Dishonored

Dishonored je hra o mnohých veciach. Je to hra o pomste, vyzbrojený smrtiacimi zbraňami a nadprirodzenými silami sa budete snažiť pomstiť ľuďom, ktorý zapríčinili váš pád. Je to hra o meste, ktoré postihuje jedna pohroma za druhou, či už je to morová epidémia ktorá robí z ľudí „zombie“ alebo strata milovanej cisárovnej. Na druhú stranu, odhliadnuc od skupiniek polomŕtvych ľudí plahočiacich sa po zničených uliciach a zvyšných, ešte nevyľudnených oblastí ktoré sú preplnené po zuby ozbrojenými strážcami a high-tech vybavením ktoré vás môže usmažiť na počkanie, by Dunwall mohol byť krásne prístavné mesto. Je to hra o ľuďoch, o ľuďoch ktorí sa snažia prežiť, každý svojím spôsobom. Niekto sa tvári že sa nič nedeje, niekto sa snaží využiť situáciu a získať moc v meste a niekto, samozrejme, sa im v tom snaží zabrániť. V hre stretnete nespočetné množstvo ľudí, pričom každý človek má vlastné povahové črty. Ale predovšetkým je Dishonored hra o voľbe. Neuveriteľná paleta spôsobov ktorými môžete odstrániť nepriateľov, poprípade sa im vyhnúť. Príbeh v hre ovplyvňujete v podstate čímkoľvek, množstvom vrážd na uliciach, výberom či danú postavu pošlete na onen svet, alebo ju necháte žiť. V Dishonored idete od jednej voľby k druhej, to vám garantujem.

Hráte za muža menom Corvo Attano, bývaleho osobného strážcu cisárovnej, ktorý  bol neprávom obvinený z jej vraždy. Už od prológu budete s Corvom súcitiť a budete zanietený pomstiť sa tým, ktorý zapríčinili smrť cisárovnej a pád Corvovej reputácie. Máte však možnosť, zakaždým keď sa stretnete s nepriateľom ho buď chladnokrvne zavraždiť, len podotknem že väčšinou je viac možností ako ho odstrániť (jed, nôž do chrbta...), alebo sa povznesiete nad násilím a vec vyriešite miernejšou cestou. Vaše akcie majú malý, avšak očividný dopad na celú vašu úlohu a je len na vás, aký druh odplaty si vyberiete.

Skupina sprisahancov vám pomôže uniknúť trestu smrti a zistíte, že práve oni kujú pikle proti ľuďom, ktorí zapríčinili, že ste skončili ako utečenec so štatútom vraha. Stretnete tu oddaného admirála, egoistického šlachtica alebo drzého sluhu, ale postavy v Dishonored nie sú jednofarebné a ich opis by zabral oveľa viac ako pár slov. Vynikajúci dabing a stvárnenie postáv im vdychuje život a vy hru prežívate. Dialógmi, denníkmi, útržkami z novín a pomocou mnohých ďalších textov budete získavať stále väčší prehľad o tom, čo sa v hre deje.

Preskúmavanie Dunwallu je ďalšie obrovské plus pre Dishonored. Mesto nedávno prosperovalo z obchodu s veľrybami ale po príchode morovej epidémie sa všetko zmenilo. Tehlové múry a drevené trámy sú plné krýs zatiaľ čo kovové barikády blokujú vydláždené námestia bohatších štvrtí. Dunwall evokuje britské mesto z obdobia priemyselnej revolúcie. Krásny umelecký dizajn prekypujúci detailami robí z Dunwallu nesmierne atraktívne miesto pre preskúmavanie odľahlých uličiek a opustených domov.

Samozrejme, existujú aj hmatateľné výhody preskúmavanie Dunwallu, v kanalizáciach, tmavých uličkách, apartmánoch a v opustených domoch môžete nájsť skryté veci ktoré obnovia vaše zdravie, posilnia váš arzenál, runy, ktoré môžete využiť na naučenie nových schopností a mnohé texty, listy a útržky z novín ktoré vám objasnia čo sa vlastne okolo vás deje. Aby ste sa dostali k svojmu cieľu musíte prejsť veľké územie ktoré ukrýva mnoho skrytých pokladov ale aj alternatívnych ciest ktoré vám skrátia cestu ku vášmu cieľu. 

Hra sa vám spríjemní od momentu, kedy dostanete schopnosť (v českom preklade) Mžik, je to teleport na krátku vzdialenosť. Využijete ho ako rýchly transport z miesta na miesto (pre tých čo sú už aj v tej hre lenivý chodiť) ale hlavne na prístup k miestam ku ktorým sa po vlastných nedostanete. Vyvýšené budový, rôzne trúbky a potrubia ktoré sa ťahajú popri budovách a uľahčujú vám cestu. Ak sa rozhodnete nadprirodzene zlepšiť aj svoje skákacie schopnosti, preskúmavanie okolia bude pre vás maličkosťou. Aj keď občas budete mať problém s miestami, kam vás hra silou mocou nechce pustiť, ale podľa môjho názoru je level design na vysokej úrovni a takéto veci sa nachádzajú v hre minimálne.

Okrem týchto nadľudských pohybových schopností môžete získať aj iné, napríklad preniesť sa do kože potkana a dostať sa cez malé diery v stenách alebo šachty do ktorých sa ako človek nezmestíte a na väčšej úrovni tejto schopnosti sa môžete prevteliť aj do iného človeka ktorý môže vykonávať základné úkony ako prenos vecí a iné. Získavanie a zlepšovanie vašich nadprirodzených schopností vyžaduje runy ktoré sú rozosiate po celom svete. Objaviť ich môžete pomocou srdca, ktoré dostanete v ranej časti hry a ktoré vám pekne ukáže, kde sa skrýva aká runa alebo kostený amulet, vecička ktorá vám na čas kým ju budete mať na sebe pridá malý bonus. Nie je však dosť rún na maximalizovanie každej schopnosti. Neexistujú však zlé voľby, každá schopnosť má svoje výhody a líšia sa iba spôsobom vášho hrania. Pacifisti určite využijú možnosť zastavenia času, zatiaľ čo zabijáci si určite pridajú bod do schopnosti spopoľnatenia tela po stealth vražde. 

Schopnosti používate pomocou ľavej ruky a pravého tlačidla myšky, vyberáte ich pomocou kruhového menu alebo obyčajne, číslami 1-9, okrem nich máte k dispozícií aj pištoľ alebo kušu s rôznymi typmi munície. Uspávacie šipky určite ocenia hráči ktorí sa snažia prejsť hru bez jediného zabitia (áno dá sa to). Zvyšné možnosti sú smrtiace, vrátane granátov a mín.

S takouto škálou zbraní a schopností máte samozrejme aj veľké množstvo možností, ako odpraviť svojich nepriateľov. Najpacifickejšia možnosť je určite prejsť okolo nich či už pomocou spomalenia času alebo inými metódami. Môžete však byť tichý zabiják. Pri tejto metóde sa mi najviac osvedčila taktika teleport za nepriateľa, nôž do krku a teleport preč, vybavené. Je však viacero možností ako sa zbaviť nepriateľov, tichá vražda zo vzduchu alebo využitie ich vlastných zbraní proti nim. A ak dávate prednosť priamemu kontaktu alá Rambo tak máte po ruke vždy svoj meč ktorý vyrieši aj tie najťažšie problémy. Avšak rinčanie oceli upozorní aj posledného strážcu v najviac zapadnutej uličke mesta a verte mi, strážcovia v Dishonored nebudú čakať kým im vyvraždíte všetkých kamarátov jedného po druhom ako sa mi to často stávalo v sérií Assassins Creed, vrhnú sa na vás všetci naraz a aj keď ste impozantný šermiar, často je ťažké z takýchto súbojov vyviaznuť bez pár loadingov. Čas od času sú bohužiaľ nepriatelia náchylní k náhlemu poklesu inteligencie a len tam tak stoja a pozerajú sa ako ich vraždíte.

Dishonored vás aj po opätovnom dohratí stále núti zahrať si hru ešte raz a skúsiť ju hrať iným spôsobom. Hra má aj rôzne konce podľa toho, aký veľký chaos spôsobíte a ako krvavo budete hrať. Hry ktoré sa oplatia prejsť viac ako dva krát sú dnes dosť vzácne, ale Dishonored je jednou z nich. Ak by som mal hre niečo vytknúť tak je to slabšia grafika, aj keď mne osobne to nevadí, mesto je očarujúco vykreslené ale niektorým hráčom by to mohlo robiť problém. Ďalej ako som spomenul občasné úplne strateniu UI pre NPC, neviem či sa to stávalo len mne alebo viacerým z vás. Avšak schopnosti postavy, umelecké spracovanie ale hlavne sloboda voľby robia z Dishonored klenot hier roku 2012.

Plusy:                                                                                                       Mínusy:

+schopnosti postavy a ich využitie v hre                                             -pre vnímavé oko slabšia grafika

+hudba                                                                                                     -občasné zlyhanie UI postáv

+umelecké spracovanie

+sloboda voľby