Podarí sa úspešný titul Attentat 1942 vydať aj v Nemecku? Čo ďalej plánujú jeho autori?

Unikátny český titul Attentat 1942 vyšiel v priebehu minulého roka a ponúkol herné spracovanie neľahkých udalostí v Česku počas 2. svetovej vojny. Na hru sme sa už pozreli v recenzii, kde rozhodne zaujala, no teraz s odstupom času sme sa spýtali jej autorov, čo podľa nich v dnešnej spoločnosti hra predstavuje, aké sú ich plány do budúcnosti a či sa im ju podarí vydať aj v Nemecku. Na otázky nám behom Fest Anča Game Days odpovedali Jakub Gemrot a Lukáš Kolek.

Attentat 1942 je vonku už nejakú dobu. Aká je zatiaľ odozva?

Jakub: Povedal by som, že dobrá. Asi to nie je úplne super, ale podľa toho, čo sme počuli na rôznych konferenciách, tak sa predáva ako priemerne dobrá - lepšia hra.

Líšia sa reakcie hráčov na hru vo svete, alebo je univerzálna, aj keď je téma lokálna a náročná?

Jakub: Určite zatiaľ máme z českej republiku majoritu ľudí, ktorí ju kupujú.

Lukáš: Teraz sme vydali ruskú verziu, ale to je len krátka doba na to, aby sme ju boli schopní zhodnotiť. Snažíme sa dostať na ten trh, ale stále dominuje Česko.

Attentat 1942 rieši náročnú tému. Ako vy vidíte pozíciu tejto témy v súčasnej spoločnosti?

Jakub: Mám pocit, že veľmi platí, ak nebudeme poznať túto históriu a nebudeme si opakovať, ako to vyzeralo, tak na to zabudneme a stane sa to, čo sa stalo. Myslím, že nástup nacionalizmu musí byť nutne spojený s ilúziami o tom, ako vlastne tá minulosť vypadala, alebo čo to znamená. Takéto diela ako Attentat alebo Through the Darkest of Times sú veľmi dôležité.

Lukáš: Ja mám pocit, že hry tohto typu dávajú tieto obdobia do rôznych súvislostí a ľudia lepšie pochopia, čo sa vtedy dialo. A vo chvíli, keď sú schopní pochopiť, ako tie veci prebiehali, ako to ľudia vnímali, čo sa vtedy skutočne dialo, nielen, že vojna prebiehala odvtedy dovtedy a toto sa stalo vtedy, tak razom premýšľajú aj o tých udalostiach dnes trochu inak. A to je vlastne nejaké to kritické pochopenie minulosti, ktoré sa množstvo týchto hier snaží rozvíjať a to isté by sme chceli robiť my cez túto tvorbu.

Vieme, že hra bola výrazne ocenená v Nemecku, kde sa ale paradoxne nemôže predávať. Je nejaká možnosť riešiť to, či tam môže byť vydaná, alebo je to úplne uzavreté?

Jakub: Tá kauza pokračuje, my to chceme vyriešiť skôr citlivo. Množstvo ľudí z toho A Maze Berlin, aj keď sme tam neboli, máme to len sprostredkovane, by chceli zobrať náš prípad a na základe toho sa pokúsiť trochu zmeniť ten zákon. My do toho nechceme ísť nasilu, že by sme hru vydali a čakali, čo sa stane.

Lukáš: V Nemecku je oficiálna inštitúcia, u ktorej sa dá požiadať, aby ohodnotila ten produkt, či tam môže, alebo nemôže vyjsť podľa legálnych meradiel a legislatívy, ktorá tam je. My si o to u nich musíme zažiadať, čo stojí nejakú sumu peňazí a tam čakáme, že nás odmietnu. A až vo chvíli, keď nás odmietnu, tak s tým môžeme začať niečo robiť, pretože konečne budeme mať nejaký papier, že nás odmietli. Momentálne sa autocenzurujeme sami, pretože vieme, že by nás niekto zažaloval, ale potrebujeme nejaké vyjadrenie tej inštitúcie, aby sme s tým mohli pracovať ďalej.

Jakub: Druhá vec je, že je nezvyklé, že sme vyšli pod hlavičkou Karlovej univerzity a ďalšiu časť práv vlastnú Akadémia vied Českej republiky, takže ak by sme to vydali, dostali by sme do sporu celú inštitúciu. Takže to vydať ani nemôžeme bez toho, aby sme to vnútorne prediskutovali s množstvo ľudí z týchto inštitúcií.

Keďže hra vyšla pod hlavičkou univerzity, tak hádam, že na nej pracovali aj študenti.

Jakub: Aj, ale vlastne len zo začiatku.

Našli títo ľudia ďalšie uplatnenie v hernom biznise?

Jakub: Jeden z programátorov teraz nastúpil do jednej hernej firmy, ďalší taktiež.

Takže ste začínali ako nejaký projekt v rámci školy?

Jakub: Nie, to bol pomerne veľký grant, ktorý vedúci projektu dostal od ministerstva kultúry a okolo neho postavili interdisciplinárny tím ľudí z rôznych inštitúcií a ten grant bol zameraný priamo na výukovú verziu, čo je niečo iné ako Attentat, ale vzniklo množstvo materiálov, ktoré sme vzali a vytvorili z nich hru. A teraz sú tam vlastne ešte ďalšie dva diely, ktoré sa takto dajú spracovať.

Nakoľko je Attentat už vonku a naznačil si pokračovania, tak aká je situácia s nimi? O čom majú byť, v akej fáze produkcie sú a kedy sa dajú očakávať?

Lukáš: Teraz nás najbližšie čaká ten, ktorý sa zaoberá povojnovým usporiadaním, takže roky 1945-1948, kde sa bavíme o témach ako nástup komunizmu, odsun a tak ďalej. na ňom teraz pracuje s tým, že počítame, že zhruba nejaký rok nám asi zaberie, kým ho dostaneme do fázy, kedy by sme ho chceli vydať. Alebo skôr softlaunchovať a vidieť, ako sa naň reaguje, keďže má ešte citlivejšie témy ako ten predchádzajúci, ktoré dostáva do priestoru. A ten ďalší, tretí diel, na ňom ešte nepracujeme. Uvidíme, ako dopadne ten druhý. Ten by sa mal zaoberať okolím roku 1968, Pražskou jarou, normalizáciou a všeobecne akoby komunizmom.

Spracovanie tých ďalších bude rovnaké ako v prípade Attentatu?

Jakub: Bude to podobné, ale chceli by sme to posunúť technologicky na novú platformu. Pôvodne sme to robili vo Flashi, takže by sme chceli kompletne prejsť na Unity, aby sa nám otvorila možnosť multiplatformových buildov. A tým, že prejdeme na Unity, tak by sme tam chceli priniesť trošku krajšie efekty, bohatšie minihry. Rozhodne máme ambície posunúť tie herné kvality o kúsok ďalej.

Lukáš: My sme s Attentatom prešli kus sveta s tým, že sme sa pozreli na množstvo konferencií a dostali hromadu spätnej väzby a na základe toho chceme ten formát vylepšiť. Ďalej by sme chceli pracovať s tým, ako pracujeme s históriou, ale chceli by sme to omnoho viac sústrediť na aspekty, ktoré majú ľudia radi, ktoré sa viac sústredia na históriu a to, ako ju sprostredkovať, než na tie okrasy okolo.

Ďakujem za rozhovor.