Písal sa rok 2016 a Sony nám na E3 konferencii predstavila svoju ďalšiu veľkú hru, ktorá mala rozširovať slušnú základňu pripravovaných titulov pre ešte vtedy pomerne mladú PlayStation 4. Išlo práve o Days Gone, zombie akčnú adventúru v otvorenom svete. Už v prvej ukážke hrateľnosti nám autori prezentovali obrovské hordy zombíkov a priblížili jednu z kľúčových predností celej hry. Ako šiel čas, postupne sme sa o hre dozvedali viac a bolo nám jasné, že nepôjde len o jednotvárnu prestrelku s primárnym cieľom vyčistiť svet od šialených príšer pár mesiacov po smrti. Autori čoraz viac začali klásť dôraz na príbeh, čo je možné vidieť aj z posledných ukážok zverejnených pred vydaním hry.

Čo však bolo v súvislosti s hrou taktiež zaujímavé, a to v podstate od oznámenia, bolo práve štúdio, ktoré hru vyvíjalo. Ide o Bend Studios, ktoré má doteraz na svedomí menšie aj väčšie veci, no práve na tých väčších pracovalo už poriadne dávno - v roku 2004. V súvislosti s tým sa tak, prirodzene, vynárali obavy, či si na seba vývojári nezobrali príliš veľké sústo. Predsa len, vytvoriť otvorený svet, ktorý funguje, má zmysel a nenudí, nie je vôbec jednoduché. Ešte začiatkom marca sme si mohli zahrať kúsok z hry, z čoho sme vám priniesli aj dojmy. Tie boli prevažne pozitívne, a tak sa vyššie spomenuté obavy takmer úplne rozplynuli. Totiž pár hodín strávených s hrou je niečo úplne odlišné v porovnaní s plnou verziou, ktorá má baviť niekoľko desiatok hodín. Pred týždňom som sa presťahoval do Oregonu, aby som v koži Deacona mohol prežiť príbeh Days Gone v plnej paráde. Ako to teda dopadlo?

Napriek viacerým informáciám a už odohraným približne dvom hodinám zo začiatku hry som si nebol úplne istý tým, čo mám od Days Gone čakať. Do hrania som sa teda pustil s chladnou hlavou a nechal sa viesť na veľmi dlhej vlne. Svet Oregonu je už od počiatku chladný, rozsiahly no vôbec nie pustý. Na každom kroku vás v hre čakajú rôzne nástrahy, a to ako tie prirodzené - zvieratá, tak aj tie menej prirodzené a oveľa menej vítané - freakeri či riperi. Prostredie jednoducho žije a neustále s ním musíte byť prepojení. Bytostne ste totiž odkázaní na to, čo ponúka a čo vo svojich útrobách skrýva. Či už ide o obyčajné bylinky, alebo stromy, opustené domy, no taktiež zvieratá. Taktiež vám budú na úžitok opustené autá, ktoré v sebe často skrývajú potrebné suroviny. Práve o surovinách bude vaše každodenné fungovanie v Days Gone a ak ich čo i len raz podceníte, nebude trvať dlho a hra vám túto uponáhľanosť spočíta. Mať pri sebe vždy dostatočný počet nábojov je jedna vec, no držať u seba dostatok prostriedkov na výrobu lekárničiek, granátov, pascí a opravu zbraní skrátka nemôžete taktiež brať na ľahkú váhu.

Recenziu som začal práve so svetom, nakoľko to je to miesto, kde budete musieť prežiť celý príbeh. Pohybovať sa desiatky hodín v niečom, čo vám lezie na nervy, skrátka nie je správne, no, našťastie, toto nie je prípad Days Gone. Svet hry je skutočne zaujímavý a neustále vám má čo ponúkať. Síce sa vám spočiatku neotvorí celý, no budete mať dostatok času preskúmať ho. O to viac vás k tomu motivuje aj samotná hra misiami, vďaka čomu navštívite najrôznejšie miesta a postupne sa vám dostane pod kožu každá jedna zákruta. Nájsť správnu cestu nemáte problém aj naslepo, vďaka navigácii, no či sa aj dostanete do cieľa, je len na vás a vašej dôslednosti. Vydať sa na dlhú cestu a v polovici prísť o benzín skrátka nie je niečo, o čom by ste v noci snívali. Najmä ak sa vám to stane uprostred skupinky freakerov a navyše nemáte náboje. Nuž, zradiť vás ale nemusí len nedostatok benzínu, ale aj pokazený motor. Hra vám každú jednu chybu niekde „zapíše" a v tom najnevhodnejšom čase vám ju hodí rovno do tváre, aby ste si naozaj uvedomili, že to, čo sa deje v Oregone, nie je žiadna sranda.

O tomto sa vás bude snažiť presvedčiť aj príbeh, ktorý je až prekvapivo dobre zvládnutý. Samozrejme, na Oscara to nebude, možno ani na iné menšie ocenenie, no rozhodne ide o dobrodružstvo, ktoré vás chytí za vašu motorkársku bundu a dotiahne vás chtiac-nechtiac na samý koniec. V hre prídete do kontaktu s množstvom postáv, s niektorými strávite menej času, s inými viac, no väčšina z nich vás osloví. Každá pridá do príbehu niečo nové, ukáže vám iný smer a Deacon to všetko vníma, no aj napriek tomu sa snaží ísť bezhlavo za svojím jediným cieľom. Príbehové misie sú podávané postupne, no je len na vás, ako sa k vývoju postavíte. Príbeh síce ovplyvniť nemôžete, no môžete sa snažiť plniť potreby ostatných, robiť dobré skutky. Vaše plány vám vie veľakrát znepríjemniť už spomínaná cesta, ale viackrát za to získate aj cenné odmeny.

Hlavné príbehové misie majú dobrý spád, no často sú sprevádzané rôznymi obchádzkami, ktoré však napriek všetkému dávajú zmysel. Všetky príbehové misie sú totiž rozdelené na vetvy, ktoré vám hra ale dávkuje po svojom. Nie je teda nič výnimočné, ak sa vám skryje práve tá, na ktorú sa naviažete a musíte si dať pohov pri menej významných úlohách. V takýchto momentoch som mal chuť všetko preskočiť, no to, bohužiaľ, nebolo možné. Nie vždy sú však takéto mosty zlé a často dávajú zmysel. Spomínané ďalšie vetvy sú v drvivej väčšine vedľajšie misie, ku ktorým sa ale môžete vracať dobrovoľne, respektíve im venovať čas podľa chuti. Osobne som s vedľajšími misiami ako takými nikdy nemal výrazný problém. Sú tu síce úlohy, ktoré sa neustále držia rovnakej kostry, no zároveň prinášajú nové výzvy aj s ohľadom na prostredie. Podobné problémy však nie sú žiadnou výnimkou pri hrách s otvoreným svetom.

Rozsiahlosť hry je ale v konečnom dôsledku naozaj na vysokej úrovni. Autori sa vyhrali s detailami a každý jeden postup vás motivuje pokračovať ďalej. Už dlho sa mi nestalo, že som si u hry hovoril: „Veď dám ešte jednu misiu a pôjdem spať...". Tu sa mi to stalo niekoľkokrát. Z jednej misie ich bolo desať a plnohodnotný spánok mi definitívne zničilo ranné slnko, ktoré sa prebíjalo cez zastrené žalúzie. Samozrejme, nič z príbehu vám prezradiť nechcem, no za dokončenie stoja aj niektoré vedľajšie misie. Nie sú len do počtu, ale majú skutočný význam. V Days Gone si môžete vylepšovať ako samotného Deacona, tak aj vašu motorku. Motorku si vylepšíte za získané peniaze po splnení úloh a taktiež získanú dôveru v rámci táborov. Peniaze, ako aj dôvera, sú totiž udeľované pre každý tábor zvlášť. Schopnosti Deacona zas viete rozšíriť cez získané body skúseností, respektíve body vylepšenia. Vylepšenia sú rozdelené na tie pre boj zblízka, na diaľku a vaše schopnosti prežitia.

Veľakrát sa už skloňovala dĺžka hry, ktorá má byť podľa vývojárov slušná. To v číslach znamená aspoň 30 hodín hrania hlavnej príbehovej línie. Neviem, či sú tieto odhady úplne presné, nakoľko v hre som takýto čas rozhodne nestrávil. Obrazovku s titulkami som totiž videl po približne 50 hodinách strávených v Oregone. Príbeh je teda skutočne rozsiahly a naozaj nemusíte mať absolútne žiadne obavy o dĺžku hry. Ak by ste sa po dohraní rozhodli dokončiť všetky vedľajšie úlohy, netrúfam si tipovať, koľko hodín to je navyše, no niekoľko desiatok určite. V hre sa potuluje viac ako tucet hôrd, pričom len s jednou viete často stráviť aj niekoľko desiatok minút. Hordy sú pritom úplne iná kategória súbojov - musíte sa na ne dobre pripraviť, a to ako z pohľadu surovín, tak aj taktiky - kde ísť, odkiaľ útočiť a kam utekať. Paradoxne, pri súbojoch s hordami som nemal takmer žiadne problémy s výkonom, tu sa ale dostávam k hlavným problémom hry.

Days Gone som hral na štandardnej PlayStation 4 a do vydania dostala niekoľko aktualizácii, ktoré mali opravovať rôzne problémy. Ani s najnovšou aktualizáciou však nie je pokles snímkovania výnimkou. Najväčšie problémy sú pri jazde, a o to viac ak vybočíte z odporúčanej trasy a cestu si skracujete cez les. Vtedy vie padnúť snímkovanie výrazne nižšie a občas sa mi stalo, že sa hra na pár sekúnd úplne zasekla. Pri PS4 Pro by tieto problémy mohli byť menšie, no čo trápi obe verzie, je načítavanie textúr. Bežne sa mi stalo, že na autách boli totálne rozmazané textúry, rovnako tak pod trávou alebo na skalách. Najmä pri konci sa mi taktiež stalo, že sa objekty načítali až tak neskoro, že pri jazde som sa zrazu ocitol pod kamiónom. Teda ja vedľa a motorka niekde v útrobách auta.

Podobne sa mi nevyhýbali chyby. Napríklad sa NPC postava zasekla v slučke a nepokračovala ďalej alebo sa mi pred vstupom do jaskyne objavila textúra, takže som sa nemohol dostať dnu. Párkrát som mal taktiež z motorky s benzínovým motorom elektrickú a raz som sa prepadol spolu s NPC pod nenačítaný most. Takto v pár vetách sa môže zdať, že hra je plná chýb, no vo veľkosti, ktorú ponúka, sú to len drobnosti - aj keď by sa to, samozrejme, nemalo stávať. Spomínaná vizuálna stránka je však aj napriek nedostatkom na dobrej úrovni a často sa vám pred očami zobrazia naozaj pekné zábery.

Days Gone ponúka obrovský a prepracovaný svet zdevastovaného Oregonu. Prostredie zamorené fríkermi a rípermi skrýva rôzne tajomstvá, ktoré čakajú na vás, aby ste ich odhalili. Komplexný príbeh vás pohltí a zabaví na viac ako päťdesiat hodín, pričom ani vedľajšie misie si nezaslúžia, aby ste ich ignorovali. Zhrnúť toľko emócií do pár viet nie je jednoduché, no aj napriek chybám, ktoré hra obsahuje, je Days Gone veľmi kvalitný zážitok s dobrým príbehom a obrovským množstvom možností.