Existuje milión svetov, milión príbehov. Na ich začiatku stojí vždy maják a zhmotnená vízia pochábeľa, ktorý uteká pred chorobami sveta na dno oceánu alebo naopak hore do oblakov, bližšie k tvorcovi vesmíru. Existuje milión konštánt, milión premenných. V hrách predstavujú bezpečie zaužívaných mechaník a odvážne smerovanie žánru popierajúc jej príslušnosť.

Bioshock Infinite je prostou strieľačkou s jasnými pravidlami. Odstráňte fantastické prostredie plávajúceho mesta Columbia, ktoré ukázalo Amerike a pozemskému životu vztýčený prostredník, odstráňte prvky ako vystrihnuté s vedeckofantastických žurnálov predpovedajúcich pokojný život v budúcnosti po boku pracujúcich strojov, odstráňte premyslený dej s filozofickými úvahami o bytí a nebytí a zostane vám chodiaca zbraň v jednej ruke a mágia v druhej, ktorými hubíte nepriateľov. 

V Bioshock Infinite nie je nič také ako sa zdá. Irrational Games vás po druhýkrát vedú na miesto, kde sa obyčajne v hrách nepohybujete a kde ste tak povediac premennou, ktorá narúša rovnováhu fungujúceho sveta. Cudzie prostredie prináša neistotu a s ňou spojené aj šokujúce momenty, ktoré sa darí autorom opakovane dávkovať od samého začiatku, pričom sa nespoliehajú iba na jeden jediný zvrat, ktorý rozsvieti žiarovku v hlave. Žiadne ukazovanie prstom ani odhalenie, že vrahom je záhradník. Hra takéto závery radikálne odmieta a nechá vás s doznievajúcimi tónmi piána pred nastupujúcimi rolujúcimi titulkami v nemom úžase premýšľať nad čiernou obrazovkou.

Ešte sa mi nestalo, aby som po dohraní dlhé hodiny porovnával zážitky a snažil sa dohľadať uspokojivých odpovedí, aby udalosti predošlých 12 hodín do seba zapadli. Témy,   ktoré scenár Bioshock Infinite rozoberá, sú doménou filmov a nie hry, kde sa drvivú väčšinu komunikujete cez hľadáčik zbraní. Nie je jednoduché sledovať niť udalostí a zväzovať ich konce. To, čím je v skutočnosti Columbia a čo predstavuje, je len zlomkom toho, čo sa točí okolo dvoch hlavných protagonistov - bývalého súkromného detektíva zadĺženého až po uši Bookera DeWitta, ktorý sa vydáva splatiť dlh tým, že nájde v plávajúcom meste dievča Elizabeth. 

Od úvodného momentu, kedy dochádza k invertovanému procesu vstupu do tajomného miesta prostredníctvom majáku, cez znovuzrodenie a precitnutie v nebi, až po zmenu nálady, ktorú hra zvláda s neuveriteľnou ľahkosťou, je spracovanie sveta a jeho detailnosť desivo autentická. Ide však o menej šokujúcu víziu aká sa odohrala v roku 2007 v podmorskom meste Rapture, ktoré ako celok vyznieva o kúsok uveriteľnejšie. Hra vás vie priklincovať k stoličke a sám som ju dohral na jedno posedenie (od rána do neskorého večera), ale jej rozprávanie má bližšie k vedeckofantastickej literatúre ako k realite i keď fiktívnej, akú sa vám pokúšajú predať “dobové” promo dokumenty. 

Z veľkej miery za to môže samotná interpretácia príbehu, ktorý kladie na pozornosť hráča veľkú záťaž. Hrou sa dá preletieť a prestrieľať bez toho, aby ste venovali pozornosť hľadaniu kľúča na odomknutie tajnej miestnosti, dekódovaniu záhadných nápisov na stenách napísaných červenou farbou alebo počúvaniu záznamov z audio denníkov uložených na zariadeniach s LP platňami. Sú to však jediné prostriedky objasňujúc javy, vysvetľujúce zmýšľanie postáv aj ich aktuálny postoj voči rasizmu. 

Sú to tieto doplnkové informácie, ktoré pomáhajú pochopiť, kde sa pohybujete, s kým jednáte a kto je vôbec postava, za ktorú hráte. V Bioshock Infinite nenájdete ani jednu prestrihovú scénu a iba tretinu nahovorených dialógov tvoria rozhovory medzi protagonistami. Tí vám však nepovedia o tom, prečo na bielych užívajúcich si slnka a umelého morského príboja na pláži makajú farební, prečo sa odboj Vox Populi snaží o revolúciu a kto alebo čo je lietajúce monštrum Songbird strážiace dievča vo veži. 

Všetko so všetkým súvisí a každý jeden krok je dôležitý, každá postava kľúčová. Na Bioshock Infinite je pozoruhodné, že takto prepracovaný dej je rozprávaný rýchlou a dynamickou akciou. Nejde už o premyslené študovanie nepriateľov, kladenie pascí a lovenie malých sestier pre získanie esencie potrebnej pre vývoj. Všetko podlieha ekonomike postavenej na strieborných minciach. Nimi kupujete upgrady pre zbrane, nimi platíte v automatoch za zvýšený efekt kúziel (Vigor). 

Spôsob boja je veľmi podobný tomu v Bioshock, ale hra už nie je uväznená kompaktnými prostrediami, ale je vzdušnejšia, čo umožňuje využívať koľajnice, naskakovať na ne, presúvať sa vyššie a zaujať lepšiu pozíciu. Vďaka tomu prestrelky nemajú rovnaký priebeh, stále však môžete vsadiť na obľúbenú kombináciu Vigorov a zbraní (v pravej a ľavej ruke máte vždy po dve), tie úplne vyupgradovať a spoliehať sa iba na ne. Ich obmena však otvára nové možnosti boja, ktorému je priestor veľmi štedrí.

Schopnosti majú tentoraz sekundárny mód, ktorý vytvára pasce, nepriateľ tak vbehne do ohnivej steny alebo ho pole vyhodí do vzduchu či elektrizuje svojich kolegov v skupine. Vigory kupujú čas aj efektívne paralyzujú aktívnejších minibossov, kým si stihnete nájsť zbraň alebo muníciu. Využiť sa dá aj faktu, že bojujete v niekoľkokilometrovej výške alebo že tu a tam narazíte na olejové škvrny či vodné plochy, ktoré reagujú na elektrinu či oheň. 

Kombináciu zbraní a Vigorov ovplyvňuje aj zbroj zložená zo štyroch častí, ktorá pridáva bonusy k úderom na blízko alebo zvyšuje šance pre kritické zásahy s vedľajším účinkom. No a potom je tu Elizabeth, váš sprievodca, vaša cesta z Columbie, vaša chránenkyňa. Vďaka schopnosti otvárať trhliny v priestore dokáže zhmotniť debny s muníciou, lekárničkami alebo vám poskytnúť výhodu krytom či vykúzliť kladku, na ktorú sa dá vyšvihnúť hákom a útočiť zo vzduchu. Elizabeth nemožno komandovať, sama sa schováva a do boja sa nezapája vôbec. Je však zvláštne, že ju nepriatelia ignorujú a sústredia paľbu iba na vás. Jej primárnou úlohou nie je iba podpora, dokáže čítať tajné správy aj odomykať pakľúčmi dvere či trezory. Autori sa tak šikovne zbavili minihier. 

Na to ako Bioshock Infinite pôsobí inovatívne, má až príliš obyčajný zbraňový arzenál, ktorý nepočíta so zmenou druhu munície. Mnohé zbrane sú si veľmi podobné, hlavne poloautomaty a automatické pušky, medzi ktorými nie je priepastný rozdiel. Čo pravdepodobne zamrzí fanúšikov pôvodného dielu, je, že v Bioshock Infinite nie je možné zomrieť. Samodobíjací štít vás dokáže chrániť iba krátko, po ňom už prichádzate o život, ktorý si musíte dopĺňať a keď klesne na nulu, prebudíte sa v hre o kúsok späť. A to najhoršie len príde. Po smrti nedochádza k znovunahraniu pozície, ale znovuobjaveniu s doplnenou muníciou, energiou a taký boss má ukrojené presne toľko zo zdravia, koľko mal predtým. Vytvorilo sa tak falošné bezpečie, čím vás hra nenúti používať celú škálu ôsmich vigorov a všetky zbrane. 

Bioshock Infinite trápi aj backtracking a až príliš akčné pasáže, ktoré majú nebezpečne blízko k tupým strieľačkám. Navigácia nie je problémom vďaka integrovanému pomocníkovi, ktorý ukazuje smer na požiadanie. Prostredia sú nadýchané, členité a vďaka koľajniciam obtočených okolo budov budia dojem rozľahlých štvrtí. Zablúdiť však nie je kde. Existuje iba jedna cesta vpred, jeden cieľ.

V Columbii sú rafinovane poschovávané jednorazové upgrady pre štít, zdravie a soľ (mana), uzavreté príbytky alebo celé sekcie, ktoré si žijú vlastným životom. Dívate sa a pohybujete vo fungujúcej spoločnosti postavenej na zvrátenej predstave a čím dlhšie hráte a premýšľate nad obrazmi, tým viac začínate posilňovať negatívny postoj voči kázaniu Comstocka, samozvaného proroka a tvorcu mesta v oblakoch. Autori naplnili priestor mnohými detailami a drobnosťami, úspešne predávajú fikciu ktorej ste ochotní uveriť. Skúste na chvíľu zastať, počúvať rozhovory, sledovať dražbu práce alebo sa pozrieť na výklady obchodov či sledovať, ako sa sama Elizabeth baví vlastnou zvedavosťou.

Realizácii Columbie v Bioshock Infinite možno vyčítať iba nahrávacie obrazovky medzi jednotlivými sekciami, čo je daňou za to, hru poháňa značne modifikovaný Unreal Engine. Grafika zaujme výtvarným štýlom a sýtymi cukrovými farbami zakrývajúc falošnú fasádu ideálnej spoločnosti. Pobyt tam hore spríjemňuje pedantný výber licencovanej hudby a prostredia veľmi bohaté na zvuky, ktoré dokážu v jednej sekunde zmeniť náladu alebo ju naopak odľahčiť veselým motívom doplneným úžasnými výhľadmi do diaľky a na majestát Columbie.

Je jasnejšie než modré nebo nad Columbiou, že Bioshock Infinite je neobyčajnou hrou odohrávajúcou sa na neobyčajnom mieste, kam sa nepozriete každý deň. Patrí medzi tie, ktoré definujú a udávajú trendy bez potreby obzerať sa okolo seba a porovnávať sa s ostatnými. Odvážnym vizionárom šťastie praje, bez nich by neboli mestá v oblakoch, bez nich by nebolo silných zážitkov, ktoré doznievajú ešte niekoľko dní po dohraní. A za to patrí Irrational Games veľká vďaka. 

Existujú dva typy hráčov, tí ktorí bdejú a tí ktorí precitli. Nechajte sa prebudiť. Columbia vám otvorí oči doširoka.