Shade: Wrath Of Angels

Česi sa začínajú presadzovať na hernom trhu čoraz častejšie a častejšie. U našich susedov je niekoľko vývojárskych štúdií a od Black Element Software sme sa na jeseň 2004 dočkali ďalšej hry. „Shade: Hnev Anjelov“ sa snaží zaradiť do žánru hororových akcií, no po mojej skúsenosti by som ho dal do omnoho charakteristickejšej skupiny, t.j. nepodarená adventúra. Z hodnotenia ktoré som hre udelil, musí byť jasné, že sa nechystám na žiadne chválospevy. Ak však chcete poznať dôvod prečo je hra takým prepadákom, odporúčam prečítať nasledovnú recenziu...

Hra je klasická 3rd person akcia a ako som spomínal, kladie dôraz na atmosféru, temnotu a strach. Do deju sa dostávate v momente, keď brat hlavnej postavy záhadne zmizne (v celej hre som sa nedozvedel ich mená:(). Predtým však stihne poslať list, v ktorom naliehavo žiada aby ste prišli za ním do jedného mestečka.
Prídete tu, no čosi nie je v poriadku. Ulice sú prázdne, nikde ani nohy. Vydáte sa teda na určené miesto schôdzky, do hotela. Ani tu ho však nenájdete, po prvých halucináciach a stretnutí s prvými nemŕtvymi pochopíte, že brácho zase niečo pobabral. Dostávate sa do chrámu, presnejšie do krypty, kde objavíte tajomstvo. Tajomstvo, ktoré malo ostať navždy utajené. Váš brat totiž našiel zvláštny artefakt, ktorý opäť rozpútal vojnu medzi padlými anjelmi a pravekými bohmi. Vaším cieľom je zabrániť koncu sveta tým, že nájdete všetky štyri duše padlých anjelov. Pre lepšie pochopenie, vysvetlím to nasledovne. Kedysi dávno, bohovia určili každému zo štyroch padlých anjelov jeden kus sveta. Tí sa však posilnili natoľko, že bohovia sa ich priveľmi obávali a po hroznej vojne dušu každého anjela rozdelili na tri časti, pričom časti duše každého anjela ukryli v rôznych dobách na rôznych miestach. Dej hry budú posúvať dopredu iba rozhovory Vašej postavy s prvým anjelov, ktorý je vlastne Vaším sprievodcom. A tu nastáva prvý problém. Tieto dialógy sú často zbytočne dlhé a vlastne furt o tom istom. Vaším cieľom je nájsť spomínané časti duší, no aby to nevypadalo také stereotypné, anjel Vám vždy povie, že najprv treba urobiť tamto a potom tamto, a až potom môžete zobrať anjelovu dušu (mimochodom, hra je úplne lineárna, takže k spomínaným „tamto“ a „tamto“ by ste sa dostali tak či tak). Hrozne trápne, aspoň tak mi to pripadalo. Vrcholom je keď sa títo dvaja čudáci snažia spolu žartovať, jednak anjel žartom nechápe a inak vtipy Vašej postavy vôbec nie sú vtipné. Okrem toho, použitie mozgu zo strany Vašej postavy nečakajte, je prekvapujúce ako vzorne plní dané úlohy len kvôli bratovi a potom mu zrazu napadne myšlienka, že prečo to vlastne robí a... Nejde mi však nespomenúť celkom prekvapujúci koniec, pre niekoho možno staré známe klišé, no autori si zjavne vybrali tú najľahšiu cestu ukončenia...

Dúfam, že predchádzajúce riadky ste si užili, pretože príbeh je tým najlepším, s čím sa v tejto hre stretnete. Anjel Vás postupne prenesie do štyroch svetov, začnete v stredoveku, potom navštívite staroveký Egypt a nakoniec si poobzeráte Ríšu mŕtvych. Musím zdôrazniť, že každý svet má svojich „bossov“, no súboje s nimi sú smiešne jednoduché. Anjel Vám pritom neustále zdôrazňuje, že cesta bude ťažká, súboje s nepriateľmi budú veľmi náročné a pod., no realita je niekde úplne inde, pripadá mi to iba ako slabý pokus o navodenie bojazlivej atmosféry. Stavba levelov a prostredie si však zaslúži pochvalu. V stredoveku nebudete ochudobnený o temné ulice s vŕzgajúcimi okenicami, konármi húpajúcimi sa vo vetre alebo všadeprítomnými potkanmi (vôbec by som sa nedivil, keby moja postava dostane mor:), v Egypte sa budete pohybovať zväčša v pyramídach a na vzor princa z Perzie zažije pár adrenalínových chvíľ pri preskakovaní pichliačov, vyhýbaní sa kosákom, skákaním po padajúcich plošinách alebo útekom pred posúvajúcom sa stenou. V poslednej časti hry, v Ríši mŕtvych budete väčšinou blúdiť a hľadať správnu cestu, pretože to už nie je také lineárne ako predtým. Nájde sa však niekoľko zaujímavých aktivít, mne osobne sa najviac páčilo brodenie po močiari, keď ste nevedeli čo Vás čaká na ďalšom kroku a každú chvíľu ste mohli zomrieť. Počas celého dobrodružstva máte k dispozícii dva hlavné faktory „zábavy“, a to súboje s nepriateľmi a logické hlavolamy. Hádanky ma celkom milo prekvapili, nejedná sa o nič zložité či náročné, proste každý bežný hráč by mal ich pointu bez problémov pochopiť. Jedná sa napr. o zapaľovanie fakieľ, zbieranie rôznych predmetov, ktorými následne spustíte mechanizmus a pod.

Ovládanie sa síce od bežných 3rd person akcií veľmi nelíši (mimochodom, dá sa prepnúť i do FPS pohľadu), potrvá Vám veľmi dlho, možno niekoľko desiatok minút alebo pár hodín, kým sa s ním dokonale vžijete. Hra je podobná v mnohých smeroch spomínanému princovi z Perzie, napr. v rúčkovaní, skákaní, prekonávaní prekážok a pascí, ale aj v súbojoch. K tomu ešte viete plávať a spúšťať sa po povraze. Niektoré pohyby sú však odfláknuté. Rúčkovanie je spravené veľmi nešťastne, Vaša postava sa totiž pri páde z plošiny raz zachytí, druhýkrát nie, a takéto „náhodné“ prvky Vám môžu dosť skomplikovať hru. Nemálo krát sa totiž stane, že na ďalší postup v hre budete musieť preskákať ponad priepasti, no a v spolupráci s bujným šprintom postavy, sa Vám to určite nepodarí na prvý krát. Ja som často ostal poriadne vynervovaný a nechápavo som krútil hlavou, ako môže byť moja postava tak tupá a nechytiť sa okraja plošiny. Po takomto nešťastnom páde som zo zvyku hľadal klávesu, ktorou vrátim späť čas, no na moje veľké prekvapenie som ju ani raz nenašiel:). S postavou môžete okrem kroku aj klusať alebo šprintovať, no posledne menovaná aktivita je totálne neprirodzená, doteraz som totiž nepoznal človeka, čo dokáže šprintovať iba 10 metrov.
To by asi o základnom ovládaní stačilo, pre lepšiu predstavu, skúste si predstaviť niečo ešte horšie ako som opísal...a presne taký je Shade.

Ďalším úrazom, ktorý dáva hre bolestivú ranu, sú súboje. Logické prvky ustupujú do pozadia, a i keď sa tu nachádzajú v primeranom množstve, Vašou najväčšou zábavkou ostane oháňanie sa mečom. Ovládate síce par komb, no tie sa učíte až postupne, takže od začiatku iba tak úboho sekáte. Poriadna nuda, až kým neprídu na rad kombá, no ich prevedenie je tiež mierne dobabrané a nie vždy Vám vyjdú. Vrcholom drzosti sú nepriatelia, ktorý do Vás kľudne seknú počas Vášho útoku. Mimochodom, niektoré Vaše útoky sú predvádzané takou rýchlosťou, že Max Payne v bullet-time je oproti tomu víchor. Okrem meča a rôznych zbraní od padlých nepriateľov, máte dve strelné zbrane, od začiatku je to pištoľ a neskôr nájdete kušu. Ich zameriavanie je vcelku pohodlné, hlavne vo 1st person pohľade. Nakoniec nájdete ešte zvláštny pazúr, ktorý Vám sťa bič pomôže pri osobných súbojoch. Graficky priemerne spracované modely nepriateľov ako aj prostredí moc nepotešia, no aspoň sa Váš hardvér nebude musieť veľmi namáhať. Totálny hnus nastane na obrazovke v Ríši mŕtvych, keď sa obraz nechutne rozmaže a začne hrozne trhať. Animácie postáv sú trochu kostrbaté, takisto s ich AI nie je všetko v poriadku.

Teraz Vám prezradím novinku, nad ktorou určite zaplesáte radosťou, totiž v hre sú až dve hratelné postavy! Poviete si „špica, no nie?“ No ja Vám na to poviem: „dokelu, ďalšia dobabraná vec“. Okrem hlavnej postavy Vás už takmer od začiatku hry sprevádzajúci anjel obdarí možnosťou kedykoľvek sa premeniť na démona. Démon sa ideálne hodí na posúvanie drevených bedien a kamenných kvádrov, ktoré Vám blokujú cestu. Takisto môžete využiť aj jeho kúzla, poprípade ostré drápy na boj zblízka. Bojovať s ním je však obmedzené časovým limitom, ktorý sa naviac prudko znižuje pri používaní kúziel a aj pri nepriateľských zásahoch. Dokopy Vám to teda dáva maximálne 5 sekúnd času. Vážne nepoužiteľné, inak v špeciálnych magických obchodoch (nájdete ich počas hry, ako peniaze slúžia tzv. anjelské slzy, ktoré môžete nájsť všelikde ukryté) si môžete dokúpiť pre neho nové kúzla ako ohnivá stena, zmrazenie, apokalypsa a pod. Ako som však spomínal, najviac ho využijete pri posúvaní prekážok. Nepriateľov je pekné množstvo, zo začiatku k nemŕtvym pribudnú rytieri, mágovia, kostlivci, múmie, pavúky, škorpióny a pod.

Prechádzam k poslednému záporu, a to k nevyváženej obtiažnosti. Inak poctivá atmosféra veľmi trpí neustálym umieraním. Niektoré pasáže prejdete so zatvorenými očami, iné môžete hrať aj 20 krát a nie a nie sa cez ne dostať. Vezmime si také súboje. Svojím spracovaním predstavujú výzvu pre naozajstných hard-core hráčov, ktorý sa pri hre nechcú zabávať, ale namáhať. Vôbec nie je zábavné, keď Vás 5 krát po sebe zabijú na tom istom mieste, a kvôli checkpointovému savovaniu musíte ísť celú pasáž odznova, najbrutálnejšie to bolo v samom závere hry, myslím, že ešte pri nijakej hre som si nevytrpel tak veľa ako teraz. Vážne, okamžite po dohraní som zvolil uninstal a tešil som sa, že si síce môžem v kolónke prejdených hier zaškrtnúť ďalší kúsok, no v prvom rade som svoj harddisk oslobodil od „hnevu anjelov“. Ak by túto hru uvideli skutočný anjeli, ich hnev na vývojárov by bol určite omnoho väčší. Ja by som hru charakterizoval ako dokonalý príklad premrhaného potenciálu.

Nakoniec klasické zhrnutie štýlu + a –

+ krátka inštalácia (cca 30 sekúnd) a ešte kratšia odinštalácia (cca 10 sekúnd)
+ vydarená hudba a zvuky
+ obstojný príbeh
+ hracia doba okolo 8 hodín, takže trápiť sa dlho nemusíte
+ miestami potešujúce hlavolamy
+ miestami zábavné
+ kompletná česká lokalizácia
+ skvelá hra na pocvičenie nervov

- zážitok zo súbojov
- slabšia grafika
- miestami atmosféra
- dialógy pritiahnuté za vlasy
- časté umieranie
- nepoužiteľnosť démona počas súbojov
- skákacie pasáže
- ovládanie
- poriadne, úplne, absolútne, brutálne, priveľmi prehnaná obtiažnosť
- miestami totálne frustrujúce

(p.s. verzia hry, ktorú som hral bola 1.2, takže už aj „zapatchovaná“, no veľmi jej to nepomohlo)