Ako oživiť dekády staré herné série tak, aby potešili dlhoročných fanúšikov, no zároveň priniesli niečo nové? Inovovať treba, ale veľmi jemne, aby sa značka neodcudzila tomu, čo je jej vlastné. A zároveň treba aj dbať na kvalitu. Nie je veľa značiek, ktoré by tieto veci vedeli spojiť, zachovali sa aj dnes relevantné, kvalitné a skĺbili korene so súčasnosťou. Moderný Doom by som mohol spomenúť ako dobrý príklad. Napríklad Need For Speed tiež, ale ako úplne opačný prípad, kedy tá séria vychádza snáď už len zo zotrvačnosti. Neexistuje tak jednoznačný recept, ako značku stále udržať pri živote. Jeden z nich ale je vymeniť protagonistu za protagonistku a to vyskúšali aj Insomniaci.

Ratchet & Clank: Rift Apart síce má v názve mená známeho dynamického dua, ktoré je na scéne už takmer 20 rokov (a 15 hier), ale vlastne nová hra nie je až tak veľmi o nich. Nové publikum chce osloviť novým svetom, novými postavami a novými príbehmi. To, čo poznáte, je vlastne len akýsi vstupná brána do bohatého multiverza plného nových pestrých momentov. Nemôžem povedať, že by nebola hra cielená aj na fanúšikov, ktorí sú so sériou od začiatku, tí budú musieť v kútiku oka potlačiť nejednu nostalgickú slzu, ale taktiež chce hra získať aj úplne nových hráčov. A na mňa osobne fungovali obe tieto roviny.

Séria Ratchet & Clank je tu s nami už dlho a aj samotné postavy vedia, že už toho spolu preskákali veľa. A o tom je vlastne aj začiatok hry. Chlpáč aj plecháč sú hrdinovia a zaslúžia si obrovskú oslavu. Ostatné známe postavičky tak zorganizovali festival, ktorý oslávi úspechy dynamického dua a zrekapituluje niektoré ikonické momenty z minulosti. Zároveň táto pasáž slúži ako taký bleskový tutoriál, aby sa nováčikovia naučili hlavné prvky a veteráni si ich zopakovali. Hra jednoducho ukáže, ako funguje akcia, prečo treba rozbíjať debne a na čo vám slúžia skrutky.

Taktiež tento úvod na scénu privedie dobre známeho záporáka Dr. Nefaria, ktorý sa rozhodne festival zruinovať a zároveň získať najnovší Clankov výtvor. Hra totiž nadväzuje na Into the Nexus a Clank ako prejav vďaky svojmu chlpatému partnerovi zostrojil nový Dimenzionátor, teda prístroj, ktorý umožňuje otvárať dvere do iných dimenzií, aby mohol Ratchet pátrať po svojej rase. Namiesto toho sa ale prístroja zmocní práve Nefarious, avšak keďže ho neovláda, spustí reťaz udalostí, ktoré môžu viesť k celkovému zničeniu multiverza. Ratchet, Clank a ďalšie postavy musia spojiť sily, aby tomu zabránili.

Práve okolo dimenzií sa točí celá hra, a to ako jej obsah, tak aj hrateľnosť. Je to taký jej trik, ktorý ale nepôsobí zle. Nemá síce až tak význam, ako by ste z prezentácie hry mohli čakať, ale funguje dobre. Hlavne z tej perspektívy, že vám predstaví nové dimenzie, ich svety a aj postavy. A jednou z tých postáv je už vopred toľko skloňovaná Rivet. Hlasovo sa jej dokonale zhostila Jennifer Hale (Shepard v Mass Effect trilógii) a k životu ju priniesol skúsený tím animátorov, grafikov a ďalších ľudí. Výsledkom je postava, ktorú si zamilujete v prvom momente, kedy ju stretnete. A nie je jediná. Celá druhá dimenzia (je ich tu viac, ale budete sa prepínať najmä medzi dvomi hlavnými) ponúka alternatívne verzie známych postáv a Rivetka je vlastne taký Ratchet v samičom kožuchu.

Ale aj nie je. Ratchet aj Rivet sú síce akýmisi dimenziálnymi variáciami, ale sú to samostatné postavy, každá je iná ako charakterovo, tak aj cieľmi. Navyše sa aj v priebehu hry vyvíjajú. Ratchet je trochu iný, ako ho poznáte. Starší, múdrejší a možno nie až tak posadnutí Lombaxmi. Zato Rivet je bojovníčka, trošku zatrpknutá, ale to vychádza z toho, že pochádza z dimenzie, ktorej tvrdo vládne cisár Nefarious. Potláča akýkoľvek odpor a Rivet to zistila na vlastnej koži, keď prišla o ruku. Musí sa naučiť dôverovať a aj spolupracovať s niekým iným. Celkovo je jej osobnosť zaujímavejšia a mám dojem, že aj lepšie spracovaná. Rovnako hra veľkú časť pozornosti presúva práve na Rivet.

Celá druhá dimenzia je zaujímavá aj vďaka alternatívnym verziám známych miest a postáv. Napríklad taký Rusty Pete je tu síce stále pirát, ale volá sa Pierre a je to dosť iný (a aj dosť vtipný) pirát. S francúzskym prízvukom a neustálymi prekáračkami s Rivet má svojské humorné čaro. No a je tu ešte jedna postava, ktorú vám síce vzhľadom na embargo veľmi nemôžem opísať, ale je taktiež variáciou na niekoho známeho, síce do príbehu príde neskôr, ale o to viac si vás získa. Je naozaj čarovná, skvele dotvára kolorit rôznorodých postáv a vynikajúco ju dabuje Debra Wilson.

Rift Apart, ako ste sa už asi dovtípili, obsahuje viac hrateľných postáv. Hlavne sú to Ratchet a Rivet, z ktorých každý má svojho spoločníka v boji. Ratchet má navyše aj jednu malú pomocníčku, ktorá mu pomôže hackovať stroje a odstraňovať z terminálov vírusy. Super je, že aj tejto mini postavičke autori vnukli vlastnú osobnosť, dosť neurotickú, ale má to svoje čaro v daných situáciách. No a v rámci záchrany dimenzií si zahráte aj za Clanka. Ten toho na rozdiel od dvoch hlavných postáv veľa nenabojuje, ale zato potrápi vaše synapsie, keďže s ním čelíte hlavne logickým hádankám. Nie náročným, ale dobre navrhnutým. Problémom však je, že sa ich konceptu prejete skôr, než ho hra prestane využívať. Takže tie posledné vás už ani veľmi nebavia, je to stále dookola to isté.

To sa ale nedá povedať o primárnej náplni. Poletujete naprieč planétami, naprieč dimenziami, a bojujete. Bojujete pomocou svojho gigantického kľúča, ale hlavne pomocou zbraní, ktorých je tu veľa, sú pestré, šialené, občas aj menej využiteľné, ale stále zábavné. Každá planéta je iná, má svojských obyvateľov aj svojské problémy. Niekde je toxické prostredie, inde sa planéta doslova rozpadá kvôli trhlinám v dimenziách. Všade ale vo veľkom strieľate a na každej planéte nájdete aj obchody, kde zväčša dostanete možnosť kúpiť si úplne novú zbraň.

Čisto len o zbraniach v hre by sa dal napísať článok a toľko priestoru nemám, tak len stručne. Bežne by som asi považoval za väčšie negatívum, že sa hra od predchodcov nelíši, no akcia v Ratchet sérii ma vždy bavila a baví ma aj tu. Likvidujete desiatky dosť hlúpych nepriateľov, na ktorých máte zbrane ako zmrazovač, brokovnica alebo granát, ktorý dočasne premení nepriateľov na rastliny. Mojim favoritom je Pán Huba, čo je hríb, ktorý funguje ako automatická veža, ktorá sama strieľa po nepriateľoch. Fakt je tu okolo 20 zbraní, majú rôzne režimy streľby a môžete si ich aj vylepšovať. Akurát škoda, že aj keď sa pôvodne zdalo, že postavy budú rozdielne, za Ratcheta a Rivet sa hrá úplne rovnako a majú zdieľaný arzenál. Mení sa teda len kožušina.

Na zbrane sú naviazané aj možnosti nového ovládača DualSense. A možno aj ten je dôvod, že aj keď sa akcia oproti predchodcom prakticky neposunula, stále baví. Adaptívne triggery tu majú skutočný význam, takže jemnejšie stlačenie predstavuje iný režim streľby ako plné stlačenie. Pri dvojhlavňovej brokovnici napríklad jemným vystrelíte z jednej hlavne, pri plnom z oboch a je to poriadna šupa. Musíte si tak osvojiť režimy a aj to, ako stláčať ovládač, čo pôsobí veľmi dobre. síce sa teda často spoľahnete na čo najsilnejšiu ranu, ale niektoré zbrane tak napríklad nabíjajú náboj, ktorý vystrelíte až plným stlačením. Zaujme aj to, že každá zbraň funguje trochu inak, takže aj režimy streľby využijete inak.

Má to však bohužiaľ aj svoju tienistú stránku. Tou je, pochopiteľne, výdrž batérie v ovládači. Ratchet totiž dáva ovládaču zabrať a nielen triggermi. A kým tie si naozaj užijete, haptická spätná väzba je tu zakomponovaná v naozaj veľkej miere a to možno až nadbytočne. Prakticky stále niečo v ovládači vibruje, lebo vám tak konzola do rúk prenáša kroky postavy, prípadne aj ťukanie do klávesnice a podobné drobné úkony. Problém je, že tak vybíja ovládač naozaj veľmi rýchlo. Snáď asi teraz najrýchlejšie zo všetkých hier. A taktiež tie veci nie sú zapracované až tak, aby ste si to po pár hodinách stále užívali. Začnete to ignorovať, prípadne vás to začne trochu aj otravovať. Môžete sa tak radšej rozhodnúť pre vyššiu výdrž batérie v ovládači a tieto veci jednoducho vypnete.

Ďalším ťahúňom konzoly PS5 je jej extrémny rýchly SSD disk a práve ten bol často skloňovaný ako hlavný dôvod toho, že autori do hry mohli zakomponovať okamžité prechody dimenziami. A nebudem vám klamať, vyzerajú naozaj dobre. Avšak sú to takmer vždy predskriptované eventy. Ako napríklad, keď v Call of Duty v nejakej scéne spadne budova, ale hra nemá v engine zapracovanú deštrukciu. Funguje to tak, že hra pozná niekoľko druhov portálov, no bez ohľadu na ne vás autori vždy dostanú tam, kde chcú. A kedy chcú. V prostredí síce často vidíte kopu rôznych portálov, no tie sú len na efekt a nedajú sa použiť.

Napríklad z videí určite poznáte scény prechádzania niekoľkými rôznymi dimenziami po sebe. To je vlastne taký skriptovaný event, ktorý nedokážete ovplyvniť a len ho sledujete. Potom sú tu už oveľa lepšie využiteľné mini portály, ktoré vás síce neprenesú do inej dimenzie, ale v rámci aktuálneho boja vás vedia preniesť napríklad za chrbát nepriateľov. Bojujete napríklad proti presile, máte nastavenú vyššiu obťažnosť a nie ste v práve najlepšej situácii. Ale za nepriateľmi je portál, tak sa doň pritiahnete a razom ste za chrbtom nepriateľov s obrovskou taktickou výhodou. A tiež sú tu pasáže, kedy sa musíte prepínať medzi dvoma dimenziami jedného miesta – jedna je zničená, druhá ešte celá. Tak dokážete prekonávať prekážky, ktoré sú v jednej dimenzii neprekonateľné. Vždy na to slúži špeciálny kryštál, ku ktorému musíte fyzicky prísť a udrieť doň.

No a nakoniec sú tu portály do vreckových dimenzií. Tam vždy nájdete nejakú skákaciu výzvu, ktorú musíte prekonať a za odmenu dostanete časť brnenia pre postavu, ktorá so sebou prináša kozmetické zmeny a aj pasívny bonus. To navyše nie sú jediné veci, ktoré sa dajú vylepšovať. Postupne si za nazbierané skrutky budete vylepšovať aj zbrane, takže sa môžete sústrediť na tie, ktoré používate najčastejšie. A ak radi zbierate skryté predmety, aj tých tu nájdete dosť a to v niekoľkých podobách (zlaté skrutky, roboty, odkazy na históriu Lombaxov).