F.E.A.R.

Konečne je to tu. Po dlhom čakaní sa počítačoví hráči konečne dočkali. Na ich monitory totiž dorazil fear vo F.E.A.R. To mi núka jednu myšlienku. Až sa objaví S.T.A.L.K.E.R, uzavrie sa kruh s piatimi najočakávanejšími fps posledných rokov. Samozrejme mám namysli Far Cry, Doom 3, Half Life 2 a vyššie spomenuté dva tituly (aj keď si myslím, že v tejto nóbl spoločnosti si miesto zaslúži viac Riddick ako Doom 3, aj keď pri stalkrovi si pomaly tiež prestávam byť istý). Mohli ste teda už hneď nazačiatku pochopiť, že F.E.A.R rozhodne nezklamal a už teraz je viac než jasné, že sa zaradí medzi klasiku akčného žánru. Priniesol totiž niečo neopísatelné, niečo, s čím sme sa doteraz pri akčných hrách nestretli. Čo to je, sa dozviete ak vydržíte čítať aj ďalej.

Vývoj hry mal na starosti Monolith. Nič vám to meno nehovorí? A čo tak hry ako Aliens vs Predator 2, či séria No one live Forever. Vyjasňuje sa? To boli akčné tituly, ktoré boli naplnené obrovskou dávkou atmosféry. Myslím si však, že F.E.A.R to poslal niekde ešte ďalej. Takú hororovú atmosféru som vážne už dlho nezažil. Hra rozhodne nie je taká stereotypná ako Doom 3 a nie je zahalená celá do tmy ako Carmackove dieťatko. Často viete, že nič sa vám jednoducho nemôže stať, atmosféra vás však premôže. Opíšem vám niekoľko drsných situácií. Tak napríklad. V kľude sa plazíte ventilačnou šachtou. Myslíte si, že sa vám nič nemôže stať. Potom nastane povestné zapráskanie, v rohu obrazovky sa vypíše tradičné, neoblúbené Unknow orgin, ako bonus vám vypadne ešte aj baterka. Potom vás ešte šokuje malá Alma, ktorá ako keby vypadlo z oka dievčaťu z kruhu (reklamný slogan na hru znel „kruh sa snúbi s matrixom“). Myslíte si, že nič sa vám nemôže stať, je to iba vidina. Lenže zabúdate na to, že v celom byte sú povypínané svetlá, je jedenásť hodín večer a malá Alma sa štvornožky rozbehne rovno proti vám. Neviem ako budete reagovať vy, ale ja som sa zmohol na zúfalé stlačenie ľavého tlačítka myši. Potom som ešte chvílu civel do monitoru a čakal kým mi dobúcha srdce, ktoré som mal až v krku. Horšie je, že v druhej polke hry sa dostane napríklad párkrát pomocou vidiny aj do podsvetia a duchovia tam nachádzajúci sa vás dokážu zabíjať (taktiež si neviem predstaviť čo budete robiť až sa na vás vyrúti desať duchov za sebou. Ja som len skákal, strieľal a používal lekárničky. to by som charakterizoval ako neuveriteľné vystrašenie sa so zvýšeným adrenalínom. Ono idete úplne tmavou chodbou a toto sa na vás vyrúti, moc príjemné to teda nie je. A keď vás prekvapia od chrbta, jednoducho katastrofa. Furt som očakával, či je to len vidina, alebo či ma nepriateľ bude chcieť aj zabiť. Na záver opíšem ešte jednu situáciu. Nachádzate sa v kancelárii, zrazu začujete povestné zapráskanie, zabuchnú sa dvere, ozve sa záznamník. Padne plechovka zo stolu, na oplátku vás ešte šokuje vaša neopatrnosť, keď narazíte do stoličky a z nej padne ďalšia plechovka. Je veľmi zaujímavé, že to čo autori vytvorili na hráča tak strašne funguje.

Keďže som vám opísal pár mojich infarktov, s kľudom sa môžem pustiť do načatia príbehu. Úvodná animácia sa začína v akejsi sterilne vyzerajúcej miestnosti, nápadne sa podobajúcej väzenskej cele, ale predsa len to je na celu moc čisté. Na zemi kľačí muž. Jeho meno je Paxton Fettel. Niečo cíti za dvermi. Najprv vidí iba tieň, neskôr sa postava vyjasňuje. Objavý sa tam dievča Alma. Jediné čo pochopíte je to, že Alma je nejakými myšlienkovými vlnami prepojená s Paxtonom. Neskôr sa aj dozviete, kto je Alma zač. Nazačiatku vás trápi otázka. Kto to vlastne je? Akú úlohu v príbehu zohráva? Zistenie je naozaj dosť zaujímavé. Teraz vám stačí vedieť, že Fettelovi nakázala: „Zabi ich. Zabi ich všetkých!“ On sa začne pohybovať s neľudským výrazom v tváre po chodbách a vypapá ochranku ATC (a to doslova). Prečo je táto osoba taká dôležitá? Čo je to ATC zač? ATC sa zaoberala vývinom vojenských jednotiek Replica a Fettel bol vlastne ich veliteľ. ATC ho totiž určilo ako jedného z členov projektu, ktorý umožňoval telepaticky ovládať vojakov. Aké sú jeho zámery? Prečo ich zabíja, keď vlastne vďaka ním je to čo je? Aha, veď mu to nakázala malá Alma. Čo má Alma proti ATC? Prečo káže Fettelovi nech robí to čo robí? Akú úlohu tam zohráva vedec Harlan Wade pracujúci pre ATC, čo má s tým čo robiť jeho dcéra? To sú niektoré z toho veľkého množstva otázok z ktorých niektorým ani na odpoveď nedôjdete. Isté je však to, že členovia Delta Force dopadli podobne ako ochranka ATC, preto vláda na miesto posiela jednotky F.E.A.R. First Encounter Assault Recon. Jednotka zaoberajúca sa para normálnymi javmi a myslím si, že Alma zaistila para normálnych javov naozaj dosť. Príbeh je naozaj zaujímavý, len škoda nedotiahnutosti niektorých vecí a musím spomenúť aj neuveriteľne krátku a možno trošku odfláknutú záverečnú animáciu.

Množstvu ľuďom bude určite vadiť veľká šedosť prostredí. Stereotyp som však nepocítil. Občas sa dokonca pozriete von, ale 98% hry sa odohráva v interiéroch. Vývojárom musím jedno uznať. Prostredia sa im neuveriteľne vydarili, vzhľadom na to, čo chceli u hráča vyvolať. To znamená, fear aj z hlúposti. Jediná škoda je to, že misie sú absolútne lineárne, preto hráč nemá príliš veľa dôvodov spúšťať hru ešte raz, ako tomu bolo napríklad pri Far Cry. Predsa len situácie sa hráčovi už okukajú, vie, kedy má čo čakať, keďže všade vedie len jedna jediná cesta. Na druhú stranu, väčšine hráčov sa hru druhýkrát hrať už nebude chcieť, čo je trendom súčasných fps. A podľa mňa je dobre, ako to urobili. Hra je síce prísne lineárna, vytvoriť však leveli tak, aby v každej situácii nasledoval iný strach, to by mohlo byť obtiažne aj na majstrov z monolithu a v konečnom dôsledku by to nemuselo dopadnúť dobre. Takto si to hráč aspoň prvýkrát užije neuveritelne, som zvedavý, aký bude zážitok, až si to raz pustím druhýkrát. Prvýkrát si však nezabudnite pri pc čisté prádlo. Zážitok zvyšuje ešte to, že hlavná postava nemá meno, neprehovorí za celú hru, preto sa aspoň lepšie stotožníte s postavou a preto aj strach prežívate viac, ako by ste ho prežívali, keby sa hlavná postava volala napríklad Jožko Mrkvička.

Samozrejme, jedná sa o akčnú hru a preto nemôže chýbať arzenál hodný terminátora. Nachádza sa tu základná pištolka, ktorá najmä v double forme je veľmi nebezpečná. Veľmi som si obľúbil MP5, ktorá sype náboje naozaj rýchlo a nepriateľ pod ňou, hlavne na kratšiu a strednú vzdialenosť neuveriteľne rýchlo padá. Nemôže chýbať brokovnica, Assault rifle, ktorú budete s MP5 striedať asi najviac. Veľmi som si obľúbil zošívačku. Strieľa veľmi pekné kolíky a poviem vám, stojí to za to, keď nepriateľovi kolík prebodne hlavu a prišpendlí ho tak ku stene. Sú tam však aj ešte efektívnejšie kúsky ako raketomet, strieľajúci štyri rakety za sebou. Je tu aj energetické delo, po ktorom zostane z nepriateľa len spálená kostrička a sú tam ešte ďalšie dva typy kanónov. Nemôžem zabudnúť ani na Steyr Aug, či ďalšiu pušku s priblížením ala sniperka (škoda, že tá v hre nebola, aj keby najskôr uplatnenie nemala :). Naraz budete môcť mať pri sebe len tri zbrane, viacej druhou väčšinou vojaci v jednom leveli snaď ani nepoužívajú. Musím spomenúť aj lekárničky, naraz ich budete môcť mať pri sebe desať. Samostatnou skupinou sú granáty. Snaď v žiadnej single hre som ich toľko nepoužil ako vo F.E.A.R. Patria tam klasické granáty, potom granáty na dialkové granáty a nášlapné míny. Najviac som používal prvé menované. Tie ma nútia pripomenúť ešte jednu dosť nechutnú vec. Hodím granát k nepriateľovi a ten nestihne utiecť. Viete si predstaviť čo po ňom ostalo? Jeden chudák dopadol tak, že vedľa neho ležala odtrhnutá ruka, on bol celý krvavý a od šoku sa ešte triasol. Blbosť bolo však to, že som doňho z milosi vyprázdnil zásobník a on sa hýbal ajtak (niečo na štýl ja, moje druhé ja a Irena, mám namysli incident s kravou :D).

Akí nepriatelia na vás počas hry čakajú? Za prvé sú to jednotky Replica a jednotky ATC. To znamená normálny ľudia a moji najobľúbenejší. Ak na niekoho počas hry narazíte, z 90% sú to oni. Sú tam však aj obrnenci so zošívačkou či energetickým delom, a keď sú dvaja, to je skutočne dosť veľký problém. Najnebezpečnejším nepriateľom sú asi obrnení roboti, na ktorých počas hry tiež párkrát narazíte a bude vás to stáť značnú časť munície. Sú tam aj neviditeľní nepriatelia tzv assasini a verte mi, keď ich prvýkrát stretnete, zmýlite si ich s vidinou. Potom vás prekvapí, že máte polku života dole. Sú tam aj akýsi lietajúci roboti, ktorí mi tiež narobili nemalé problémy a bol som rád vždy, keď som sa ich zbavil. Duchov som už spomínal. Teraz by sa zišlo opísať Umelú Inteligenciu. AI je jednoducho úžasná. Často si budete hovoriť, že je naskriptovaná, párkrát to tak zrejme bude, vraj však vedia na nejakú situáciu reagovať niekoľkými spôsobmi. Verte mi, keď narazíte na vojakov, väčšinou sa jedná o vysoko koordinované jednotky. Najviac sa vám podarí prekvapiť tak dvojčlennú jednotku. Zalarmuje ich dokonca aj to, keď do zorného pola niektorému z vojakou zasvietite s baterkou. Vojaci si okamžite začnú hľadať strelecky výhodné pozície, z ktorých vás čo najľahšie odstránia. Keď sa dá, snažia sa vás obehnúť zozadu. Raz som si dal pozor, keď som videl, ako vojak pomaly odišiel do chodby, aby sa rázom objavil v okienku za mnou. Ešte, že som si ho vytipoval a prekvapil ja jeho skôr. Najčastejšou špecialitou je však hodený granát, Vtedy najčastejšie zvolíte na čas útek, horšie je, že často sa tak môžete dostať do situácie, že vás jednoducho zastrelia. Škoda, že sa granát nedá hodiť naspäť. Ono by bola však tá možnosť možno aj zbytočná, keďže vojaci granát ešte chvíľu podržia a hodia tak, aby buchol rovno po dopade, alebo často ešte aj pred dopadom. Taktiež sa mi pozdávalo, keď vojaci preliezali zábradlia, preskakovali cez okná, aby si našli lepšiu pozíciu. Veľmi ma zaskočili aj situácie, pri ktorých som si už myslel, že stačí dať nepriateľovi ranu z milosti, a on sa začne plaziť pod prekážkou do vedľajšej miestnosti. Vravím vám, bullet time bude vaša oblúbená pomôcka a použijete ju vždy, keď to bude možné. To je najistejší spôsob ako uspieť. Hodíte granát, dáte bullet time, priblížite si. vypapáte dvoch nepriateľov a zaleziete naspäť za roh. To neznamená, že sa v hre nenachádzajú aj mínusy, ako keď sa vojak snaží prehodiť granát cez nepriestrelné sklo a z troch v miestnosti sa nachádzajúcich vojakov razom žije len jeden. Tento odstavec ukončím takto. Konečne sme sa dočkali AI konkurenciu schopnej Far Cry a možno aj lepšej.

Grafické spracovanie si zaslúži samostatnú pozornosť. Jeho skutočné kvality si však užijú len máloktorí. Ja sám ho môžem poctivo ohodnotiť len vďaka tomu, že kamoš má celkom výkonné pc. Môj zvládal niečo medzi low a medium :). To neznamená, že tá hra nevyzerala dobre aj tak, naplno však vyzerá o dobre dlhú dobu popredu a jediný titul čo jej ako tak môže konkurovať je Quake IV, Práca svetla a tieňov je geniálna. Tiene vás strašne často neuveritelne vystrašia. Neuveriteľne pôsobilo aj to, že výstrelom do vody sa na hladine vytvárali kruhy. Výbuchy vyzerajú úžasne, rovnako ako hra v bullet time a výbuch granátu v bullet time skutočne stojí za to. To však neznamená, že si hru neužijete aj na nižšie detaily. Aj tak vyzerá lepšie ako napríklad vyššie spomínaný Far Cry.

Hudobný doprovod je v hre neuveriteľný. Ako samostatný soundtrack by si to pustil asi len masový vrah, lebo to čo stvára s hráčom počas hry, je normálne od vývojárov kruté. Nielen hudba, ale všetky tie šumy a tlaky čo na vás prostredie vyvíja sú neuveritelné a je to vynikajúci bonus už k ajtak skvelej hre. Dabing je taktiež samostatná kapitola. Musím spomenúť najmä spoluprácu vojakov, ktorí sa dorozumievajú nahlas a párkrát sa zasmejete. To najmä, keď je jednotka zdecimovaná, užijete si zúfalé pokyny velitela a ešte zúfalejšie odpovede vojakov. Odporúčam, hrať so sluchatkami a tak, nech vás nič neruší.

Čo dodať na záver. F.E.A.R. patrí zaručene medzi najlepšie fps. Ja ho zaraďujem po bok Far Cry a Half Life 2 na vrchol tohto rebríčka. Má síce svoje menšie neduhy, ale mne ani na moment neukrátili zážitok. Pre fanúšikov fps a aspoň priemerného pc je to povinnosť. Mne nič nezostáva, len dodať, že s napätím očakávam príchod F.E.A.R 2.