O vývojároch z Bend Studio sme pravidelne počúvali ešte na prelome milénia, kedy nás naplno zásobovali hrami zo série Syphon Filter. Posledný diel vydali na konzolách ešte v roku 2004 a potom sa pustili na dlhú cestu vývoja handheldových hier. Naposledy tu zabodovali so sériou Uncharted, no krátko po vydaní posledného dielu sa vrhli na vývoj ďalšej veľkej hry, už pre novú generáciu PlayStation. Svoj projekt po prvýkrát predstavili na E3 v roku 2016, a to s pôsobivým trailerom. Days Gone si rýchlo získal dostatočnú pozornosť hráčov, pričom s pribúdajúcim časom sa začal formovať do veľmi zaujímavého titulu. Hra je aktuálne po miernom odklade bezmála mesiac od vydania, a tak nastal ten pravý čas, keď sa môže naplno odhaliť.

Štúdio nám len počas minulého mesiaca prinieslo dvojicu videí, v ktorých je bližšie načrtnutý príbeh hlavnej postavy, no taktiež sa zamerali na súboje a nehostinné prostredie. Ak sledujete náš Instagram, už viete, že sme koncom minulého týždňa mohli s hrou stráviť nejaký čas. Priamo hraním sme strávili približne dve hodiny, no na akcii bol prítomný aj jeden z vývojárov Days Gone, Emmanuel Roth, s ktorým sme spravili krátky rozhovor. Ten vám prinesieme v textovej forme už čoskoro. V tomto článku nám však ide o zážitok z hrania, a tak sa poďme v niekoľkých odstavcoch venovať našim dojmom. 

Ešte pred spustením hry nám bolo povedané, že to, čo v niekoľko-hodinovej ukážke uvidíme, nemusí byť priamo začiatok. Do rúk sme tak dostali istú pasáž príbehu, ktorá nám však ukázala ako otvorenú časť, tak aj uzatvorenejší koridor. Aj napriek tomu je však nutné podotknúť, že Days Gone je prezentovaný výhradne ako akcia v otvorenom svete. Nakoľko pri takýchto skorých ukážkach nejde prakticky nikdy o plnohodnotnú verziu hry, nedajú sa robiť závery kvôli prípadným technickým, ale aj iným problémom. Preto radšej hneď začnem mojim jediným, vyslovene negatívnym zážitkom, ktorým som za celý čas hrania Days Gone mal - veľmi dlhé nahrávacie časy. Tie boli naozaj výrazné ako po spustení hry z menu PS4, tak aj následne pri jej spúšťaní z menu hry. Prirovnal by som to k loadingom v sérii Uncharted, keď sa hra na začiatku načítavala neštandardne dlho, no samotný gameplay už bol prerušovaný minimálne.

Prvé minúty strávené s hrou sa teda niesli v štýle uzatvoreného koridoru. V koži Deacona sme vydali na krátku cestu - prieskum po Oregone, pochopiteľne, na motorke. V tejto časti hry sme sa mohli zoznámiť so základnými mechanikami, ako je streľba, výroba predmetov, súboj s „freakermi" zblízka či skúmanie okolitého prostredia. Hneď na začiatku nás tak autori začali pripravovať na možnosti, ktoré mal o pár minút ponúknuť otvorený svet. Od prvého kontaktu som mal z hry dobrý pocit, prestrihové scény pôsobili vierohodne a postavám som ich problémy a obavy veril. Nasledovali prvé interakcie a tam sa môj pozitívny dojem začal ešte viac prehlbovať. Prostredie Oregonu je veľmi dobre spracované, ponúka ako otvorené pustatiny, tak aj lesy či osídlené tábory. Nechýba ani rôzne počasie, a tak sa budete musieť pripraviť na jazdu v bahnitejšom teréne.

Keď už som načrtol jazdu, v prvých minútach v uzatvorenom prostredí som mal dosť veľký problém udržať motorku na ceste. Ovládanie bolo z nejakého dôvodu príliš citlivé, no po prechode do otvoreného sveta som už tento problém nemal. Buď som si teda zvykol, alebo sa tento neduh jednoducho napravil. V rámci príbehových misií som sa dostal do rôznych situácii, kedy som napríklad prepadol nepriateľský tábor, vyčistil menšiu skupinu nebezpečných prívržencov iných skupín alebo sa vydal po náhradnú súčiastku do svojej motorky na benzínovú pumpu plnú nepriateľov. V každom momente hra pôsobila absolútne plynule, hrateľnosť bola príjemná, a to aj napriek na úvod komplikovanému ovládaniu.To je však v skutočnosti veľmi dobre spracované a veľmi rýchlo sa viete orientovať ako vo vašom inventári, tak aj pri výrobe predmetov.

V rýchlom výbere sa môžete uzdraviť, prípadne zvoliť hlavnú alebo sekundárnu zbraň, pričom stlačením jedného tlačidla sa môžete analógom pohybovať medzi predmetmi v inventári. Zároveň tu viete priamo vytvárať molotovov kokteil, lekárničky alebo šípy. Hra je preplnená rôznymi typmi zbraní, ktoré môžete použiť, a tak pri bojoch máte z čoho vyberať. V Days Gone nechýbajú ani RPG prvky. Svojmu hrdinovi tak môžete vylepšovať schopnosti, a to na troch úrovniach, medzi ktorými je napríklad boj nablízko - či práve naopak, práca so strelnými zbraňami na diaľku. Všetky vylepšenia si štandardne odomykáte za body získané hraním. Tieto možnosti však nájdete už priamo v menu hry, ktoré je taktiež veľmi jednoducho prístupné. Potiahnutím do jedného zo štyroch smerov na dotykovej ploche ovládača vám na obrazovke vyskočí mapa, aktuálna príbehová linka či už spomínané možnosti úprav.

Dôležitou súčasťou Days Gone je však príbeh, na ktorý sa autori taktiež spoliehajú. Nejde len o lacný či obyčajný doplnok hry, ale niečo, na čom titul skutočne stavia. Tento zámer tu naozaj cítiť a každou ďalšou prestrihovou scénou si ma získal o niečo viac. Aj napriek tomu, že som v hre mohol stráviť len krátky čas, s každou ďalšou minútou ma bavila stále viac. Úprimne, neviem, čím to je, no pravdepodobne veľmi rozmanitým postupom. Každá jedna misia znamenala inú výzvu v inom prostredí. Ako dlho sa to hre podarí udržať v plnej verzii a čo ešte dokáže ponúknuť, je otázne, no už sa neviem dočkať chvíle, keď sa do Oregonu budem môcť vrátiť.