The Last Of Us Part 2 remastered

Rozmýšlal som veľmi dlho nad tým, či sa patrí sem pridávať nejaký stručný príbeh o tom, prečo považujem The Last Of Us za najlepšiu hru svojej generácie. Ale nakoniec som sa rozhodol, že sa to patrí, lebo to veľmi súvisí s hodnotením originálu a „pokračovania“.

The Last of Us je majstrovským dielom svojej generácie. Magnum opus od Naughty Dog. Hoci veľa ľudí právom hovorí, že sa táto hra dá objektívne považovať za interaktívny film, no príbeh bol tak brilantne napísaný, prevedený a zahraný, že aj nezaujatý človek, čo hru z nejakého dôvodu nemá priamo v láske dokáže oceniť jej neodškriepiteľné kvality. Prvý prechod bol v spoločnosti môjho tatina, s ktorým som hru spoločne prechádzal počas leta 2013 na 65 palcovej plazme od Sharp a ps3ke, ktorú som si ako prvú konzolu v živote zaobstaral pred 3 rokmi a tak som bol viacmenej nováčik s analógovými páčkami toho času. Môj otec bol skôr fanúšikom klasických strielačiek ako wolfík a doom, heretic, no nepohrdol ani nejakou stratégiou, spoločne sme hrávali spellcross alebo commandos, či KKND ,sudden strike alebo nejakú adventúru ako Atlantis, Polda, Horké Léto. Predtým klasické skákačky ako commander keen, agent, dizzy a podobne. Neskôr sa mu zapáčili novotiny ako ako prvý quake, neskôr aj half life, veľmi si oblúbil aj medal of honor allied assault alebo RTCW, tak isto aj prvé dve call of duty hry. Potom ako prišiel druhý half life tak sme spoločne hrávali túto hru. Boli to krásne časy, na ktoré s radosťou spomínam ako na zlatú éru hier a času spoločne stráveného s mojim milovaným otcom. Ale to som trošku odbočil. Hlavná téma je remaster The last of Us part 2 pre PS5. Tento očakávaný krok od sony, resp od štúdia naughty dog predpovedal hádam každý, no nikto netušil, že to bude trvať tak dlho, predsa len remaster originálneho TLOU pre ps4 vyšiel ani nie rok po tom ako bol vydaný na ps3. Je na mieste, si myslím, poznamenať, že ten časový odstup bol určite zapríčinený hlavne tým akým obrovským projektom tlou part 2 bol a kedy sa vlastne na remasteri začalo pracovať a počas akej doby. Ja osobne stále nie som na sto percent stotožnený s nomenklatúrou tohto remasteru. Keby hru nazvú napr. ako directors cut vydanie pre ps5, mnoho ľudí by podvedomo aj prijalo fakt, že hra nie je až tak veľkou mierou vylepšená oproti základnej verzii pre PS4. Ale o tom sa budem bližšie venovať v recenzii okrem iného samozrejme.

Treba na úvod ešte spomenúť, že plnohodnotný remake TLOU part 1 vyšiel pred dvoma rokmi pre ps5 a keby mi niekto pred 10 rokmi povedal, že budem o 10 rokov hrať Last of us na PC tak by som sa mu vysmial do tváre, že či mu náhodou neharaši v bedni. Ale naozaj v roku 2023 prišlo na PC remake tejto skvelej hry, ktorá mala svoje pôrodné bolesti, no ja som ich viacmenej nejako neregistroval, lebo som si práve kvôli tejto hre upgradoval svoj v tej dobe už pomerne zastaraný pc s GTX 980TI a i7 6700k, ktorý by hru asi veľmi dobre nevedel rozbehať na terajší i9 13900k a RTX4090.

Žiaľ prechod tohto remaku bol už len v čisto mojom podaní, bez odborného dohľadu a rád môjho tatina, s ktorým som sa musel pred 3 rokmi rozlúčiť potom, keď po dlhom a ťažkom priebehu choroby posledný krát vydýchol a tak bol celý prechod hrou viacmenej takou nostalgickou spomienkou na dobu, keď som tento herný skvost hral v spoločnosti človeka, ktorého som nesmierne celým srdcom miloval a vážil si ho. Ja verím, že by si verziu na počítač aj rád zahral, kedže s gamepadom to veľmi nevedel ako pravý oldschool PC hráč.

Bez polemiky sa dovolím tvdiť, že som bol spolu s mojim otcom pravdepodobne asi najväčším fanúšikom The Last Of Us a je mu smutno z toho akým neštastným smerom sa dnes už aj sfilmovaná séria uberá.

Ale späť ku hre, ktorú recenzujem a tým je remaster TLOU part 2,  ktorý keby sa nevolal remaster ale trebárs directors cut, tak by bol prijatý diametrálne odlišne ako bol pri ohlásení a pri vydaní. The Last of Us Part II demonštruje opodstatnenosť videohier, ktoré sa zameriavajú čisto na bezduchú zábavu a tej v hre nájdete naozaj požehnane, oproti originálu je tu pridaných pomerne veľa noviniek, či už sa to týka samotných animácií, pohybu, spôsobu boja, stealthu ale aj upgradov ale nie všetko je dotiahnuté do dokonalosti, alebo je všetko nie práve lepšie ako to bolo v originály. Krásny príklad je trebárs spôsob akým je vylepšovanie schopností postavy, ktorý nie je najlepšie vyriešený, je to skôr krok späť v porovnaní s The Last Of Us. Ostatné veci, ako možnosť zalahnúť a plížiť sa vo vyššej tráve a maskovať sa v nej je obrovské plus, rovnako kvalita animácií, ktorých je omnoho viacej ako v originále spolu s obrovským množstvom nových detailov, ktorých je tak veľa, že len rozprávanie o tom by zabralo polovicu priestoru, ktorej by som chcel tejto recenzii venovať.

K dispozícii je tiež nový obsah, vrátane celého režimu Roguelite, ktorý sa volá No Return, teda v preklade bez návratu, ktorý si kladie otázku – „čo by sa stalo, keby sme odstránili takmer všetko, čo robí žáner tejto hry tak funkčný a zábavný?“ Áno na jednu stranu som rád, že sa zbavili tej šialenej myšlienky v podobe Last of Us hry vo forme Battle royale. No na druhú stranu neviem či práve tento režim No Return, ktorý je dostupný v tomto remasteri je to pravé orechové, ktoré hra potrebovala a bez ktorej by som sa nevedel zaobísť. Iste, jedná sa o bonus, ktorý ako hráč nemusíš ani zapnúť a hrať, ale nemyslím si, že toto bola práve najlepšia voľba. Uvítal by som skôr doplnenie a rozšírenie príbehu niektorej z dôležitých vedľajších postáv, niečo čo sme vlastne dostali, ale bohužiaľ sa jedná len o tri veľmi kratučké a navyše nedokončené epizódy, ktoré boli bohužiaľ vystrihnuté z hry. Ja osobne by som sa potešil omnoho viac keby spravili nejaký datadisk na štýl left behind pre originál, ktorý krásne doplnil príbeh The Last Of Us. V remastri part 2 sa mohli kľudne venovať trebárs postave Tommyho a jeho strastiplnej púti naprieč nehostinou krajinou aby pomstil svojho brata. Určite by to mnoho hráčov privítalo viacej ako to čo sme vlastne dostali. Obrovský premrhaný potenciál.

Ďalej sú tu novinky ako pomerne hojný počet kozmetických doplnkov akými sú skiny oblečenia a zbraní ako pre Ellie tak aj pre hlavného záporáka hry Abby, ale aj pre niektoré postavy z No Return. A nedá sa povedať, že by všetky boli práve najšťastnejšie zvolené, väčšina sú kvalitne spracované a z prevažnej väčšiny sú použiteľné ale bohuźial niektoré celkom zaujímavé skiny sú zamknuté za práve odohraním módu No Return a bohužiaľ si vývojári nemohli odpustiť aj vyslovene drblý skin pre ellie, ktorý je v hre len kvôli jednému jedinému dôvodu.

Z nových pridaných vecí za zmienku bez debaty stojí dokument o vývojí hry, ktorý sa už kvôli losless kvalite bez kompresie oplatí pozrieť v UHD na nejakej telke. Tak ako grounded pre The Last Of Us tak ako Grounded 2 je výnimočný počin, ktorý by sa mohol kľudne premietať v kinách. Naozaj bravúrne spracovaný dokument o vývojí jednej z najkontroverznejších hier predošlej generácie. Rád by som sa tomuto dokumentu venoval hlbšie a možno sa aj budem v inom článku, ale v skratke je dokument krásna časová kapsula o bizarnej dobe, ktorá spôsobila nielen mne ale aj mnoho iným ľudom obrovský smútok, hnev, sklamanie a rôzne iné pocity z rozličných dôvodov. A zároveň dokument krásne a bez škrupúľ venuje pozornosť práve tomu najkontroverznejšiemu aspektu tejto hry a to je tvorba, písanie, a reditovanie príbehu, dialógov a scénára ako takého a vplyv niektorých nie práve skúsených, alebo aspoň priemerne dobrých scénáristov na kvalitu príbehu. Ja osobne som zostal až nepríjemne zarazený z chovania jednej konkrétnej osoby a ako bola ona schopná na kameru sa takto nechutne primitívne a vulgárne sa vyjadrovať na adresu iných ľudí a názorov, ľudia si aspoň krásne vytvoria názor o tom konkrétnom človeku a potom možno pochopia, prečo hra je tak tragicky zlá z tohto pohľadu. Je mi nesmierne ľúto tých talentovaných programátorov, animátorov a iných vyslovených umelcov, ktorí tvorili svet The Last of Us part 2 a aké obrovské sklamanie a rozčarovanie nasledovalo potom ako hra vyšla. Iste väčšine to môže byť vyslovene jedno akú má hra odozvu u hráčskej verejnosti, ale určite by ich potešilo viacej, keby hra nebola tak kontroverzná a vryla by sa to pamätí majoritnej väčšiny hráčov ako bezkonkurenčne najlepšia hra svojej generácie, ktorá s ľahkosťou prekonala originál. Nie je veľa takých hier, ktoré toto dokázali. Je ich naozaj len malá hŕstka. Je to naozaj raritné aby sa niečo také stalo, snáď za posledných 30 rokov sa tak udialo len pár krát. Podarilo so to pokračovaniu hier Half Life, Portal, Max Payne, Starcraft, Uncharted, Far Cry, Fallout a Commandos. Bohužiaľ Last of Us pokračovanie sa medzi ne z patričných dôvodov spomenutých vyššie nikdy radiť nebude.

No a teraz je na čase sa venovať troška hlbšie technickej stránke hry a „vylepšeniami“ s ňou súvisiace. Prvá je samozrejme možnosť si hru zahrať na 4K ale bohužiaľ len zamknutých 30 fps a to je pre mňa jedným obrovským mínus. Osobne som čakal, že keď hra na predošlej generácie fičala v 2K a 30 fps na ps4pro tak som čakal, že aspoň remaster bude mať možnosť si zahrať na natívnom 4K a 60 fps. No bohužiaľ z nejakého dôvodu to nie je možné. Možno budúci rok keď vyjde ps5 pro to možné bude, uvidíme. Každopádne už rok po vydaní vyšiel pre ps5 užívateľov update, ktorý umožňoval hrať hru v 2K a 60 fps, takže performance mód je viacmenej to isté, čo sme tu pred 2 rokmi dostali vo forme updatu a rozdiel je naozaj zanedbateľný medzi tým updatom pre ps4 verziu a remaster pre ps5, kde okrem troška vyššej kvalite textúr a väčšiemu LOD a zopár animáciam, ktoré sú plynulejšie vďaka väčšej snímkovej frekvencii animácie. Ale úprimne rozdiel medzi performance módom a quality módom je naozaj zanedbateľný a skúmať sa dá len lupou, kedže aj performance mód beží na downscalnutom 4K rozlíšení na 2K. Celkovo je práve technické spracovanie jedno z ďalších veľkých sklamaní tohto remasteru. Aspoň načítavanie je v obrovskej miere skrátené v porovnaní s pôvodnou verziou a pri preskakovaní custcén, ktoré, budme úrpimní, nie sú pre vás zaujímavé, ak hru prechádzate po 6 krát. Aaspoň jedno malé bezvýznamné plus

Je tu ale celkom fajn novinka to je podpora dulsense ovládaču, haptickej odozvy a adaptívnych triggeroch, ktoré dávajú hrateľnosti širší a viscerálnejší rozmer. No a na záver z noviniek je tu relaxačný mód kde si viete zahrať a zabrnkať na rôznych strunových hudobných nástrojoch v móde Free Play. Je to zaujímavé , ale mne ako hudobnému analfabetovy, ktorý vie maximálne udierať palicami do bicých v nejakom simplexnom rytme to je viacmenej na dve veci.

Takže celkovo súčet tých dobrých a zbytočných noviniek v remasteri je celkovo v negatívnom čísle. Preto je pre mňa tento remaster vyslovene zbytočný. Aspoň tá špecialitka, teda WLF edícia TLOU part 2 remasteru bola plná zaujímavého kontentu, kde okrem tématicky pôsobivého artworku na oboch stranach krásneho steelbooku dostanete aj parádne fyzické zberateľské kartičky, ktoré sa dajú zbierať v hre aj nejaké vysokokvalitné piny. Iste niekto môže namietať, že 110 euro je priveľká cena za niečo takéto, ale ja ako fanúšik originálu a zberateľ som si nemohol odpustiť si túto edíciu zaobstarať, hlavne po tom ako bol na rozdieľ od The Last Of Us part 1 firefly edície dostupná aj pre európu konečne.

Remaster TLOU part 2 je teda z veľkej miery pre mňa osobne jedno obrovské sklamanie. Bohužiaľ negatíva omnoho prevyšujú tých zopár pozitív, ktoré táto edícia obsahuje a celkovo hra nijakým zaujímavým spôsobom nerozširuje alebo nevylepšuje príbeh ani hrateľnosť hry z roku 2020. A tak v podstate dostanete to isté s pár nepodstatnými novinkami a módmi, ktoré sa veľmi rýchlo obkukajú a nijakým zásadným spôsobom nedoplňujú, alebo rozširujú pôvodnú hru, ktorá vyšla 4 roky dozadu. A kľudne mohol tento remaster výjsť ako nejaký free update pre pôvodnú hru. Presne ako to urobili vývojári God of War Ragnarok zo Santa Monica studia. Určite by potom aj odozva hráčov bola diametrálne odlišnejšia.

Je to škoda a obrovská premárnená príležitosť nejakým inteligentným spôsobom trošku doplniť, alebo aspoň rozšíriť a zároveň vylepšiť tak objektívne zle napísaný a scénaristicky neštatne prerozprávaný príbeh TLOU part 2 spolu so zdĺhavými a nudnými dialógmi. Remaster part 2 má veľmi pochybnú hodnotu a dodatočný obsah je slabý a nie dostatočný. No Return je lacný bezduchý recyklát, ktorý nedáva absolútne žiadny zmysel, vzľadom na to, že pri hre je tak obrovský dôraz kladený na rozprávanie príbehu. Lost Levels boli stratené z pádneho dôvodu, nemyslím si, že práve toto by zvyšovalo hodnotu remastru. Free play mód a speedrun mód sú pre veľmi úzku skupinku hráčov, ktorí sa určite potešia týmito možnosťami navyše, ale bohužiaľ pre väčšinu je to zbytočnosť. Navyše dokument o tvorbe hry je zadarmo na pozretie na youtube kanále Naughty Dog. Horšie je, že takéto doplnky zatĺkajú posledný klinec do rakvy obrovských tvorivých ambícií a nesporných kvalít z technickej stránky tejto hry a definitívne znehodnotia už aj tak chabý, plytký, povrchný a predvídateľný príbeh, kde avšak dominuje veľmi kvalitný zážitok z pôsobivej hrateľnostti, ktoré vie vyprodukovať kvalitné zážitky zamerané na boj, ktoré hráčovi oznamujú len jednu vec – násilné videohry sú skvelé.