F.E.A.R.

Masívna kampaň okolo tohto titulu, ktorá sa rozpútala pár mesiacov pred vydaním, spôsobujúca pavlov reflex s každým novým screenom, alebo šťavnatým videom sa postarala o to, že by ste dnes ťažko hľadali hráča, ktorý nepočul o F.E.A.R.e
Poďme sa teda s chladnou hlavou pozrieť na to, čo hráčom servíruje a do žánru FPS prináša Monolith a jeho strašidelné dielko.

F.E.A.R. – First Encounter Assault and Recon je vlastne názov jedinej špeciálnej jednotky, určenej na riešenie paranormálnych situácii.
Prevtelíte sa do bezmenného bažanta, ktorému sudičky do vienka nadelili superreflexy(alebo že by to neboli sudičky?). Keďže je to vaša prvá akcia v jednotke nikdo vám toho na začiatku moc neprezradí.
V armádnom komplexe Armachamu prebiehajú supertajné experimenty, ale ako to už býva niečo sa zvrtne a batalion príslušníkov jednotky klonov Replica sa dostáva pod velenie jediného vyšinutého telepata Paxtona Fetella.
Vláda vyšle ešte supertajnejšiu jednotku s primárnym cieľom zastaviť Fetella a zistiť čo sa vlastne stalo.

Celé predstavenie sa buďe odohrávať grafike ktorá sa predvedie naplno pri hromadných prestrelkách, so zapnutým slow motion. Prach bude víriť, mračná vzduch pretínajúcich guliek si budú raziť cestu k cieli. Rozžeravené iskry z odrázených guliek budú všade navôkol. Pár kúskov olova skončí v kráteroch na stenách a podlahe. Nejaké zablúdia k najblžšej lampe a tá rozohrá divokú hru prepracovaných tieňov. Autori chceli hráčom sprostredkovať akýsi filmový zážitok, a preto vypilovali každý jeden detail, prispievajúci k čo najlepšej atmosfére.
Textúry su pekne detailné a čo sa týka fyziky osvedčený Havok opäť odviedol svoju prácu na jednotku.

Zvuky zbraní, dabované rozhovory, cinkanie nábojníc o zem alebo výkriky umierajúcich vojakov spojené so zbesilou paľbou sa mi vrili do pamäte na dlhú dobu.

Paleta zbraní nie je veľmi široká, ale každý jeden kus je unikátny smrtiaci nástroj, ktorý využijete. Žhaviť budeťe tieto kanóny: pištol AT14(klasická pukačka), samopal RPL, bojová brokovka VK 12 ktorá si u mňa pripísala najviac zárezov na hlaveň, poloautomat G2A2, puška ASP, fajnšmekri ocenia 10mm HV Penetrator – skutočne labužnícky vercajch vystrelujúci klince, obligátne pneumatické rozrážadlo so skutočne deštruktívnym účinkom, ďalej akýsi flambovač s veľkým priblížením a trošku slabší raketomet MOD3. Naraz môžete niesť iba tri zbrane, pričom ich môžete počas hry ľubovolne kombinovať podľa svojho uváženia(a množstva nábojov) a pár granátov s ktorými je život hneď o niečo jednoduchší. Ako spestrenie pri častých prestrelkách môžete na elimináciu protivníkov použiť rôzne čelo-na-čelo chvaty ako: päsťou( prípadne pažbou) do zátylku, štýlová šmýkačka, alebo liu-kangovský cyklokop(fanúšikovia MC vedia o čom hovorím), ktorý protivníka zaručene skolí.

Aby sme nestrieľali iba do vzduchu, autori pre nás pripravili húfy klonov, medzi ktorým je pár ťažkoodencov, bojové roboty so šteklivým rakeťákom, sondy plujúce lasery a moje oblúbené zneviditelnujúce sa ninja jednotky, ktoré vás určite „prekvapia“(týchto mohlo byť v hre viacej). V komplexe Armachamu vám pôjdu po krku autoobrana a jednotky ATC(akási SBSka), snažiace sa po vzore vojakov z Black Mesa všetko pekne zamiesť pod koberček.

Chvalabohu dušovanie sa tvorcov s vynikajúcou umelou inteligenciou neostalo len pri sľuboch. AI je skutočne na vysokej úrovni. Nepriatelia medzi sebou neustále komunikujú prostredníctvom visielačiek, spolupracujú, posieľajú prieskumníkov, snažia sa vás obchádzať, kryjú sa a vôbec pôsobia veľmi svižným dojom. Takže pokusy prekvapiť hliadku so zapnutou baterkou končia granátom letiacim vašim smerom a následým šrapnelom vo vašom zadku.

Naštastie ste obdarený superrýchlimi reflexami – v hre sa chová ako známy bullet time využiteľný obmedzenú dobu(dobýja sa pomerne rýchlo) a jeho prevedenie je zatiaľ najlepšie aké som v hre videl. V praxi to vypadá asi takto: vyskočíte zpoza rohu, prepnete na slow motion – obraz sa mierne rozmaže, zvuky zdeformujú a vy si môžete vychutnať enemákov krútiacich sa a padajúcich so smrteľnými kŕčmi v sprche vašich guliek do prachu a kaluže vlastnej krvi. Po prepnutí späť do normálneho režimu už len sledujete sadajúci prach a zakrvavenú, totálne zdemolovanú miestnosť posypanú nábojnicami. Utriete slinku z brady a s diabolským úškľabkom bežíte pozbierať zbrane a muníciu padlých. Vtom prebehne miestnosťou tieň chichotajúceho sa dieťaťa.....púšťate do gatí idete sa hanbiť do kúta =) . V podobnom duchu sa nesie celá hra: adrenalínové prestrelky striedajú naskriptované scény, pri ktorých si majitelia qalitnejšieho ozvučenia zaručene cvrknú. Trocha svetla do príbehu vnášajú štýlové flashbacky, ktorých by som oproti trapným záznamníkom prijal viacej. Liečenie funguje na princípe lekárničiek rozhádzaných kadetade – môžete si vybrať kedy ich použijete. Taktiež môžete nájsť aj špeciálne dózy, pernamentne zvyšujúce zdravie či reflexy.

Ale aby som neostal len pri superlatívoch na hre ma po čase vyložene sr..., teda hnevala linearita, nulová možnosť vynechanie nejakej pasáže(boja), hrozný dizajn úrovní a akýsi stereotyp, ktorý sa našťastie veľmi nestihne prejaviť vzhľadom na dĺžku hry.

Na záver by som dodal že F.E.A.R. je aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od vydania nadpriemerná hra s takmer filmovým zážitkom, ktorú mirne zráža stereotyp kancelárskeho prostredia. Hru nemôžem inak ako doporučiť a každý FPS maniak, ktorý má rád strach bude chrochtať blahom.