a zabočte do slepej uličky, pri najlepšom vás budú prenasledovať. Pri najhoršom sa na to vykašlú a pôjdu zase spať. Keď jeden huláka, že vás videl, tak sa k nemu nikto nepridá, jedine keby ste boli v otvorenom priestranstve.
Niekedy sa stane, že niekoho omráčite a kolega dva metre od vás bude čučať na svoje nohy, akoby mu z nich mali vyrásť zázračné fazuľky a s Jackom sa dostal do bájneho kráľovstva.

Najviac som sa nasmial, keď som strielal po okolí šípy s korkami na hlavici a keď to začali strážci po piatom šípe riešiť, tak sa zhodli na tom, že sú nevyspatí. V neskorších misiach bude stále ťažšie sa im vyhnúť, pretože budete  v nahustených interiérorch a nikomu nenapadne zasvietiť.
Rozhovory tiež nie sú nič výnimočné, pretože sa stále opakujú dokola a je škoda, že nedokázali trochu odľahčiť atmosféru.

Posledná možnosť

Súboje na blízko sú dosť podivné, nakoľko jedná rana od zadu dá K.O. aj Mikeovi Tysonovi, ale akonáhle vás uvidia, tak dokážu ustáť desať rán rovno do frňáku.
Garrett má k dispozícii aj Focus, čo sú niečo ako mystické schopnosti a je iba na vás, ktoré budete rozširovať.

Ako záchranu hlavnej dejovej línie by som určite dal opustené sanatórium, ktoré je fantasticky spravené. Taktiež je dobré spomenúť, že skoro všetko čo vidíte na obrazovke sa dá zmeniť skrz hlavnú ponuku.
Takže pokiaľ vám nevyhovuje ukazovateľ života, alebo iné veci, pokojne to vypnite.

Záver

Thief je pre mňa veľmi rozporuplnou hrou, na jednej strane ma dokázal do seba vtiahnuť, keď som sa dostal do jedného z prenádherných miest a tam som sa snažil ukradnúť všetko, čo sa len dalo – vtedy sa jednalo o špičkový zážitok.
Na strane druhej je tu dementný príbeh, nezaujímavé postavy, stupídna A.I., interakcia a logika, ktorá je na smiech.

Preto som si až teraz v podstate uvedomil, aké je hodnotenie nezmyselné.
Pre niekoho je to možno najlepšia hra za posledné roky, pretože má všetko to, čo by chcel od podobnej hry.
Pre druhého to bude absolútny odpad, pretože mu na každom kroku ukazovala hra, aká mohla byť úžasná, ale namiesto toho je úplne iná.
Čo z toho teda vychádza pre nového Thiefa? Mohlo to byť podstatne horšie, ale zase aj mnohokrát lepšie. Viem pochopiť obe strany strany recenzií - tie, ktoré nadchol návrat zlodeja na herné obrazovky a aj tie, ktoré by toho kleptomana najradšej udusili vlastným korzetom. Takže to ohodnotím svojsky.

Výsledné hodnotenie: Na zabitie času