Existuje mesto obývané skorumpovanou spoločnosťou prahnúcou po prevrate tak tichými hlasmi, že prekričia pišťanie tisícok potkanov živiacich sa v kanáloch na telách infikovaných. Od katalógovej destinácie s palmami dotýkajúcich sa morského príboja má Dunwall na míle ďaleko. Tak prečo mám z neho viac ako štyristo fotografií na disku? 

Dunwall, kam je zasadený Dishonored od Arkane Studios, mnohými považovaný za nástupcu Bioshocku, Thiefa alebo Deus Ex, je miesto, kde chcete zostať a kam sa chcete opakovane vracať. Na mesto v hre je neobyčajne fotogenické, štvrte, zástavby, budovy sú postavené s ohľadom na kompozíciu, ako by sa dopredu kalkulovalo, že si niekto bude zvečňovať miesto s rozkladajúcou sa spoločnosťou. Dunwall žije architektúrou a charakterom vlastným pre mesto na pokraji sveta a času. Za to, ako vyzerá, vďačí Viktorovi Antonovi, ktorý sa podpísal aj pod ikonický výraz City 17 v Half-Life 2.

A v tomto nezameniteľnom prostredí sa budete pohybovať v postave zabijaka Corva, neprávom obvineného, väzneného a odsúdeného za vraždu cisárovnej v momente, kedy jej podával správu z ďalekých ciest. Agent sa proti vlastnej vôli stáva hrotom kopije v rukách lojalistov pripravujúcich sa na puč. Jeho rukou najskôr musí zomrieť deväť cieľov. Corvo každý príkaz vykoná so slepou oddanosťou výmenou za očistenie vlastného mena. Dolapenie skutočných vrahov vládkyne je len sladkým bonusom. 

Dunwall je plné tajomstiev, pretvárok a skazenej spoločnosti, ktorá konšpiruje, v tajnosti ohovára a pretvaruje sa. Príbeh má jasne definované hranice aj postavy, z ktorých sa vyprofilujú priveľmi transparentné osobnosti. Viete, že boli kocky hodené, len neviete, kam dopadnú. Zvratu v duchu “Would you kindly” sa nedočkáte, no dej má pripravených niekoľko iných prekvapení.

Deväť cieľov, to je deväť rozsiahlych misií, ktorých priebeh držíte vo vlastných rukách. Dôvod, prečo zakaždým vyrazíte z prístavu pod rúškom masky, je vždy iba jeden. Misia sa môže, ale nemusí vetviť vedľajšími, rovnako zaujímavými úlohami. O cieli viete iba to, čo vám povedia lojalisti, každá ďalšia informácia získaná čítaním dokumentov, počúvaním alebo rozhovormi vám pomáha urobiť si obraz o tom, komu má vyhasnúť život. Postavy, na ktoré narazíte, nie sú v meste len pre napredovanie deja. Nie sú prázdnymi schránkami ani obetnými baránkami, majú vlastné záujmy a vedia dodržať aj slovo.

V jednej z misií predvedenej na E3 je vašou úlohou zlikvidovať dvojicu bratov Pendletonovcov oddávajúcich sa radovánkam vo verejnom dome Zlatá kočka. Ak ste videli video, viete ako skončili. Ich smrť bola klasifikovaná ako nehoda, ale existuje ešte jedno riešenie, pri ktorom ich nemusíte pozorovať cez kľúčové dierky. Vlastne ani nemusíte vedieť ako vyzerajú, ani si nimi špiniť ruky, stačí len zaťahať za správne nitky. Samozrejme, to niečo stojí a tak sa hlavná úloha vetví na pochôdzky. Výsledky však vždy stoja za to.

Dishonored je stealth hrou, ale dovoľuje kedykoľvek od tichého postupu bez alarmov a zabíjania prejsť do čelného útoku a zanechávať za sebou nevládne telá. Cesta násilia je vždy jednoduchšou, priamočiarejšou, s okamžitými výsledkami. Je akousi poistkou, keď zlyhajú všetky plány a potrebujete sa dostať ďalej bez strácania času. A hra k tomu aj priamo nabáda, odloženou muníciou, peniazmi v poličkách či vzácnymi materiálmi, ktoré sa dajú speňažiť. Puritáni zaprotestujú, že takáto cesta vôbec existuje, ale Dishonored nikdy nebude čistokrvnou strieľačkou, navyše na to, aby ste mali zarobené na upgrady a špeciálne schopnosti, musíte v oboch prípadoch prehľadávať okolie. 

Neexistuje jediný správny spôsob ako hrať Dishonored, hra vám dáva iba nástroje pre oba štýly. Ako ich využijete a nakombinujete, je len na vás. Corvo dostal do vienku nielen vyskakovací krátky meč, pištoľ a kušu s rozmanitou muníciou, ale disponuje aj čarami, pomocou ktorých dokáže manipulovať s osobami, prevteliť sa do zvierat, privolať desiatky potkanov alebo sa na krátke vzdialenosti teleportovať. Naraz môže byť zvolená iba jedna zbraň alebo kúzlo (v pravej ruke bude vždy zvierať mečík) a môžete ich ľubovoľne kombinovať a vytvárať mimoriadne efektné scény so spomalením času, zapichnutím stráží a rýchlym teleportom z miesta činu. V neskorších fázach sa mŕtvoly menia na prach a po vás neostávajú žiadne stopy.

Stráže nie sú hlúpe, počujú, ak sa telo zo žuchnutím zvalí na zem, počujú kroky, rozbíjanie skla, vidia do miestnosti, ak necháte otvorené dvere a ak im niečo nevonia, vydajú sa to preskúmať. Obyčajne, ak sa strhne mela, máte čo robiť, aby ste odrážali útoky šermom, strieľali a doplňovali si zdravie. V Dishonored platí, čím je vyššia obtiažnosť, tým viac ste donútení využívať celú paletu schopností, špecializovať sa na najpoužívanejšie a tie upgradovať. Ak je vám milý tichý postup, investícia do tichého kroku alebo zrýchlenia pohybu sa oplatí rovnako ako do schopnosti vidieť nielen postavy cez steny, ale aj elektrické zariadenia. Prostredie dovoľuje experimentovať a vytvárať smrteľné pasce pre stráže. Prekáblovaním systémov ich môžu zabiť vlastné stroje alebo zlyhá technika, keď potrebujú biť na poplach.   

Rozhodnutia a samotný štýl hrania nezostáva bez reakcií herného sveta. Ak volíte krvavú cestu, v Dunwalle sa vaše činy odrazia na chaose a v uliciach sa pasie na mŕtvolách čoraz viac potkanov, čo sťažuje prieskum. A bez neho sa nezaobídete pri hľadaní rún a mincí na upgrady. Hlavná úloha misie vás neprevedie okolitými budovami, kanálmi a miestami, kam nevedú žiadne schody, no tam sa ukrývajú zásoby, ale hlavne útržky z kníh, listy a dokumenty, ktoré vám pomáhajú získať obraz o tom, čo sa vôbec v Dunwalle deje. Dozviete sa, ako sa získava veľrybí olej, ako sa brániť pred nákazou, ale nazriete aj do života ľudí obývajúcich opustené apartmány. 

Mesto nie je rozľahlé a jeho vertikalita vôbec nespôsobuje závraty, zaujímavé je, že na tak malej ploche dokázali autori vytvoriť toľko alternatívnych ciest, pričom žiadna nie je priľahká ani nereálna. Stačí mať otvorené oči. Dishonored sa dokáže prispôsobiť vašemu štýlu hry, jeho ústretovosť zachádza aj do takých vecí ako úprava vlastného HUDu. PC verzia umožňuje povypínať ukazovatele zdravia, navigačné majáky, kontextové klávesy aj kurzor. Arkane Studios vychádzajú v ústrety hráčom, čo je v období, kedy sa z vysokorozpočtových hier stávajú produkty a nie dielami autorov, neobyčajné.

Hra beží na Unreal engine, no od iných hier postavených na tejto technológii sa odlišuje nezameniteľným výtvarným štýlom popierajúcim vek enginu a používaním ostrého svetla. Svet takmer nikdy nie je ponorený do úplnej tmy, aby neukrývala bizarné prostredie Dunwallu. Autori si dali námahu a napísali desiatky riadkov rozhovorov, ktoré je zábavné počúvať. Služobníci ohovárajú za chrbtom pánov, stráže si mrmlú, plánujú večer po službe. Či už podľa krokov alebo monológov ich viete identifikovať a ľahšie pripraviť stratégiu na ich elimináciu. Dishonored nie je bohatý iba zvukovo, ale má nevtieravý, mimoriadne silný soundtrack, ktorého jedinou škodou je, že zatiaľ nevyšiel samostatne.