Shadow of the Colossus

Shadow of the Colossus (SOTC) je legendárna hra a to právom. Tým, že sa dostala na PS4 sa tak otvorila možnosť zahrať si ju tak, ako autori skutočne chceli, bez technických kompromisov. Ako si teda Bluepoint počinuli s plnohodnotnou prerábkou pôvodnej hry?

Písal sa rok 2006 a ja som sa nejako dostala k tomuto klenotu na PS2. Jej predchodca, Ico, ma musím povedať minul, ale SOTC ma veľmi zaujal a hru som si užila do sýtosti. Pôvodnú hru však ťažil hlavne nízky framerate, ktorý padal niekedy až príliš pod stráviteľné hodnoty, ale napriek tomu si hra vyslúžila vysoké hodnotenia. V 2011 Sony vydala remaster tejto hry na PS3. Tak prečo sa ku kolosom vraciame znova, tentokrát už po tretíkrát? Autorom remastru, Bluepoint, sa zrejme javilo, že hra by oveľa lepšie vynikla v modernej grafike a tak si prizvali na pomoc Japan Studio a od nuly vytvorili všetky objekty, kolosov a krajinu vo vysokom rozlíšení, ale popri tom zanechali rovnaké jadro hry. Ak sa vám to zdá zbytočné, pozrite si video porovnanie všetkých troch verzií. Na obyčajnej ps4 teraz dostanete stabilných 30 a na pro 60 pri 1080p.

SOTC je ale hlavne príbehom plných emócií v navonok opustenom svete. Ten je obývaný takmer výhradne šestnástimi kolosmi, ktoré musí náš hlavný hrdina zabiť, ak chce oživiť istú dievčinu. V krajine smrteľníkov je ale jej záchrana nemožná. Wander sa však dopočul o ďalekej zemi, kde vládne boh Dormin, schopný prinavrátiť dušu mŕtvym. Odhodlaný sa vydáva na dlhú púť do zakázaného sveta, kde je vstup vysoko trestaný. Hneď ako zbadáte zvláštne usporiadaný most a ešte zvláštnejšiu stavbu uprostred, spoznáte Uedov architektonický rukopis z ICO. Takýchto ruín je veľa a tie len nemo vypovedajú o dávnych bitkách, či živote bežných ľudí v tomto kraji. Wander sa však neprišiel vzdelávať o starovekých civilizáciách. Potom ako na oltár nežne uloží svoju Mono, prehovorí k nemu staroveký hlas. Po zistení, že náš hrdina so sebou nosí meč svetla, dostáva Wander svoju prvú úlohu. Aj napriek varovaniu, že cena za zabitie kolosov môže byť až privysoká, sa za pomoci Dorminových rád vydáva na dlhú púť skoliť všetkých šestnásť gigantických monštier.

Toto je len krátky úvod z intra, ale neskôr hra obsahuje iba minimum prestrihových scén. SOTC stavia na jednochú hrateľnosť. Dá vam do rúk obrovský svet, kde sa ale dá dobre orientovať, či už vďaka tej divne vytesanej skale, či pláňam s malou svätyňou na vrchu. Takýchto orientačných bodov nájdete veľa a k tomu máte k dispozícii aj mapu. Navrch vám váš meč vždy ukáže miesto, kde sa ukrýva ďalší kolos, takže navigácia je bezproblémová. Ak by sem ale Wander došiel pešky, ešte teraz by utekal po tom dlhočiznom moste, ktorý prekročil pri vstupe. Jeho kobyla Agro je našťastie rýchla a veľké vzdialenosti hravo prekonáva svojím cvalom. Neovládate ju priamo, ale cez jej opraty. Tie musíte ťahať smerom, ktorým chcete ísť a nohami Agro popodchnúť, ak chcete ísť rýchlejšie. Je to veľmi efektívne a cval cez nekončiace pláne nikdy nebol taký majestátny. Agro vás väčšinou sama vyhľadá, ale ak sa jej nevenujete, znudene odíde. Privolať ju späť je možné jednoduchým zavolaním alebo zapískaním. Vyjde za vami v podstate všade, ale sú časti kam sa nemôže dostať a vtedy ste odkázaní iba sami na seba.

Svet SOTC je pustý, ale nádherný. Putovanie naprieč už stáročia človekom nedotknutej prírody má čosi do seba a nepotrebujete počuť nič iné okrem jej zvukov. Bohato zelené pralesy plné štebotu vtákov vystriedajú púštne duny, z ktorých ešte stále vytŕčajú napoly zasypané piliere a sochy. Navštívite niekoľko jazier, v ktorých je hojno rýb, ticho narúša iba Wanderove čľapotanie vo vode. Nemáte časový limit a aj vďaka tomu padne vhod, že sa môžete iba tak zastaviť a obdivovať okolie. Rozmýšľať nad tým ako toto starobylé, polorozpadnuté mesto vyzeralo v časoch jeho najväčšej slávy. Dať si len tak vychádzku cez les, chytiť pár jašteríc alebo nájsť exotické ovocie predlžujúce váš život. Pozorovať Agrovo správanie, ako spása trávu, či sa napája z prameňa. Skúšali ste sa zachytiť na prilietajúceho orla a vydržať čo najdlhšie? Hra vám ponúka dostatok činností, aby sa nestala nudnou. K tomu napomáha dychberúci vizuál, ktorý sa od čias PS2 poriadne zmenil. Scenérie sú naozaj úchvatné. Kedysi hranatý dizajn objektov bol nutnosťou, teraz je len doplnkom tam, kde sa to naozaj hodí. Veľakrát som sa zastavila, aby som si prezrela textúry na skalách, ktoré sú naozaj ostré, či snažila sa spraviť ten najkrajší screenshot. Kopytá zanechávajú stopy v dunách, Agrov chvost a hriva si zas hravo povievajú za jej klusu a srsť na kolosoch sa veselo prehýba, keď po nej leziete. K tomu si pridajte ešte jemnú hmlu v lese, poletujúci piesok v púšti, a toľko zelenej trávy som ešte v inej hre nevidela. 

Boje s kolosmi sú akoby samostatné úrovne a hlavným lákadlom hry. Každý je úplne iný a dostať sa k jeho slabinám (zvyčajne je ich dve a viac) dá zabrať. Luk slúži viac na upútanie pozornosti kolosov a meč vám pomôže poukázať na ich slabiny. Ako jediný totižto dokáže týmto tvorom spôsobiť skutočné zranenia, ale to len v určitých vysvietených miestach. Vyštverať sa na takéto niekoľko desiatok metrové monštrum nie je vôbec ľahké. Našťastie majú isté časti tela pokryté srsťou, o ktorú sa dá dobre zachytiť. Niekedy je ale nutné kolosa donútiť prevrhnúť sa na chrbát či na bok, aby ste sa na nich mohli vyštverať. Udržať sa na nich tiež nie je ľahké, pretože akonáhle kolos zistí, že mu lozíte po ramene či nebodaj hlave, sa začne divo kymácať sem a tam, len aby vás zvrhol. Tu je dôležitá Wanderova výdrž, ktorá je spočiatku malá, ale je možné si ju zvýšiť konzumáciou bielych chvostov jašteríc, ak sa vám ich teda podarí uloviť. Tie sú poskrývané hlavne pri kamenných svätyniach. Ak sa na kolosovi udržíte, zvyčajne trvá niekoľko vpichov, kým sa kolos poddá. Náročnosť každého súboja sa stupňuje a často budete nútení využiť prostredie vo váš prospech. Či už to je vylezenie na pilier, kam na vás nedočiahne, alebo len jeho jednoduché vylákanie, tým že sa niekam ukryjete, na každého platí niečo iné a je radosť objavovať vaše možnosti. Súboje môže trvať desiatky minút, alebo len pár, všetko záleží od vašich schopností a znalosti hry.

Zdrojový kód hry ostal naprosto rovnaký. Čo sa ale zmenilo sú všetky 3D a 2D objekty, ktoré boli nahradené za nové, oveľa početnejšie polygónové verzie. Bluepoint tu odviedli naozaj skvelú prácu a svojej predlohe sa verne držali. Grafika nie je ale jediná, ktorá dostala vylepšenie. Nahovorenie, zvuky a hudba ostali síce rovnaké, ale teraz sú viac priestorové a celkovo vo vyššej kvalite. Je radosť počúvať Agrov dupot kopýt počas cvalu na pláňach, či majestátnu orchestrálnu hudbu, ktorá vás vie ako nabudiť pri zabíjaní kolosov, alebo naopak navodiť pokojnú, až melancholickú atmosféru pri objavení nových lokácií. Intro a outro majú jednu z najdojímavejších skladieb v celej hre, ale soundtrack sa určite oplatí vypočuť celý. Nahovorenie postáv ostalo rovnaké, a i keď hovoria svojím vlastným jazykom, máte k dispozícii titulky. Ovládanie v originále bolo trochu krkolomné a neohrabané. Noví vývojári vylepšili jeho plynulosť a pridali aj dve modernejšie ovládacie schémy. Žiaľ, obe využívajú nastavenie cvalu koňa na trojuholníku, čo v podstate zabraňuje pohodlnému otáčaniu kamery pravým palcom. Ja som si koňa nakoniec nastavila na R2 a uchopenie na R1 v nastaveniach samotnej konzoly a hneď to bolo lepšie.

Dokončenie hry prvýkrát trvá okolo desať hodín. Keďže ja som vedela kam ísť a ako zabiť kolosov, tak to bolo len okolo tých ôsmich. Je tak trochu škoda, že sa Bluepoint nerozhodli zapracovať aj zvyšných kolosov, aby ich bolo aspoň 24, keďže vo svete je plno prázdnych miest, ktoré si o ďalšiu konfrontáciu doslova žiadajú. Na predĺženie životnosti tu máme časovky zabitia kolosov, za ktorých splnenie dostávate rôzne predmety naviac (rôzne druhy zbraní, masiek a je tam dokonca aj padák). V menu nájdete aj odomykateľné koncepty a screenshoty. K dispozícii máte tri obtiažnosti - easy, normal a hard. Ja odporúčam ísť rovno na hard, keďže vtedy majú kolosy viacero slabín, ktoré treba zasiahnuť, lebo hra sama o sebe nie je náročná. Po dohratí sa takisto odomkne new game+ herný mód a k tomu máte k dispozícii možnosť si zapnúť rôzne obrazové filtre. Novo pridaným fotomódom si viete spraviť pekné screenshoty. Jediné, čo mi na ňom vadilo, že nie je možné veľmi hýbať s kamerou.

SOTC je stále výnimočným titulom ako pri jeho pôvodnom vydaní a zaslúži si maximálne hodnotenie. Ak ste ho už hrali na ps2, nie je na škodu si osviežiť pamäť tentokrát za oveľa lepšej grafiky vo vysokom rozlíšení a stabilnom framerate. Ak už predošlý remaster vlastníte, stále si myslím, že je tento dokonalý remake hodný ďalšej investície. A noví hráči si vďaka skvele odvedenej práci Bluepointu môžu naplno užiť zážitok v tieni kolosov.