PlayStation VR 2 potrebuje hry dosť akútne. Začiatok síce nebol zlý, technológia je zaujímavá, relatívne dostupná a ani prvá várka hier nebola najhoršia, ale v skutočnosti tam bol len ten Horizon. Zvyšok boli porty z Questu a iných headsetov. No aj keď je napríklad ten Zombieland zábavný, asi to nie je hra, ktorá by vás presvedčila ku kúpe headsetu. Chce to exkluzivity, veľké a zábavné, ktorým jednoducho nebudete vedieť odolať. Čakali ste, že The Dark Pictures: Switchback VR bude takou hrou? Bohužiaľ, musíte čakať ďalej. Tu to totiž úplne nevyšlo. Pritom papierové predpoklady na úspech tu rozhodne boli.

Supermassive Games zobrali svoju známu sériu a koncept hororovej horskej dráhy, ktorý im už raz vyšiel. A aj keď to vyzerá, že by to malo vyjsť opäť, práve tieto dve veci tomu trochu uškodili. Totiž pôsobí to trochu lenivo, neinovatívne a možno aj nesúrodo. Rush of Blood tiež nebol nejaký veľký hit, ale teda bavil som sa pri ňom o niečo viac a hra pôsobila hlavne viac sviežo. Nestačí len opakovať to, čo raz čiastočne vyšlo. Chce to aj inovovať, najmä s novým headsetom. Pri ňom chcete aj viac pohybu, viac interakcie. Nie iba sedieť a voziť sa.

Switchback je dôležité zhodnotiť v dvoch rovinách. Prvou je príbeh, respektíve prepojenie hry na The Dark Pictures sériu. A to je trochu lenivé. Hra je totiž kompiláciou predchádzajúcich štyroch časti hlavnej série. Teda nájdete tu päticu levelov a každý je „inšpirovaný“ jednou z predchádzajúcich hier. Teda prvý je na lodi duchov, druhý v mestečku s bosorkami, tretí v jaskyniach a štvrtý v hororovom hoteli. Autori si tak asi zjednodušili prácu a zrecyklovali assety, takže navštívite známe miesta a budete likvidovať známe postavy.

Piaty level to celé uzavrie a je veľmi krátky, takže originálnej tvorby tu veľa nenájdete. Hlavný príbeh vám hra rozpráva v krátkych útržkoch a veľmi skoro začnete tušiť, o čom to celé vlastne je a kto je tá mladá potetovaná gotička, ktorá vás stále prenasleduje. Nechýba ani postava Kurátora, ale hra ju nevie veľmi dobre využiť. Vlastne je stále len ticho a sleduje vás. Funguje to skvelé počas prvých stretov s ním, ale postupne to je nuda, lebo už tušíte, že viac z neho asi nedostanete. Predvídateľnosť deja tak tiež nehrá v prospech hry.

Rovnako ani to, že hru prejdete veľmi rýchlo. Za nejaké tri hodinky už sledujete záverečné titulky a pritom ste sa ani nezapotili. Na druhú stranu, je tu aj nejaká tá znovuhrateľnosť. Jazdíte síce po horskej dráhe a nemáte tu žiadne interakcie s inými postavami či nevystúpite von, ale každý level ponúka niekoľko križovatiek, kde sa sami rozhodnete, ktorou cestou sa vydáte. Máte tak možnosť okúsiť trochu inú trasu, trochu iné hrozby, ktoré ale poznáte z predchádzajúcich hier. Stále je to však niečo, čo vás ku hre môže pritiahnuť opäť. Okrem toho autori počítajú už len s tým, že sa ku hre budete vracať kvôli tomu, aby ste prekonali svoje skóre v tabuľke.

Hrateľnosť nijako nevybočuje z princípov, ktoré poznáme už z éry automatov, kde sme mierili svetelnými pištoľami na zombíkov alebo čokoľvek iné. To ale nie je nič zlé. Tento koncept je nadčasový a zábavný. Asi vždy bude hráčov baviť tasiť zbrane a mieriť presne na hlavu. Nezáleží na tom, či je to pred obrazovkou alebo vo virtuálnej realite. Takže je to stará známa klasika, ale hrateľnosť samotná nie je zlá. V každej ruke máte jednu zbraň, veziete sa, strieľate a ľakáte sa. Je to totiž nielen akcia, ale aj horor, takže sa pripravte na ľakačky, zhasnuté svetlá a podobne.

A to je časom tiež trochu problém. Totiž hra začne skĺzavať do schematizmu tým, ako pracuje s atmosférou. Celú dobu hrania totiž robíte to isté. Keď strieľate do nepriateľov, tak vozík stojí na mieste. Keď vozík jazdí, je to o triafaní predmetov označených pentagramom, čím si zvyšujete skóre a hra vás chce vtedy hlavne povoziť a zamotať vám hlavu. No a keď vám hra zoberie z rúk zbrane (vlastne len zmiznú), vtedy je čas na ľakačky. Prvý raz je to fajn, aj druhý je to ešte OK. Ale keď toto hra opakuje tri hodiny, už sa ani nenaľakáte a atmosfére to nepomáha.

Aby to nebolo len o tejto jednej schéme, ponúka hra aj niekoľko menších spestrení. Jedno sú už spomínané križovatky, kedy si vyberáte cestu vpred a nabudúce môžete skúsiť inú. Taktiež sú tu aj menšie hádanky. Občas sa síce riešia metódou pokus-omyl, ale sú tu. Pričom omyl znamená vašu smrť. No a nájdete tu aj niekoľko zbraní, ktoré ojedinele získate ako power-upy, keď si ich vystrelíte. Takto získate brokovnicu, uzi alebo aj špeciálne zbrane na prekonanie niektorých špecifických prekážok. Napríklad zbraň v podobe UV lampy, kedy si posvietite na miesta, kam máte streliť.

Asi najvýraznejším spestrením sú štyri možnosti, kedy ovplyvníte osud postáv. V hre vidíte štyroch cestujúcich vo vlaku a v každom leveli narazíte na jedného z nich. Vždy sú tieto postavy umiestnené v nejakej pasci a vy máte obmedzený čas na to, aby ste ich vyslobodili. Niekedy je riešenie očividné, inokedy o musíte chvíľu hľadať. Ale nesie sa to teda v téme The Dark Pictures série, kde osudy postáv závisia od vašich rozhodnutí. A urobíte dobre, ak aspoň niektoré z týchto postáv zachránite. Dejovo to síce veľa neovplyvní, ale môže vám to v istom zmysle pomôcť. Tam má hra odo mňa plusový bod za nápad.

Rôzne menšie nápady hru spestrujú aj inak a napríklad v jednom kratučkom úseku hra využíva aj technológiu snímania pohybu očí. Je to ale len krátka pasáž, ale o to intenzívnejšia. Ak žmurknete, zrazu sa k vám priblížia statickí nepriatelia. Nie je to originálny nápad, vykradli to z Doctor Who, ale funguje to výborne. A ak máte tento sci-fi seriál radi, uvedomíte si, ako parádne by mohol fungovať VR horor s Weeping Angels. Rovnako sú napríklad zaujímavé pasáže, kde využijete pasce na likvidáciu nepriateľov. Keby takých nápadov bolo viac a boli lepšie využité, hneď by to bolo o inom.

Technicky je to na pomery PSVR 2 pomerne slušné. Hra je pekná a ponúka prakticky štyri rôznorodé svety, kde každý vyzerá inak a aj zaujme niečím iným. Niekde vás osloví halda pekných detailov, inde zase posadí do kresla hmla ako zo Silent Hillu. Modely postáv tiež nie sú najhoršie. Jediná škoda je iba dohľadnosti, keďže nie je práve najvyššia a niekedy veci doskakujú vám rovno pred nosom. Dabingu tu veľa nie je, ale ten je na slušnej úrovni. Rovnako aj hudba, ktorej je tiež pomenej, ale kvalitatívne to kompenzuje.

The Dark Pictures: Switchback VR možno nie je až taká zlá hra, ale je to veľké sklamanie. Od Supermassive čakáme viac. Od PS VR 2 tiež čakáme viac. Nechceme sa len schematicky voziť po dráhe. Chceme viac interakcie, viac slobody, viac možností. Hra tak ponúka zábavnú akčnú hrateľnosť a niekoľko pekných nápadov, ale nestačí to na to, aby som vám hru odporučil. Fanúšikov si nájde, o tom niet pochýb, ale chcel by som niečo lepšie a zaujímavejšie. A v tom asi nebudem sám.