Každá dobrá značka musí mať svojho maskota. Sega ma Sonica, Nintento má Maria, no ale kto je maskotom PlayStation? Hráči by kedysi jednohlasne zvolili Crasha Bandicoota, no samotná Sony to kedysi skúšala s príšernosťou menom Polygon Man a táto postava sa, našťastie, nechytila. Neskôr to skúšala aj s dvojičkami Toro & Kuro a tiež to úplne nevyšlo. Aktuálne je snahou o maskota pravdepodobne robot Astro, no ak by sa dalo hlasovať, bez váhania by môj hlas dostal Sackboy – roztomilá postavička zo série LittleBigPlanet.

Má totiž všetko, čo správny maskot musí mať – charizmu, kvalitný dizajn a v neposlednom rade aj kvalitné hry – vrátane tej najnovšej. Ak by ste však od Sackboy: A Big Adventure čakali pokračovanie LBP, ste dosť mimo. LBP je totiž nielen výborná skákačka, ale aj parádny nástroj na prejavenie vlastnej kreativity. Je o hraní, tvorení a zdieľaní. Nová Sackboy hra je už len o tom hraní a stala sa z nej čistokrvná 3D skákačka s dobre známym hlavným hrdinom, ktorý musí prekonávať nové nebezpečenstvá. Roztomilosť a odkaz na kreatívne základy hlavnej série sa však stále nesú aj týmto spin-offom.

Náš roztomilý hlavný hrdina si žije vo svojom svete plnom nápadov a snov, až sa jedného dňa zrazu na scéne objaví zloduch Vex, ktorý to všetko chce iba pre seba, čím zároveň celý ostatný svet uvalí do temnoty a chaosu. Jediné táto malá bábka mu dokáže vzdorovať, uteká do svojej rakety a vydáva sa na obrovské dobrodružstvo, v ktorom prejde niekoľkými svetmi, aby zachránil sny každého jedného z nás. Stále si to drží kvality, no rozhodne sa to dalo zvládnuť aj oveľa lepšie. Je to skákačka s niekoľkými problémami a bez vlastných sviežich nápadov. Niekde príliš vsádza na istotu, inde vyslovene robí kroky vedľa.

Napríklad ten príbeh. Stretnete v ňom mnoho rôznych postavičiek, ktoré potrebujú vašu pomoc, alebo sa naopak snažia pomôcť vám. Plus vás teda neustále prenasleduje hlavný zloduch, ktorý má taký zlovestný plán, až vás to ani neprekvapí, lebo je to klasická rozprávka pre deti ako každá iná. Teda tým zvratom, nie úplne tým zvyškom, kedy je občas dianie až trochu chaotické a viem si predstaviť, že to deti možno ani nebude baviť. Teda ďalšia skákačka v rade, kde je ten príbeh len preto, aby tu nejaký bol. Nič nové, v žánri je to bežné. Ale aspoň jednu vec na príbehu musím pochváliť a to dabing. Takže aj keď postavy melú nezmysly, ten dabing je tradične božský, pričom Vexovi prepožičal hlas britský herec Richard E. Grant.

Ale ako som už písal mnohokrát, v takýchto hrách je príbeh to najmenej dôležité. Má tam asi taký význam ako príbeh v p...rírodopisnom filme. Dôležitý je obsah a hrateľnosť, kde to je našťastie lepšie, ale stále s chybičkami. Začiatok si vás ale získa. Veľká dráma v príbehu, roztomilý hrdina pred nemožnou úlohou a intuitívne radostné skákanie, zbieranie guľôčok a mnoho ďalšieho. Rýchlo vám to prejde do krvi, základy si každý osvojí prakticky okamžite a plynulo prechádzate ďalšími levelmi na mape prvého sveta.

Pomaly nabiehajú ďalšie koncepty, obmeny hrateľnosti, nové prvky, ale aj negatívne veci, keďže sa ukážu levely, kde autori úplne nezvládli ich dizajn a aj keď ich nutne nerobili nejako veľmi ťažké či ľahké, sú jednoducho nezaujímavé, chýba v nich faktor zábavy a dokonca tu bolo už aj pár takých, pri ktorých som vzýval imaginárne bytosti, nech už je koniec. A to asi nie je dobrá vizitka pre skákačku, ktorá má byť zábavná pre celú rodinu. Jediné šťastie autorov zo Sumo Digital je, že tých pozitív je tu stále viac ako negatív. Až mi to pripomína LittleBigPlanet 3 z roku 2014, kde už od série odišli jej pôvodní autori, prebrali ju práve Sumo Digital a výsledok taktiež zaostával za očakávaniami a aj latkou nastavenou prvými dvoma skvelými časťami.

Poďme ale na to lepšie. Svetov je viac a sú naozaj rôznorodé, pričom sa každý z nich nesie v istej téme, ktorá sa prenáša do samotných levelov. Je tu džungľa, továreň a podobne. Témy sa menia pomerne často a navyše aj tých levelov je pomerne dosť, takže vám hra aj vydrží pekných pár hodín. Základné levely sú dizajnované tak, aby ich zvládol každý, teda aj pre decká. Samozrejme nemusia sa už dostať všade, niektoré miesta sú ťažšie dostupné. Ale z tohto hľadiska je to klasika, ktorá funguje. Navyše ich môžete hrať vo štvorici v kooperácii. Zatiaľ ale bez online podpory, čo je trochu škoda.

Levely sú naozaj bohaté na nepriateľov, naozaj obrovskú variáciu rôznych prekážok, no a sem-tam narazíte aj na nejaké hádanky. Nechýba tiež halda vecí na zbieranie, či sú to spomínané guľôčky, kostýmy pre vašu postavičku, alebo aj snové orby, ktoré vám odomykajú ďalšie svety, keďže tie majú vždy nejaký minimálny počet potrebný na to, aby ste sa tam dostali. Najviac ale oceníte, že sa vám v niektorých leveloch dostanú do rúk rôzne vynálezy. Jetpackom dokážete prekonať väčšie vzdialenosti, bumerangom zas likvidovať súperov, ale aj využívať plošiny na teleportovanie. Naozaj takto pekne spestrujú hranie.

Každých pár levelov vás čaká nejaký miniboss, na konci každého sveta je zase boss. Nečakajte tu nejaké veľké inovácie, no najhoršie sú na tom súboje s Vexom. S výnimkou toho úplne posledného sú všetky rovnaké. Autori sa tak ani neunúvali vymyslieť niečo iné, len si zrecyklovali to isté a rozšírili. To je dosť lenivé a nakoniec ani nie zábavné. Až sa pri hraní budete sami seba pýtať, či toto naozaj niekto niekedy pri dizajnovaní hry pokladal za zábavné.

Táto nenápaditosť sa ale netýka len súbojov s Vexom, ale aj niektorých klasických levelov, ktoré sú až zúfalo nudné. A dokonca aj dobré nápady dokázali autori zahodiť zlou realizáciou. Spomínate si na hudobné levely v Rayman Origins a Legends? Tu sa autori pokúsili o niečo podobné, nájdete tu rytmické úrovne, kedy sa svet hýbe do rytmu skladby a to isté platí aj pre nepriateľov. Počúvate pri tom skvelé skladby, ako napríklad Let's Dance od Bowieho. Akurát, že to občas nie je úplne do rytmu, čo môže byť mätúce. A často to pôsobí aj ako zbytočný gimmick, lebo skutočne ani nemôžete hrať do rytmu. Niekde chcete niečo vyzbierať, tak sa otočíte a idete iným smerom, čo skladbu v aktuálnej pasáži dostane do slučky a celé to čaro je fuč.

Ak by ste chceli niečo viac, postupne v hre zbierate aj výzvy, ktoré potom môžete prechádzať. Vychádzajú z činností, ktoré ste už v hre robili v základných leveloch, no zvyšujú náročnosť a navyše sú merané na čas, aby ste sa do cieľa hnali čo najrýchlejšie. Tam to ale nekončí a ako každá dobrá platformovka, ani tu hra nekončí porazením bossa, keďže až po ňom objavíte finálny a náročný svet. Tu a tam v hre tiež nájdete aj vyslovene co-op levely, ktoré si sami nedokážete zahrať, čo je pomerne divné rozhodnutie, keďže celá hra umožňuje co-op, tak mi príde osobne zbytočné, aby niektoré levely autori takto uzamkli.

Ak je nejaká oblasť, kde hre prakticky niet čo vytknúť, tak je to audiovizuálne spracovanie. Graficky je naozaj veľmi dobrá a láka už na pohľad. Hudba je tu veľmi príjemná, čím nemyslím len vyššie uvedené rytmické levely, ale aj normálne levely majú kvalitnú hudbu, kde skladby neraz vychádzajú zo známych hitov, ale v dosť netradičnom spracovaní (Fly Me To The Moon alebo aj Material Girl). No a dabing som už opísal vyššie.

Ako to teda na záver zhodnotiť? Hľadáte, po čom sa poobzerať pri dnešnom vydaní PS5? Určite berte Spider-Mana a ak máte radi výzvu, tak aj Demon’s Souls remake. Ak máte deti, dokážu sa zabaviť aj s Astrom. Tiež nie je dokonalý, ale je zadarmo rovno vo vašej konzole. Sackboy: A Big Adventure je určite lepšia hra ako Astro’s Playroom, ale príliš veľa vecí ju zbytočne ťahá dole, takže je náročné obhájiť jej vysokú cenu. Niekedy v zľave to ale bude určite zaujímavá kúpa.