Mnohí z vás pravdepodobne Vianoce trávili v kruhu rodiny a blízkych obklopení láskou. Ja som si tieto Vianoce doprial dávku masochizmu. Vlastne podobne ako pred rokom, keď som v podobnom čase pracoval na recenzii úchvatne zlého titulu Soldiers of The Universe. Vtedy to bol rest, ktorý dlho čakal nepovšimnutý, no a presne tá situácia je tu aj teraz. Gene Rain sa nám v redakcii „váľal“ dlho. Rovnako dlho mi smrdel na disku v Xboxe, keď už som si ho aktivoval. No a keďže si nechcem niečo také prenášať do ďalšieho roka a všetky zaujímavejšie hry a dôležitejšie články už boli z krku, musel som nabrať odvahu aj na tento „skvost“.

Prečo som musel naberať odvahu? Pozrel som si priemerné hodnotenie kritikov zo sveta a už predtým som o hre niečo málo vedel. Ani to ma však nepripravilo na to, aký paškvil sa mi nakoniec dostane do rúk. Gene Rain je čínska hra. Na tom samotnom nie je nič zlé a rozhodne nenaznačujem, že by Číňania nemohli priniesť kvalitnú hru. Avšak rovnako ako čínske fejkové produkty aj toto je podľa mňa skôr fejková hra. Nikto sa nesnažil vytvoriť produkt, ktorý bude zábavný, či bude mať nejakú hodnotu. Len sa pokúsili čo najlacnejšie napodobniť niečo iné a rýchlo to dať von. A asi nemusíte dlho hádať po pohľade na okolité obrázky, že sa snažili napodobniť Gears of War.

Takých už bolo a ešte ich aj bude, no Deeli Network v tejto oblasti naozaj spektakulárne prepadli na prakticky každom fronte, ktorý sa v prípade hodnotenia hry vôbec môže brať do úvahy. Zaujímal by vás napríklad príbeh? Aj mňa! Nejaký tu je, ale ani za boha neviem prísť na to, aký. Dôvodov je na to hneď niekoľko. Jedným z nich je to, že ho občas autori akoby ani nechceli rozprávať. No hlavne ho nevedia rozprávať. Skáču z postavy na postavu, skáču medzi (minimálne) 3 časovými obdobiami. A skáču aj z miesta na miesto. Ničomu nerozumiete, nič vás tu nechytí, všetko vám je ľahostajné. Trošku zaspoilujem: jedna z vašich postáv zomrie. Ale vám to môže byť ukradnuté, aj tak nemáte ani tušenia, kto to vlastne bol.

Ďalšou špecialitou, ktorá veľmi ubližuje príbehu, ale dole ťahá aj zvyšok hry, je anglická lokalizácia. Zjavne si autori hry nedali ani toľko námahy, aby si najali niekoho na preklad hry z čínštiny do angličtiny, takže to pravdepodobne len skopírovali z prekladača. A tie texty nedávajú zmysel. Vedeli ste napríklad, že aby ste si otvorili druhý herný režim, musí ten prvý prejsť preclením? To tu vážne je. To vážne nedáva žiaden zmysel. A vážne je to len jedna z obrovskej hromady veci, ktoré tu nedávajú zmysel, lebo sú veľmi zle preložené. Dialógy sú príšerné. Sú tiež príšerne nadabované. Som mal dojem, že ich dabujú nepriatelia režimu v pracovnom tábore podľa fonetického prepisu.

Všetky sú zašumené, s katastrofálne zlými hlasmi a o hereckých výkonoch sa tu hovoriť nedá. Čašník v krčme piatej cenovej vám s väčším nadšením prečíta denné menu. A to je len špička ľadovca. Celý audio mix je príšerný. Niečo tak nevyvážené sa len tak nepočuje. K tomu si pripočítajte fakt, že zvuky pravdepodobne pochádzajú z nejakej databázy, kde boli k stiahnutiu zadarmo. Sú to len ploché slučky, z ktorých vás čoskoro rozbolí hlava, či je to streľba, alebo chodenie. Aspoň hudba sa dá počúvať. V tom zmysle, že je to jediný zvukový aspekt hry, pri ktorom si nechcete vraziť ceruzky do uší.

Ešte sa vrátim k príbehu, ale skôr z pohľadu hernej premisy, zasadenia a celkového dizajnu. Ak by som to prirovnal k jedlu, predstavte si, že vám niekto naservíruje hranolky s gulášovou omáčkou, sushi, zmrzlinou, tým smradľavým islandským fermentovaným žralokom a zaleje to bryndzou. Roboti, mutanti, zombíci, samuraji, mechanické pavúky, prerastené škorpióny a čo ja viem ešte čo v jednej hre? To je prejav nejakej scenáristickej obdoby ADHD? A do toho ešte divný človek, ktorý má nejaké schopnosti a asi to ani nie je človek, ale má spoločné mechanické srdce s jednou ženou...ja neviem, jednoducho nezmysly. To si nevedeli autori vybrať jednu tému, ktorá bude pre hru nosná? Museli spraviť niečo takto veľmi nesúrodé? Však to nemá hlavu a riť!

To všetko je navyše zasadené do tak generického a fádneho prostredia, až sa bude za hlavu chytať, aj keď je pravda, že genericky nepôsobí len kvôli tomu, že ste niečo také mohli vidieť asi miliónkrát predtým, ale aj preto, že v ňom autori neustále úplne rovnako opakujú úplne rovnaké prvky a objekty. Pri prechádzaní hrou tak máte v drvivej väčšine času dojem, že idete stále tými istými koridormi, ktoré sú ale na vlas rovnaké. A keďže to všetko vyzerá rovnako, robíte tiež na vlas rovnaké veci. Niekde prídete, vystrieľate nepriateľov, potiahnete páku na termináli, idete ďalej a zase robíte to isté. Zdanlivo nekonečná slučka, pri ktorej sa sami seba pýtate, aké je vaše miesto na tomto svete a koľko vlastne ešte dokážete zniesť.

Veľa aspektov Gene Rain by sme mohli označiť za zlý vtip, takže akcia vyniká. Je „iba“ zlá a nudná. Niečo také, čo by ste čakali od game jam hry nie príliš skúsených vývojárov (aktuálny 2084 vznikol na game jame a je v akčnej zložke neporovnateľne lepší). Zbrane sa správajú rovnako, znejú rovnako, gunplay nie je ani trochu zábavný. Potom sú tu špeciálne zbrane, ktoré využívate menej, no konečne s nimi aspoň cítite nejaký efekt a nemusíte stráviť pol dňa strieľaním do nepriateľov v krytoch. No a nechýbajú granáty, s ktorými si aspoň užijete nejakú zábavu, keďže sa pri nich predvedie svojská herná fyzika, ktorá pravdepodobne pochádza z dimenzie, kde spolunažívajú zombíci, mutanti a roboty.

Umelá inteligencia je kategória sama o sebe. Prisahám, že som na laboratórnych hodinách počas základnej školy kedysi dávno videl v mikroskope inteligentnejšie prvoky ako je to, čo predvádzajú postavy v hrách. Nepriatelia sú takí presní, že by cez celú mapu odkázali guľkou navliecť niť na ihlu, no zároveň, ak sa posuniete cez nejaký spúšťač skriptu, dokážu vás už len obiehať a nevšímať si vás. Váš spolubojovník na tom nie je o nič lepšie a v hre je vlastne len do počtu, keďže by nedokázal trafiť ani vráta od hangáru, ak by stál tesne pred nimi. Čo ma privádza k otázke, prečo hra neobsahuje kooperáciu, keď v nej väčšinu času strávite s dvoma postavami na ceste naprieč svetom. Kvality hry si tým nepolepšili, ale aspoň by som pri hraní netrpel sám. A tých pár ďalších novinárov tiež.

Jedna vec, ktorú na hre oceňujem, je dĺžka. Kampaň totiž trvá len 3 a pol hodiny, čo sa dá prejsť s veľa plačom a minimálnou psychickou ujmou. Avšak to je plus pre mňa, keďže som platený za to, že si ju zahrám a niečo o nej napíšem, takže aspoň netrpím dlho. Vy chcete za svoje peniaze dostať od hry čo najviac zábavy. Tá tu nie je žiadna. Prípadne ste masochisti, tak chcete za svoje peniaze dostať čo najviac utrpenia. No a hra je krátka. Je tu ešte režim Hordy, ktorý si teda sprístupníte po „preclení“, ale to nie je niečo, čo by hre pridalo nejakú hodnotu. Najviac sa aj tak zabavíte na tom vtipe, keď vám po porazení záverečného bossa hra ukáže nápis „To be continued“.

Grafiku snáď opisovať nemusím. Máte oči, vidíte obrázky okolo, vyzerá to strašne, ale keď už nič iné, aspoň sa to nehýbe strašne, ale tak akosi normálne. Mňa osobne len zaráža, že po rokoch znova hrám prvú časť Army of Two a aj keď tá hra má svoj vek, tak v mnohých ohľadoch jednoducho vyzerá lepšie ako moderná hra vydaná na Xbox One a PS4 v roku 2018. Z nejakého dôvodu hra doteraz nevyšla na Steame, aj keď tam už dlho visí oznam, že vyjde čoskoro. Ale to je možno forma obchodnej vojny – zvýšite nám clá, my vám vydáme na západe našu hru.

Prečo táto hra nemá ešte menej? Jednotku si rezervujem pre špeciálne tituly. Tie chuťovky, ktorých prejdenie trvá kratšie ako inštalácia (pozdravujem autorov Battle: Los Angeles) či hier, ktoré sa nedajú dohrať, ničia save, padajú, mrznú, crashujú kvôli nim PC a konzoly, či inak znemožňujú hranie. Gene Rain sa dá zapnúť a prejsť od začiatku do konca, na bugy a fatálne chyby tu nenarazíte. Ale aj tak to nerobte. Je to asi také zábavné a príjemné, ako keď si podrežete zápästia a do rán si vtierate soľ a citrónovú šťavu. Jedna z najhorších hier roka 2018 a to som mal možnosť vyskúšať hneď niekoľko vyslovene odpadových titulov.