Quake 4 |
PC
pridal trilobite 10.2.2006 o 1:49 pod používateľské recenzie
8.1
Vela z vas, co citali moju recenziu na FEAR sa urcite zamyslelo, ze ako je mozne, aby som Q4 dal 81%?
Nuz tu je odovodnenie.
Presne naopak som pristupoval k tejto hre, ako ku Fear. Ocakaval som jeden velky brak (po Doom3 sklamani), ktory neprienesie nic nove, ziadnu zabavu, nic napadite... Proste som len ocakaval tupu strielacku a nic viac.
Ake ale velke bolo moje prekvapenie, ked sa vsetky tieto ocakavania splinili, ale bol som z nich nadseny! A cim ze to je?
Seriu Quake som zboznoval - Q1 bol vyborny, o to viac sa tesim, ze si ho mozem zahrat v trolejbuse na mojom iPaqu. Q2 bol masaker, zverina vo svojej dobe (a ten MP, uiiiiiiii). Tu zamerne vynecham Q3, co je cisto MP (a jedna z najlepsich ;), no hlavne nema s dejom a SP vela spolocneho...
Zvedavost ako sa posunie dej mi nedala a tak som si musel zahrat aj Q4.
Dejova linia nie je nic prevratne, ale co cakate v casoch vojny? Vylodit sa, znicit, znova naspat a tak dokola az kym nebude po vojne. Klasika. Nic sa tu neda pokazit, to nam Raven ukazali uz v Elite Force (ktore boli VELMI dobre, jedny z mala ST hier, ktore stali za to [aj ked hlavne pre fanusikov, pretoze ako stand alone FPS to zazrak nebol...]). Moznoze aj vyhoda, ze to nerobil samotny ID, ale Raven. Je to velmi citit, hlavne ked sa prechadzate po lodi, zapocuvate sa do dialogov a pozerate si leveldesign. Ale to vsetko v dobrom!
Pribeh vas dokonca prekvapi (ked sa zmenite na strogga), co som naozaj od tejto hry necakal (a hlavne cakal od FEAR, kde sa nic podobne nestalo...)! Jednoducho to bol prijemny dej, ktory netrebalo nejako riesit (pretoze nebolo co a pre obycajneho vojaka sa nepatri klast otazky, ale plnit rozkazy!).
Prekusat sa dejom by bez arzenalu bolo tazke, a tak som sa rozhodne tesil na moje milovane klincovacky a railgun (o co krajsi bol moment, ked som zistil, ze ikonku su rovnake ako v trojke!).
Velmi vyvazeny arzenal, ktory bol nehorazene dobre spracovany (obrazovo/zvukovo/pouzitelne). Prvotny samopal som pouzival najcastejsie, hyperblaster bol viacej futuristicky spracovany ako som ocakaval, no fungoval vyborne, ani jedna zbran nebola menejcenna, granatomet asi najpouzitelnejsi v SP hre aky som kedy videl! No a pistolka bola tie pekny companion pocas chodze v koridoroch... Ani jedna vyhrada nepadne (dalo by sa mozno namietat, ze BFG neni az tak BIG a az tak ****ing ako by malo byt, ale je to aj vhodnejsie, pretoze radsej sa pohram s nepriatelmi, ako ich jednou ranou poslem do pekiel [alebo klonovacej fabriky]).
Ked uz teda je cim, tak treba vediet ako koho zabijat. Tu je variabilita nepriatelov dos mala, ale o to zaujimavejsia. Pociatocni pesiaci su sice hrozne lame, ale cim ich je viac, tym je to horsie. Nemusia by dokonca ani velke hordy, staci stiesnena chodba a spravna kombinacia nepriatelov.
Jedni sa strmhlav pustia na vas, druhi zase zapnu svoj stit a mozete hadzat granaty za ich chrbat a pekne zienky sa teleportnu niekam doprec, aby ste sa mohli otocit a od zadu vas niekto nabral nozom.
Naozaj je nepriatelov pomenej, ale zase nie malo, no vobec nie vela. Krasne je to vidiet pri poslednom bossovi, kde sa ukaze asi kazda kreatura a vidite, ze ako perfektne su vybalancovani!
Inteligenciou neohuria, vsetko je predskriptovane, ale nejedna sa o takticku akciu a ani o wannabe-takticku akciu (ktore maju vacsinou posrate vsetko, nie len jeden faktor) - ide sa striiiiiiiieeeeeeeelaaaaaaaaaat! Uskakuju, uhybaju sa, kricia a boja sa. Co viac chceme? Naozaj ma nezaujima nahananie jedenej prisery po celom leveli a zastaveniu posil, ktore chce na mna poslat... Chcem ju odrovnat a zachranit vesmir!
Nie kazdy nepriatel sa da ale zabit rucnymi zbranami, treba obcas sadnut do tanku, vznasadla, alebo mecha. Tieto casti hry nie su velky zazrak, skorej napodobnuju trend v hrach, kde sa daju vyuzivat vozidla. Redline toto ukazal uz par rokov dozadu, HL2 to ma asi spracovane najkrajsie, tu je to iba doplnok. Obcas otravny, obcas oddychovka, ale v kazdom pripade pekny, pretoze sa odohrava v exterieroch. Prislusne velki nepriatelia tu nechybaju a tak i monumentalita prostredia prichadza do hry. Potesi, nie?
Bal som sa, ze grafika bude kamenom urazu, kedze Doom3 nam neukazal moc tych farieb a variability, akurat bol HW nehorazne narocny.
Opak sa stal pravdou - HW narocnost bola naozaj minimalna (ok, na mojej zostave...), vsetko pekne plynulo a vyzeralo vyborne! Priam som sa tesil, ked som kracal do novej lokacie, ze ako bude vyzerat! Bolo mi jasne, ze stroggovia su lame a maju bullshitnu architekturu a vsetko, ale vyzeralo to pekne, prijemne na pohlad a vystrel ;). Obcas sa clovek i bal, ale to sposobom "stihnem reloadnut, alebo si prehodim na inu zbran?". Naozaj graficky nemozem nic vytknut, jednoducho krasa (a konecne optimalizovany D3 engine!).
Level design bol prislusny tomuto typu (a Ravenu ;). Proste Sci-fi, take ako ma byt. Nuz s jednou vyhodou - pamatate na Halo a jeho nekonecne rovnake chodby? Tu na to zabudnite. Aj ked vkrocite do troch rovnakych towerov a postupujete na ich vrcholy - nikdy sa nebudu opakovat vnutra levelov! Toto bol velmi potesujuci fakt. A exteriere, ktorych nebolo vela (ale naco by sme ich aj chceli, ked bojujeme pod zemou, ze hej) potesili oko a dusu klaustrofobika. Vsetko samozrejme spracovane v 1A kvalite!
Hratelnost je tu ale asi najvacsie plus - necakal som, ze by ma dokazala hra tak chytit. Proste hrate hrate a hrate a hrate lebo VAS BAVI! To sa mi nestalo...hodne dlho (aspon nie pri PC hre). Proste Q4 ma TO NIECO, co chyba Fearu, co chyba CoD2 a co v D3 sa stratilo kvoli strachu. Ma ten smrnc, spravnu kombinaciu poctu a vyskytu a druhu nepriatelov, spolu s vyskytom zbrani a posil a posuvanim deja napred. Obcas sa stane, ze vam zlepsia zbrane, no neni to nic radikalne, ale v momente stereotypu vas to znova potesi a vy sa tesite, kym vyskusate ten modding na prvej kreature ktora pride pred vas crosshair!
Jednoducho to ma to, co ma Super Mario, co ma Crash Bandicoot, co ma Sonic a spol - HRATELNOST, ktora sa moze opakovat. Netrapi vas fakt, ze sa uz nezlaknete, ked to hrate X-ty krat (ako vo FEAR), netrapi vas to, ze nastane nejaka radikalna zmena v pribehu - proste viete o co ide, ale to vas i pri tom drzi - viete ze pride zombik, ale na vacsej obtiaznosti! A len tak sa hrate dalej...
Zabava, pojem, ktory sa pomaly z PC sveta vytraca (preco, o boze, preco?) - konecne aspon troska sa vratila.
Samozrejme ze ma hra chyby, niektore dost trivialne - postavy sa na vas nepozeraju, ked s vami rozpravaju je ale ten jediny priklad, ktory sa da uviest. Ostatok vas moc netrapi (a hlavne to nie je zabugovane)... Prehliadnete a pousmejete sa so slovami "na to ani patch netreba" a hrate sa dalej...
Hra nepriniesla NIC originalne, NIC nove, NIC prevratne - ale to od nej ani nik neocakava a nechce. Praveze sa postavila do ulohy CISTOKRVNEJ FPS, ktora vam ponuka to najlepsie zo zanru. Ziaden otrepany bullettime - naco? Ved mate raketomet!!!
Nuz tu je odovodnenie.
Presne naopak som pristupoval k tejto hre, ako ku Fear. Ocakaval som jeden velky brak (po Doom3 sklamani), ktory neprienesie nic nove, ziadnu zabavu, nic napadite... Proste som len ocakaval tupu strielacku a nic viac.
Ake ale velke bolo moje prekvapenie, ked sa vsetky tieto ocakavania splinili, ale bol som z nich nadseny! A cim ze to je?
Seriu Quake som zboznoval - Q1 bol vyborny, o to viac sa tesim, ze si ho mozem zahrat v trolejbuse na mojom iPaqu. Q2 bol masaker, zverina vo svojej dobe (a ten MP, uiiiiiiii). Tu zamerne vynecham Q3, co je cisto MP (a jedna z najlepsich ;), no hlavne nema s dejom a SP vela spolocneho...
Zvedavost ako sa posunie dej mi nedala a tak som si musel zahrat aj Q4.
Dejova linia nie je nic prevratne, ale co cakate v casoch vojny? Vylodit sa, znicit, znova naspat a tak dokola az kym nebude po vojne. Klasika. Nic sa tu neda pokazit, to nam Raven ukazali uz v Elite Force (ktore boli VELMI dobre, jedny z mala ST hier, ktore stali za to [aj ked hlavne pre fanusikov, pretoze ako stand alone FPS to zazrak nebol...]). Moznoze aj vyhoda, ze to nerobil samotny ID, ale Raven. Je to velmi citit, hlavne ked sa prechadzate po lodi, zapocuvate sa do dialogov a pozerate si leveldesign. Ale to vsetko v dobrom!
Pribeh vas dokonca prekvapi (ked sa zmenite na strogga), co som naozaj od tejto hry necakal (a hlavne cakal od FEAR, kde sa nic podobne nestalo...)! Jednoducho to bol prijemny dej, ktory netrebalo nejako riesit (pretoze nebolo co a pre obycajneho vojaka sa nepatri klast otazky, ale plnit rozkazy!).
Prekusat sa dejom by bez arzenalu bolo tazke, a tak som sa rozhodne tesil na moje milovane klincovacky a railgun (o co krajsi bol moment, ked som zistil, ze ikonku su rovnake ako v trojke!).
Velmi vyvazeny arzenal, ktory bol nehorazene dobre spracovany (obrazovo/zvukovo/pouzitelne). Prvotny samopal som pouzival najcastejsie, hyperblaster bol viacej futuristicky spracovany ako som ocakaval, no fungoval vyborne, ani jedna zbran nebola menejcenna, granatomet asi najpouzitelnejsi v SP hre aky som kedy videl! No a pistolka bola tie pekny companion pocas chodze v koridoroch... Ani jedna vyhrada nepadne (dalo by sa mozno namietat, ze BFG neni az tak BIG a az tak ****ing ako by malo byt, ale je to aj vhodnejsie, pretoze radsej sa pohram s nepriatelmi, ako ich jednou ranou poslem do pekiel [alebo klonovacej fabriky]).
Ked uz teda je cim, tak treba vediet ako koho zabijat. Tu je variabilita nepriatelov dos mala, ale o to zaujimavejsia. Pociatocni pesiaci su sice hrozne lame, ale cim ich je viac, tym je to horsie. Nemusia by dokonca ani velke hordy, staci stiesnena chodba a spravna kombinacia nepriatelov.
Jedni sa strmhlav pustia na vas, druhi zase zapnu svoj stit a mozete hadzat granaty za ich chrbat a pekne zienky sa teleportnu niekam doprec, aby ste sa mohli otocit a od zadu vas niekto nabral nozom.
Naozaj je nepriatelov pomenej, ale zase nie malo, no vobec nie vela. Krasne je to vidiet pri poslednom bossovi, kde sa ukaze asi kazda kreatura a vidite, ze ako perfektne su vybalancovani!
Inteligenciou neohuria, vsetko je predskriptovane, ale nejedna sa o takticku akciu a ani o wannabe-takticku akciu (ktore maju vacsinou posrate vsetko, nie len jeden faktor) - ide sa striiiiiiiieeeeeeeelaaaaaaaaaat! Uskakuju, uhybaju sa, kricia a boja sa. Co viac chceme? Naozaj ma nezaujima nahananie jedenej prisery po celom leveli a zastaveniu posil, ktore chce na mna poslat... Chcem ju odrovnat a zachranit vesmir!
Nie kazdy nepriatel sa da ale zabit rucnymi zbranami, treba obcas sadnut do tanku, vznasadla, alebo mecha. Tieto casti hry nie su velky zazrak, skorej napodobnuju trend v hrach, kde sa daju vyuzivat vozidla. Redline toto ukazal uz par rokov dozadu, HL2 to ma asi spracovane najkrajsie, tu je to iba doplnok. Obcas otravny, obcas oddychovka, ale v kazdom pripade pekny, pretoze sa odohrava v exterieroch. Prislusne velki nepriatelia tu nechybaju a tak i monumentalita prostredia prichadza do hry. Potesi, nie?
Bal som sa, ze grafika bude kamenom urazu, kedze Doom3 nam neukazal moc tych farieb a variability, akurat bol HW nehorazne narocny.
Opak sa stal pravdou - HW narocnost bola naozaj minimalna (ok, na mojej zostave...), vsetko pekne plynulo a vyzeralo vyborne! Priam som sa tesil, ked som kracal do novej lokacie, ze ako bude vyzerat! Bolo mi jasne, ze stroggovia su lame a maju bullshitnu architekturu a vsetko, ale vyzeralo to pekne, prijemne na pohlad a vystrel ;). Obcas sa clovek i bal, ale to sposobom "stihnem reloadnut, alebo si prehodim na inu zbran?". Naozaj graficky nemozem nic vytknut, jednoducho krasa (a konecne optimalizovany D3 engine!).
Level design bol prislusny tomuto typu (a Ravenu ;). Proste Sci-fi, take ako ma byt. Nuz s jednou vyhodou - pamatate na Halo a jeho nekonecne rovnake chodby? Tu na to zabudnite. Aj ked vkrocite do troch rovnakych towerov a postupujete na ich vrcholy - nikdy sa nebudu opakovat vnutra levelov! Toto bol velmi potesujuci fakt. A exteriere, ktorych nebolo vela (ale naco by sme ich aj chceli, ked bojujeme pod zemou, ze hej) potesili oko a dusu klaustrofobika. Vsetko samozrejme spracovane v 1A kvalite!
Hratelnost je tu ale asi najvacsie plus - necakal som, ze by ma dokazala hra tak chytit. Proste hrate hrate a hrate a hrate lebo VAS BAVI! To sa mi nestalo...hodne dlho (aspon nie pri PC hre). Proste Q4 ma TO NIECO, co chyba Fearu, co chyba CoD2 a co v D3 sa stratilo kvoli strachu. Ma ten smrnc, spravnu kombinaciu poctu a vyskytu a druhu nepriatelov, spolu s vyskytom zbrani a posil a posuvanim deja napred. Obcas sa stane, ze vam zlepsia zbrane, no neni to nic radikalne, ale v momente stereotypu vas to znova potesi a vy sa tesite, kym vyskusate ten modding na prvej kreature ktora pride pred vas crosshair!
Jednoducho to ma to, co ma Super Mario, co ma Crash Bandicoot, co ma Sonic a spol - HRATELNOST, ktora sa moze opakovat. Netrapi vas fakt, ze sa uz nezlaknete, ked to hrate X-ty krat (ako vo FEAR), netrapi vas to, ze nastane nejaka radikalna zmena v pribehu - proste viete o co ide, ale to vas i pri tom drzi - viete ze pride zombik, ale na vacsej obtiaznosti! A len tak sa hrate dalej...
Zabava, pojem, ktory sa pomaly z PC sveta vytraca (preco, o boze, preco?) - konecne aspon troska sa vratila.
Samozrejme ze ma hra chyby, niektore dost trivialne - postavy sa na vas nepozeraju, ked s vami rozpravaju je ale ten jediny priklad, ktory sa da uviest. Ostatok vas moc netrapi (a hlavne to nie je zabugovane)... Prehliadnete a pousmejete sa so slovami "na to ani patch netreba" a hrate sa dalej...
Hra nepriniesla NIC originalne, NIC nove, NIC prevratne - ale to od nej ani nik neocakava a nechce. Praveze sa postavila do ulohy CISTOKRVNEJ FPS, ktora vam ponuka to najlepsie zo zanru. Ziaden otrepany bullettime - naco? Ved mate raketomet!!!
napísal trilobite 10.2.2006
Páči sa mi!
8.1
QUAKE 4
PC
Xbox 360 Vývoj: Activision / Raven Software Štýl: Akcia Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|