A Game of Thrones: Genesis

Hra o tróny: Zrodenie

Hra o tróny nie sú žiadnou horúcou novinkou. Prvá kniha zo série Pieseň ľadu a ohňa vyšla v roku 1996 a odvtedy dostala mnoho pokračovaní. Do všeobecného povedomia sa ale toto dielo dostalo až v roku 2011 vďaka seriálu od HBO. Seriál samotný je kritikmi aj divákmi vysoko oceňovaný. Jedným z vedľajších produktov jeho obľúbenosti je získanie titulu „najsťahovanejší seriál v dejinách“, čo jeho tvorcovia zobrali športovo. Mnohí z nás ale chceli vedieť viac než je zachytené v audiovizuálnej forme a siahli po jeho knižnej predlohe.

Ja som nebol výnimkou aj keď som v tomto univerze skôr bažantom. Po mnohých odmietnutiach som podľahol zvedavosti a pozrel všetky štyri série po sebe. Bol som uchvátený a knihy na seba nenechali dlho čakať. Ale náraz bol krutý. Dejová napínavosť bola preč a udalosti sa vliekli. Nič menej opantalo ma to natoľko že som sa rozhodol omrknúť sieť a zistiť, či existuje aj nejaká interaktívnejšia forma.

Pomerne rýchlo som narazil na spomínanú hru, ktorú budem oslovovať mojím poslovenčeným názvom: „Hra o tróny: Zrodenie“ Potešilo ma, že je v mojom obľúbenom žánri a teda stratégia v reálnom čase. Týchto hier sa dnes veľa nevidí a noviniek je menej než šafranu. Vzhľadom k tomu, že v univerze mimo seriálovej podoby nie som veľmi zbehlý nebudem až tak veľmi hľadieť na to, či odpovedá knižnej podobe a budem prihliadať predovšetkým na hernú stránku.

Hru vyrobili a vydali Focus Home Interactive v spolupráci s Cyanide studio 29. 9. 2011. Úmyselne používam takýto presný dátum, lebo v mnohom ovplyvňuje pohľad na hru.

Po spustení samozrejme väčšina z nás siahne po nastaveniach. Ponuka je veľmi chudobná a na to, ako hra vyzerá má veľké nároky na výkon grafiky. Na NTB si s integrovanou HD 4000 veľmi nezahráte, GTX 960 4GB OC zvláda 1440p/60 fps bez zaváhania. Podľa správania predpokladám že vykresľuje scénu stále odznova a naťahuje nové textúry. Vždy totiž pri prechode na nové miesto pomocou minimapy, alebo aj obvyklým potiahnutím myši za okraj obrazovky rozostretú scénu vykreslí.

Ale poďme k samotnej hre. Kampaň vás prevedie históriou Siedmich kráľovstiev. Bohužiaľ ide veľmi rýchlo a nenechá Vás pohltiť sa dejom. Veľmi rýchlo meníte strany a posúvate sa k stále mladším udalostiam. Koncept hrateľnosti veľmi pripomína ťahové hry. Tu si nemôžem odpustiť mierne porovnanie s Civilization, akurát chýbajú ťahy.

Vy aj váš AI protivník vyrážate v rovnakom čase a pred sebou máte rovnakú úlohu: získať spojencov. Nakúpite si vyslancov a rozošlete ich do jednotlivých miest aby uzavreli dohody. K slovu si prídu najrôznejšie metódy od čestných na začiatku, k nečestným na konci mierového obdobia. Môžete podplácať nepriateľských vyslancov, vraždiť ich. Upevňovať zmluvy manželským zväzkom, k čomu slúžia urodzené dámy. Ich dostatok je závislý len od množstva zlata, ktoré získavate pomocou obchodníkov od spojeneckých sídiel, hradov, baní. Na to všetko striehnu nepriateľský vrahovia. Aby ste toto „impérium“ dokázali zvládnuť potrebujete špiónov. Neustále nimi musíte preverovať spojenecké zmluvy alebo vlastných vyslancov, pretože nepriateľ sa ich snaží podplatiť. Taktiež môžete posielať buričov do cudzích miest aby vyvolali povstanie. Ale pozor, veľmi ľahko sa situácia môže obrátiť proti Vám. Každé vzbúrené mesto vyšle buričov do ďalších miest a reťaz ohňa sa šíri. Pokiaľ mesto chcete ovládnuť nezostáva iné, než hlavného buriča zabiť a zmluva môže byť Vaša.

V momente kedy jednej strane dôjdu nervy a rozhodne sa „upevniť spojenectvo“ vojenskou silou nastáva obdobie vojny. Vo chvíli vyhlásenia sa odkryjú karty. Rozviažu sa všetky falošné zmluvy, úplatný vyslanci prejdú k svojim novým chlebodarcom. Mestá už neprijímajú vyslancov. Nastáva čas vybudovať armádu. Na výber máte riadne jednotky, alebo žoldnierov. Každého generála poteší pohľad na úhľadne nastúpenú armádu. A ten Vám táto hra nedopraje. Nevie používať formácie. Jednotky sa zhrčia na mieste kam ich pošlete. Taktiež je možné jednotky vylepšovať. Trochu to pripomína Bitku o Stredozem, kde sa dali pri každej jednotke nakúpiť rôzne vylepšenia ale tu to nie je na prvý pohľad vidieť. Neviete hneď určiť či jednotka vylepšená je alebo nie, zistíte to až z jej správania. AI taktiež nepoteší. Je pomerne slabá, rada ignoruje dianie okolo seba a v obrane nie je vôbec vynaliezavá. Postavte vrahov na cestu vedúcu od nepriateľského sídla a nič neprejde, AI odmieta vyslať gardu aby vraha zatkla ani poslať vyslancov trochu bokom.

Hoci sa mapa zdá na prvý pohľad veľká, pri hre je až neprirodzene malá. Mestá sú oddelené len úzkymi pásmi "nepriechodných" stromov alebo púšťami či riekami. Niektoré mapy sú pekné, iné Vás svojim vzhľadom nepotešia. Čo ale zamrzí je dizajn „lénnych sídiel“ – Vašich hlavných pevností. Prvá séria seriálu vyšla 17. 4. 2011. Teda 4 mesiace pred vydaním hry. Každého by potešilo keby aspoň hrady vyzerali ako v seriáli ale hra išla v dizajne vlastnou cestou. V tej dobe už bolo pravdepodobne neskoro čokoľvek meniť ale v roku 2014 to zamrzí. Taktiež Vás sklame anonymita miest. Sú to len mestá na mape nič viac, pričom predloha si zakladá na menách Vašich lordov a ich vzájomných vzťahoch.

V hre nehľadajte žiadnu možnosť stavania budov, fariem a obvyklých RTS prvkov. Všetky sú predpripravené a je len na Vás či si na ne vznesiete nárok, alebo necháte nepovšimnuté. A o ne len ide. Nepriateľský hrad je nezraniteľný a víťazstvo získavate ovládnutím všetkých možných spojencov. Tu to veľmi pripomína Total War. Ale nemôžem si odpustiť aj porovnanie s Empire at War, kde sa tiež mohli zapnúť predstavené základne. A síce v porovnaní s Hry o tróny: Zrodenie bol režim pozemného boja veľmi obmedzený, bol omnoho živší, dynamickejší a celkovo zábavnejší a návykovejší. Možno je v hre problém aj v tom, že takmer všetky misie v kampani sú postavené na jednom princípe.

V hre je k dispozícii aj klasický boj proti AI, alebo živému súperovi ktoré sa odlišuje predovšetkým dostupnosťou všetkých možností ale taktiež aj tým, že spojenecké zmluvy rýchlo slabnú a tak musíte hrať dynamickejšie a možno čím skôr prejsť do vojnového stavu. Keď si ale na AI zvyknete, tak ju dokáže vo verzii 1-1 uhrať bezproblémov a problém bude do vojnového stavu neprejsť.

Keď hru nainštalujete tak si ukrojí 7,34 GB miesta z Vášho disku a prekvapí staromódnym súborovým systémom kde si môžete nájsť každú jednu mapu, model, textúru.

Celkový verdikt? Hra má mnohé negatíva ale aj pozitíva. Jej prejdenie Vám dá základný náhľad do dejín Siedmich kráľovstiev a možno trochu poučí o tom, že budovanie impéria nejde len ohňom a mečom ale veľkú úlohu v ňom zohráva aj pero. Udržanie si svojho impéria je taktiež náročné a často si budete pripadať ako policajný diktátor a Vaša krajina bude plná neustále všetko a všetkých preverujúcich špiónov. Užijete si dostatku diplomacie. Bojová zložka je už bohužiaľ menej prepracovaná a svoje strategické myslenie môžete pokojne odložiť do šuflíka. Neočakávajte od nej pohlcujúci dej a zábavu na týždeň ale pár hodín si Vás udrží. Možno by pokračovanie a možnosť výstavby dokázalo upútať viac pozornosti. Hranie na 1366*768 obrazovkách nedoporučujem - HUD zaberá väčšinu obrazovky a nemáte priestor. 1440p je už bezproblémové.

Nič s princípu radšej nehodnotím číslom, pretože je to príliš kruté a obmedzujúce. Nech si každý spraví vlastný názor pri hraní hry.

    ...Winter is (Coming) Here...

Regina Spectra