Nepotrebujete napísať ani písmenko z recenzie a už vopred vidíte tie dva bojujúce klany, ktoré sú už pripravené pustiť sa do seba a mlátiť do klávesnice za každých okolností. Mŕtva hra - ešte živá MMO. Zlatá Vanilla - konečne poriadne zmeny. Zbytočné zjednodušenie – veľmi únavný end-game. Stále ju milujem – nechápem, ako to môže ešte niekto hrať. O kom je reč? No predsa o dvoch táboroch hráčov s názorom na WoW vytesaným do skaly, ktorý sa tu opakuje pod recenziami datadiskov už 8 rokov. Od čias Cataclysm, ktorý nenávratne rozdelil hráčov a WoW už ich nedokáže zoceliť ako predtým. Je tu smútok za poctivým pachtením za vyšším levelom, vzťah k prvej ére a reptanie na adresu kedysi milovaných autorov, ktorí v snahe otvoriť hru väčšiemu publiku zvolili cestu istého zjednodušovania.

Ale skôr ako začnú rinčať zbrane a tvrdé slová pod diskusiou, možno aj kvôli udelenému číslu a azda iba kvôli tradičnému zvyku pri vydaní datadisku, je dobré tučnou čiarou zvýrazniť nosnú tému nového dobrodružstva, ktoré sa sčasti snaží vrátiť hráčom to, čo im pod pochodom légií i počas výletov na iné kontinenty chýbalo: ústredná vojna nie je medzi ich tábormi, ale Alianciou a Hordou. Blizzard sa viac ako v minulosti sústredí na hlavný spor Azerothu, zrejme aj po vyčerpaní mnohých dejových línií, no najmä kvôli túžbe rozdeliť hráčov znova na dve klasické znepriatelené frakcie a rozdúchať opätovnú nenávisť.

Hlavnej porcii obsahu už tradične predchádzalo niekoľko týždňov a hranie pre-patchu ozdobené ešte krátkymi filmami, ktoré načreli do citlivých miest a začali vykresľovať niektoré postavy v nepeknom svetle. Mesiac pred štartom Battle for Azeroth sa pálil Teldrassil ako kedysi Strom duší v Avatarovi. Táto a podobné udalosti mali zasiať semienko zloby do hráčov hlboko, aby sa s vervou pustili do hrania. Stalo sa, no popritom schytali nejednu virtuálnu facku aj autori. Snaha nasadiť latku vysoko sa nestretáva s okamžitým pochopením a hráči sú už citliví úplne na všetko (i vokálni v diskusii).

No orientácia na dej, rozprávanie počas desiatok animácií a celkové epické vyznenie, to sú atribúty, ktoré Battle for Azeroth servíruje úspešne. Zmizli časy občasného vyrenderovaného filmu pri spustení hry a sem-tam drobná animácia. WoW je dnes dielo s lepšou naráciou, má desiatky príbehových in-game scén, ktoré vás chcú vtiahnuť dnu. Nahovorené dialógy majú lepší dopad na precítenie deja ako iba titulky a objavujú sa prakticky neustále, dokonca aj počas úloh, kedy si NPC vykračuje za zadaním a popritom ševelí čosi z dejového pozadia. Z finále minulého datadisku tu ostal podstatný rest: keď Sargeras tresol svoj meč do Azerothu, z planéty začala prýštiť látka azerite. Mocná substancia sa stáva terčom novej vojny, lebo Aliancia i Horda vidí v nej niečo vzácne a ktovie ako dlho sa bude dať získavať. Prvotné udalosti vedú sem: Horda sa ukázala ako deštrukčná (tradične), Aliancia nechce dopustiť ďalšie násilie, no keď ide o novú zbraň či výhodu, každý odštartuje vlastné ťaženie...

Aj v minulých datadiskoch začínali kampane zväčša na inom mieste, ale zdieľali aspoň celý nový kontinent. Tentokrát Blizzard zvolil inú taktiku a každú frakciu posiela najprv úplne inam: Aliancia ide konečne riešiť spriatelené (a nielen tie) rasy na Kul Tiras, v hlavnej úlohe je Jaina Proudmoore, ktorá otvára čosi z odkazu svojho otca a k slovu sa dostanú aj piráti. Horda sa dostane na Zandalar, kde sú zase nevybavené účty s trolmi, vládnu tu rôzne intrigy a aj zloba krvavej mágie. Tí, čo sa trošku vyznajú vo WoW histórii, sú v obraze, vedia čo približne čakať, ostatným stačí vedieť, že tu čakajú nové rasy, za ktoré sa bude dať hrať, no cesta k náklonnosti istú dobu trvá. Prírastky sa nedajú čakať okamžite, najprv musíte veľa asistovať pri ich vlastných problémoch, až potom sa na oplátku môžu vydať s vami za úlohami. V praxi to znamená, že sa opäť roztáča kolotoč získavania reputácie a vyžaduje si aj týždne času.

Každý nový kontinent obsahuje po tri krajiny. Pokiaľ ide o Kul Tiras, v centre čaká metropola Boralus a okolo nej nové zóny. Všetky tri majú spoločný menovateľ v podobe lesov a rozličných údolí, no keď sa do nich ponoríte hlbšie, objavíte rozdiely. Začať môžete, kde chcete vďaka škálovaniu levelov, preč sú odporúčané hodnoty určujúce čo robiť skôr a čo potom. Stormsong Valley vyzerá celkom idylicky a pripomína pekné krajiny z Northrendu, no zdanie klame, keď odhalíte prepojenie so starými bohmi a okultistami. Tiragarde Sound sa zaoberá pirátmi, pašerákmi, vzdialene pripomína staré dobré časy pôvodného WoW. Drustvar pôsobí dosť hororovo až goticky (do istej miery a la Duskwood), domáci sa tu utiekajú k rôznym duchom a bizarným božstvám. Čudné lesy tu hrajú prím, hororový efekt je využitý naplno (aj v soundtracku), ibaže  môžete spočiatku často dostať na držku pri hustote mobov.

Horda na Zandalare sa ide miešať do mágie krvilačných trolov – no zrejme má lepšie trio krajín, lebo sú pomerne odlišné. Ani tu nechýba metropola – Dazar’Alor je obrovský zikkurat s trolmi všetkých kmeňov. Zuldazar je džungľa, akú sme občas vo WoW videli, ale má pekný dej o kráľovi a kmeňoch. Vol’dun je púštna destinácia, ktorá má tiež miesto pre pirátov, je to púšť ako mnohé iné. Nazmir je mix bažiny a živej fauny, kde sa okrem krokodílov preženú dinosaury a taký tyranosaurus vo WoW nie je márny... A nájdete tu bizarné rasy hadích ľudí či všetky druhy krvavých trolov, takže bude čo objavovať. Mayský štýl si užijete v Zandalare neustále.

Postup na vyššie levely je pomerne svižný. Na levely 114-115 vedie cesta rapídne, celých 10 levelov sa dá pokoriť za 25-40 hodín, podľa vlastného tempa. Je to pekná odysea, podobne ako inokedy, veľa úloh sa núka a kto berie všetky naraz, sypú sa mu skúsenosti jedna radosť. Dostanete šancu ísť aj na druhý kontinent, no tam už nemáte také možnosti pohybu ako na svojom – 1-2 letiace body, inak na vlastnú päsť a riskovať všeličo. Sledujete veľa animácií, nielen na začiatku zón, ale aj neskôr ako sa odvíjajú jednotlivé príbehové línie. Je fajn, že každá zóna sa snaží pôsobiť samostatne, len občas vedie odkaz inam. Prvotný nápor máme za nami, mobov je už pomerne dosť, iba na niektorých miestach sa oplatí dať do skupiny, aby ste vzácneho nepriateľa či pár obyčajných ubili. Keď si pripočítate svižnú cestu na level 120, niečo autorom odpustíte. Veľa aktivít sme už zažili, len občas sa objaví čosi nové, ako keď riešite všelijaké minihry s korytnačkou alebo skúšate kvázi pexeso.

Rýchlo padá aj výzbroj, výhody z čias finále Legion a Legendary predmetov sú pasé, tu sa zoznámite s novým systémom. Pred štartom datadisku dorazil aj veľký rebalans HP, levelov výzbroje i celkovej sily úderov. Zvykáte si, že nemáte milióny HP a nehrozí level 1000 pre zbraň, veľa sa optimalizovalo a zrazu ste opäť niekde na úrovni 300-375. Kolotoč sa rozbieha nanovo, keď padnú prvé zelené či modré predmety, stará výbava putuje z inventára. Prirodzene, vyšší level výzbroje vás zaujíma, preto zamierite na denné úlohy či do bludísk.

Počet bludísk nie je márny, lebo každá krajina vás k nejakému dovedie už vyvrcholením svojej línie. Dokonca sú súčasťou deja aj úlohy s mýtickými bludiskami. Veľa taktiky sa nenosí, všetko rieši hrubá sila a hráči sa za dva mesiace naučili prechádzať bossov. V prvých dňoch sa objavovali triky a občas nejaká taktika, no po čase sa všetko vrátilo do pôvodných koľají a číslo rozhoduje. Skladba je dobrá najmä na začiatku, smerovanie k Tol Dagor je pútavé – samotný labyrint a séria bossov už nie, niektorí hráči sú z neho zmätení a nespokojní s dĺžkou a prevahou mobov, ktorí môžu za slabé tempo i celkový dojem. Iní hráči majú rozpačitý pocit z Motherlode, kde sa ide ešte do vyšších počtov.

Dva mesiace od uvedenia sa uvoľnil pre všetkých aj celý raid Uldir. Vychádza skôr z deja Hordy a prebúdza sa stará hrozba v podobe G’thuuna, ktorý by sa rád zmocnil Zandalari. Tri krídla a osem bossov je slušná porcia, ale nie je tu nič dychberúce – dejové scény sú na prvý raz fajn, potom sa opäť idú mastiť tony mobov a pár bossov. Patch 8.1 sľubuje ďalšie dva raidy a veríme, že kvalita stúpne.

Otázka teda znie: čo sa po mesiaci, respektíve už dvoch, robí vo WoW a ako vyzerá takzvaný end-game obsah. Blizzard varíruje vďaka Azerite spôsob hrania a ten sa stáva základným zdrojom pachtenia, keď už ste na leveli 120. Dostávate náhrdelník Heart of Azeroth a ten určuje takzvaný Artifact Power, ktorý má vlastný systém levelov (je to žltý ukazovateľ namiesto modrého v spodnej lište). Tri predmety sú ním priamo ovplyvnené: na hlave, pleciach a hrudi sa vám hompáľajú predmety, ktoré môžu s vyšším levelom Artifact Power získavať nové schopnosti Azerite Powers. Pri každom predmete čakajú štyri, prvú dostanete napríklad pri leveli 14, druhú pri 18, ďalšiu pri 22 a finálnu pri 26. Levely sa líšia ešte aj podľa úrovne predmetu, iný level je pri výbave lvl 340 a iný pri lvl 370.

Znie to šialene, ale zvyknete si rýchlo. Beriete predmety čoraz vyššej úrovne a k tomu treba chodiť do bludísk či raidov, ale najmä chcete získavať Artifact Power, ku ktorému sa viaže veľa úloh z end-game obsahu. Naplno sa venujete denným a svetovým úlohám, tie sú často štedro bonifikované, tak ich vyriešite na mape čo najrýchlejšie. Denné úlohy dávajú totiž Artifact Power i reputáciu, ktorú potrebujete kvôli vzťahom s rasami.

Pribudli aj dva nové druhy aktivít. Island Expeditions sú variáciou Scenarios, ktoré plníte s ostatnými hráčmi alebo pomocou AI – cieľom nie je nič iné ako výprava za kopou azeritu, či už cez elitných nepriateľov alebo isté úlohy. Existujú viaceré druhy, ale mnohí hráči po týždňoch chodia už iba do jedného typu a tento typ sa rýchlo zunoval. Na druhej strane ako naháňačka za azeritom poslúžia dosť dobre – všetko, čo na expedícii robíte, vám garantuje istý prísun azerite, či bijete nepriateľov alebo sa snažíte ukoristiť predmety. Len si treba uvedomiť, že ste na expedícii dve skupiny a je otázka času, kedy narazíte na tú druhú.

Pre milovníkov väčšej stratégie je tu aj Warfront, 20-členná výprava, kde v kooperačnom móde zažívate bitku na domácom fronte a jeden náčelník sa snaží nasmerovať plnú skupinu dvadsiatich do boja a popritom sa staráte o vysunuté veže, zháňate suroviny a trénujete jednotky, aby ste sa pripravili na útok na dobytie nepriateľskej základne. Viac možností by mal opäť priniesť Patch 8.1, preto pôsobí doteraz Warfront ako taká jednorazovka, nie mód na pravidelné návštevy.

A veľa sa spočiatku hovorilo o War Mode, ktorý zapne PvP mód pre celý server a Azeroth, čím sa dá ľahko stať obeťou na druhom kontinente – na druhej strane, ak chcete pocítiť boj dvoch frakcií, toto je cesta a dostanete istý bonus na skúsenosti. Všetko závisí od serveru – no pamätníci si možno vybavia, že takto sa kedysi tvrdo išlo po zástupcoch druhej frakcie aj v starých časoch. Keď som sa prvý raz chcel ísť pozrieť do Undercity, umlátilo ma päť hráčov ešte len na ceste tam, nie to v centrále... Reálne – najprv som hral so zapnutým War Mode, ale po čase som ho vypol.

Celkovo mám pocit, že Blizzard už pri World of Warcraft začína experimentovať zo všetkých síl, ale nie všetko vyjde na prvý pokus. Nápady v jednotlivých zónach sú dobré a je fajn vidieť, ako sa každá líši aj príbehom – no mnohé sme už v podobnom duchu absolvovali. A to platí aj pre ďalšie módy ako Island Expeditions (variácia na Scenarios s opantaním azerite) či samotné bludiská a raid. Je tu veľa nového, ale dušou starého obsahu. Stále sa k WoW rád vraciam pri vydaní nového datadisku, no pauzy medzi hraním začali byť čoraz dlhšie... Nehovoriac o opantaní inou silnou MMO, Final Fantasy XIV, ktorá začína byť v nejednom atribúte príťažlivejšia.