Drakensang: The Dark Eye

Klasické RPG tituly, v ktorých namiesto jedného, ovládate celú skupinu dobrodruhov, zažívajú v súčasnosti menšiu renesanciu. Akútny nedostatok tohto štýlu hrateľnosti teda nehrozí, no niekoľko rokov dozadu bola situácia opačná. V roku 2009 sa nádeje milovníkov izometrických RPG upriamovali na Dragon Age: Origins, pretože po dlhej dobe išlo o prvý vysokorozpočtový titul podobného strihu. Úspech tejto slávnej značky však najskôr spôsobil, že pozornosti mnohých hráčov ušlo iné podarené RPG, ktoré zmierňovalo vtedajšie žánrové suchoty, Drakensang: The Dark Eye. Hoci sa titul, postavený na pravidlách systému Das Schwarze Auge (nemecký ekvivalent k Dungeons & Dragons) svojmu konkurentovi od Bioware nemohol rovnať výškou rozpočtu ani marketingom, ponúkal prepracované fantasy dobrodružstvo, ktoré by bola škoda minúť. Ak teda máte moderných zástupcov tohto štýlu už za sebou, starých velikánov poznáte prakticky naspamäť a neviete, po akej podobnej hre siahnuť, v nasledujúcej recenzii objasním, prečo napriek pokročilému veku a menšej známosti stojí Drakensang stále za zahranie.

Skôr, než sa pustíte do samotného dobrodružstva, na vás prirodzene čaká tvorba postavy. Drakensang síce neumožňuje upravovať vzhľad hrdinu a vystačiť si tak musíte s výzorom, aký pre jednotlivé rasy a povolania pripravili vývojári, avšak výber je inak naozaj pestrý. K dispozícii máte niekoľko ľudských národov z tunajšieho sveta Aventurie, elfov či trpaslíkov, pričom takmer každý má tri varianty v závislosti od povolania a mužskú či ženskú verziu. Ponuka teda hádam uspokojí väčšinu hráčov a nenechá nikoho hrať za hrdinu, ktorý by mu bytostne nesedel. Akurát na jeho výzore holt nezmeníte ani chlp. Počiatočné hodnoty rôznych vlastností a schopností sú dané už výberom postavy, takže vpadnúť rovno do hry možno veľmi rýchlo. Ak radšej uprednostňujete tvorbu charakteru úplne od podlahy, len na základe vlastného úsudku, žiadny problém. Tlačítko expertný režim otvorí okno postavy, kde môžete s rozdelením bodíkov manipulovať do sýtosti. K hraniu sa v tom prípade ale tak rýchlo nedostanete, pretože RPG systém Drakensangu je komplexný a možnosti rozvoja hrdinu pomerne rozsiahle. Na druhú stranu však má význam prezrieť si okno postavy ešte pred začatím hry, aj keby ste nič nemenili. Pomocou pravého tlačítka myši totiž môžete otvárať popisky jednotlivých položiek, vďaka čomu lepšie pochopíte herný systém. Vyhnete sa tak prípadným nepríjemnostiam, kedy by z dôvodu neznalosti niektorých prvkov, fungovala vaša družina dosť neefektívne. Verte mi, viem o čom hovorím. Kým som nezistil, že hrdinovia tak úplne nezvládajú váhu vlastného vybavenia, dávali mi aj bežné potýčky prehnane zabrať. Taktiež bude zrejme príjemnejšie oboznámiť sa so systémom takto, než keby vás čítanie podrobností malo neskôr vytrhávať z hrania.

Príbeh začína pomerne nenápadne. Od starého priateľa Arda dostanete dopis, v ktorom sa na vás obracia s prosbou o pomoc. Zaplietol sa totiž do bližšie nešpecifikovaných záležitostí a potrebuje niekoho spoľahlivého, koho však v meste Ferdok nikto nepozná. Prvou zastávkou vašej púte ale bude dedinka Avestrue neďaleko zmieneného mesta, plniaca úlohu akejsi tutoriálovej lokácie. Nebojte, nikto vás za ručičku vodiť nebude. Pod pojmom tutoriálová mám na mysli len toľko, že vás čaká podarená úvodná lokácia, kde nájdete ochutnávku väčšiny charakteristických aspektov Drakensangu. S trochou preháňania tak možno povedať, že po Avestrue už presne viete, čo od titulu očakávať. Príchodom do Ferdoku sa ale už hra rozbieha naplno a pokiaľ ide o príbeh, treba spomenúť ešte jednu vec. Postupom času totiž dôjde k jeho rozvetveniu do dvoch línií. Ardova línia pripomína detektívku a pôsobí tak na pomery klasických RPG celkom osviežujúco. Dejovo mi prišla zaujímavá, no netrvá príliš dlho kým vysvitne, že je vlastne len podružná. Čo tá druhá? Ak ste tipovali niečo značne klišovité, máte pravdu. Nejde ani tak o to, že by bola hlavná zápletka spracovaná zle, len využíva množstvo prevarených prvkov. Vyvolený hrdina, starobylé proroctvo, mocné magické artefakty. Hoci je rozprávanie pútavé, dejová linka zložitejšia než sprvu pôsobí a neskôr dôjde aj na zaujímavé zvraty a odhalenia, trochu ma mrzelo, že autori nedali prednosť práve detektívnej linke. Výsledkom by síce bolo omnoho komornejšie, no zároveň aj originálnejšie RPG. V každom prípade ale príbeh má svoje kvality, do klasického pojatia celej hry pekne zapadá a baví, takže ho vo výsledku vnímam celkom pozitívne. Akurát v medzičase, kedy už Ardova línia končí a zaujímavejšie prvky hlavnej zápletky sú ešte v nedohľadne, dokáže vyvolať hlasné povzdychnutie. A minimálne mňa ten potenciál detektívky, ktorý nie je naplno využitý, naozaj mrzí.

Veľa úloh má v princípe štruktúru dones to, či zabi tamto, ale vďaka dobre napísaným dialógom či objasneniu ich pozadia to vôbec nevadí. Do herných reálií sú zasadené podareným spôsobom a dobre ladia s klasickým duchom titulu. Ani skutočne originálnych questov navyše Drakensang nemá málo. Zastupovanie strážnika kým si odskočí vykonať potrebu, riešenie skupinky hlučných trollov v hostinci, alebo naháňanie nepoctivého obchodníka, poslúžia ako dobré príklady. Rovnako viacero riešení, využívanie nebojových schopností hrdinu či spoločníkov a prípadný príklon k nejakej z frakcií, berte u úloh v Drakensangu ako samozrejmosť. Keď k tomu pridáte fakt, že takmer všetko okoreňuje príjemný humor, vzniká tak parádna odľahčene dobrodružná atmosféra.

Súboje prebiehajú spôsobom typickým pre izometrické RPG. V reálnom čase ovládate celú družinu dobrodruhov, pričom dianie môžete kedykoľvek zapauzovať a bez zhonu porozdávať príkazy jednotlivým členom. Niekde na pozadí to celé riadia pravidlá Das Schwarze Auge a pomyselné hody kockou. Drakensang nepatrí medzi najjednoduchšie hry, preto je zvyčajne dobré nad postupom trochu popremýšľať. Bez vymýšľania stratégie, riešenia vhodného postavenia hrdinov, či rozumného využívania ich schopností, niekedy doslova nemáte šancu. Obtiažnosť niektorých bossfightov je totiž dosť prestrelená a celkovo pôsobí nevyvážene. Bežnými potýčkami môžete prechádzať ako nôž maslom, no určití nepriatelia vás napriek tomu opakovane bolestivo uzemnia. Ani postúpenie hrdinov o pár úrovní vyššie, lepšia výbava, dôkladná príprava, inventár plný podporných prostriedkov a premyslený postup pri niektorých až tak nezavážia. Hoci som všetky súboje nakoniec zdolal, u konkrétnych prípadov mám stále pocit, že sa na mňa len usmialo šťastie. Keby hra počas nich nevyužívala prehnane početné vlny nepriateľov a respawn, mohli by byť podarenou výzvou. Takto pôsobia skôr ako neférový sadizmus, ktorý nevyriešite ani nastavením nižšej obtiažnosti. Drakensang totiž nastavenie obtiažnosti vôbec neobsahuje. Žiadny podobný prípad ale našťastie nespadá do hlavnej dejovej línie (aspoň myslím). Súbojová stránka hry každopádne dobre baví, napriek občasnej frustrácii pri zmienených bossfightoch.

Rozvoj postavy patrí medzi nesporné klady titulu. Postupovanie po úrovniach poteší nielen kvôli tomu, že budete lepšie zvládať súboje, ale hlavne pre množstvo možností, ktoré ponúka tunajší RPG systém. Profilovanie postáv je zábavné už samo osebe, avšak nachádza výbornú oporu v prítomnosti náročnejších bojov a využívaní nebojových schopností v dialógoch a úlohách. Medzi jednotlivými hernými zložkami tak vzniká podarená synergia, následkom ktorej hráč naozaj zvažuje, na čo sa u jednotlivých členov družiny zamerať. Využitie totiž nájde ako dobrý bojovník, tak povedzme aj niekto, kto dostal do vienka naopak viac talentových bodov v oblasti výrečnosti. Samotný proces rozdeľovania bodov ma ale spočiatku miatol. Aby ste nimi totiž mohli manipulovať, musíte najskôr "aktivovať" okno postavy, ktoré je príťažlivo spracované formou starého zvitku. To vykonáte kliknutím na voskovú pečať, pričom ňou následne musíte prerozdelenie bodov tiež potvrdiť. Chvíľku trvalo, kým mi procedúra prešla do krvi a prestal som sa pri otváraní okna diviť, prečo body stále nemám rozdelené, keď som to minule určite robil.

Keďže už viackrát padla reč na spoločníkov, nebolo by zlé k nim tiež niečo napísať. Celkovo ich je v hre pomerne dosť, na výpravy však so sebou zoberiete najviac troch. Zvyšných spoločníkov ale môžete poslať do Ardovho sídla, kde na vás počkajú a budú levelovať súbežne s aktívnou skupinou. Ak teda dostanete chuť družinu trochu obmeniť, nič vám nestojí v ceste. Každá z postáv má navyše svoje pozadie a minulosť, občas aj pripomienky k aktuálne riešeným úlohám a hoci Drakensang nejde ohľadom spoločníkov tak do hĺbky ako hry od Bioware, je to celkom sympatická banda. Príjemnú záležitosť predstavuje tiež skutočnosť, že niektoré vedľajšie postavy z predošlých lokácií, stretnete postupom príbehu na nových miestach. Okrem navodenia familiárneho pocitu tak scenár v hráčovi vzbudzuje pocit, že kým hrdinovia plnili úlohy, vedľajšie postavy si tiež riešili vlastné záležitosti.

Za zmienku rozhodne stojí aj fanúšikovský český preklad, ktorý nájdete na webe farflame.cz. Pretože anglická verzia má vo vzťahu k nemeckému originálu povesť zlého prekladu, siahol som radšej po tejto češtine. Nuž a musím uznať, že ide o poriadny kus dobrej roboty. Rozhodne nečakajte len kvalitne preložené herné texty. Kedykoľvek dialógy spomenú akúkoľvek reáliu sveta Das Schwarze Auge, prikladajú autori do zátvorky pod preklad príslušné detaily. Dozviete sa tak aj informácie, ktoré sa v rámci hry nemáte odkiaľ dozvedieť (dokonca narazíte aj na informácie o ďalších počítačových hrách, ktoré univerzum využívajú). Koho by herný svet zaujímal naozaj do hĺbky, túto súčasť určite ocení. Na druhú stranu však pôsobí trochu ako dvojsečná zbraň. Texty majú často prílišnú dĺžku, čím narúšajú tempo rozhovoru, vytrhávajú z ponorenia do hry a pár krát sa mi stalo, že som kvôli nim stratil niť konverzácie. Osobne mi miestna mytológia navyše prišla prehnane "magická", pričom ten odľahčený fantasy stredovek navôkol družiny tak nejak sympatickejší a lákavejší. V každom prípade je ale na dodatkoch vidieť veľký kus práce aj nadšenia, pričom by nemal byť problém obsah zátvoriek jednoducho ignorovať, pokiaľ oň nestojíte. Akurát mne to proste nedá čosi neprečítať, keď už to tam vidím. Preklad je každopádne veľmi podarený a hoci môžete natrafiť na ojedinelý preklep či nepreložené slovo, pri takom množstve textu podobné drobnosti naozaj nestoja za reč.

Zopár vecí ktoré Drakensangu vyčítam som síce už spomenul, bohužiaľ musím uviesť ešte niektoré. Trochu ma hnevalo, že akonáhle v lokácii mimo Ferdoku splníte jej hlavnú príbehovú líniu, strácate po jej opustení možnosť sa do nej vrátiť. Znamená to, že ak chcete splniť vedľajšie úlohy danej lokácie, musíte to spraviť ešte pred splnením tej hlavnej. Cestovanie po svetovej mape a náhodné prepadnutia tým pádom ostávajú značne nevyužité, pretože všetky lokácie skrátka plníte naraz a cestujete len minimálne. V istom zmysle je to možno dobre, keďže náhodné stretnutia dokoliečka recyklujú zopár identických mapiek, na ktorých len menia nepriateľov. Raz ma pre zmenu pohnevala skutočnosť, že ak s jednou postavou odídete príliš ďaleko od skupiny, ostatných členov k nej hra jednoducho teleportuje. Dovtedy úspešne prebiehajúci pokus o plíženie pomocou môjho jediného schopného sliediča, zásluhou toho epicky stroskotal. Uzavreté či tesné priestory zas sprevádzajú problémy s kamerou a natrafil som aj na dva bugy v questoch. Napriek dnes už viditeľne zastaralej grafike dokázali autori vytvoriť malebné scenérie, no v zastrčenejších kútoch herného prostredia môžete objaviť napríklad aj 2D model stromu s textúrou pochybného rozlíšenia. Taktiež nerozumiem, prečo sa mapky po priblížení vždy rozpixelujú a prečo všetky ženské postavy chodia tak podivne vykrivené. Framerate o sebe po vstupe do nových lokácií zvykne dávať vedieť, takže vás čaká chvíľka sekania, kým sa neumúdri. Najhoršia a najmenej pochopiteľná chyba ale nastáva ihneď po spustení hry. Z nejakého dôvodu treba Drakensang spúšťať v okne, inak budete miesto hlavného menu pozerať na čiernu obrazovku s hudobným podkresom. Dvojité použitie skratky Alt + Enter problém vyrieši a grafika nabehne aj vo fullscreene, ale riešiť podobný problém u originálky považujem za absurdné. Podľa všetkého navyše ide o častý problém, ktorý sa objavoval už v dobe, kedy bola hra novinkou.

Napriek spomínaným negatívam však Drakensang: The Dark Eye ostáva aj po rokoch parádnym komplexným RPG, ktoré okrem stále celkom pozerateľnej grafiky (aspoň podľa mňa) a príjemnej hudby, ponúka predovšetkým poctivú žánrovú hrateľnosť. Das Schwarze Auge ani inú "analógovú" hru na hrdinov som síce nikdy nehral, ale v mojich predstavách vyvolávajú posedenia pri nich veľmi podobnú atmosféru, akej má Drakensang na rozdávanie.