LocoRoco |
Doteraz hádam ešte nevyšla taká hra, ktorá by vám už len pri vyslovení jej názvu evokovala 3 písmenká - PSP. teraz sa to však zmenilo a na svet dorazilo Locoroco. Ako ho teda vidím ja?
PSP
pridal ace 16.3.2007 o 19:09 pod používateľské recenzie
9.5
Posledné roky sa stále rozrastajú náreky, že hry už nie sú to, čo kedysi. Vraj už je to po chvíli nuda, stále ide o rovnaký, stokrát prevarený koncept a nulovú dávku originality, či nápaditosti. Miestami sa objaví aj na PC niečo originálne, ale hneď to zapadne prachom. Veď si len pozrite príklady hier Beyond Good and Evil, Psychonauts či Darwinia. Konzoly sú v tomto ohľade originálnejšie a autori sa tu neboja často prísť s úplne jednoduchým a zábavným konceptom, za všetky spomeniem geniálnu záležitosť s názvom Katamari Hamacy. To sa na handhelde od Sony už nachádza tiež, ale teraz by som rozobral iný návykovku.
Predpokladám, že už hádam každý si už niekedy v živote gúľal nejakú guľôčku (prípadne niektorí gúľali aj sami seba). Hlavný hrdina tejto hry, Locoroco, je presne taká guľôčka. Veselo sa gúľa so svojimi priateľmi po svojom svete, keď tu zrazu tento svet začnú ohrozovať bubáci s dredami. No povedzte, nenaštvalo by vás keby vám niekto pokazil takúto idylku? Určite každého áno, tak isto sa naštval aj náš hrdina a vydal sa naprieč niekoľkými svetmi až k porazeniu maxi dredáča.
S princípom hry, ktorý je tak strašne chytľavý, že vás úplne pohltí, vás zoznámi jeden z vašich priateľov – Mui Mui. Mui Mui je malý modrý pajác, ktorý vám v hre pomáha a sem-tam ho musíte zachrániť (traja v každom leveli). Tento geniálny princíp sa vám posnažím aspoň trošku priblížiť, aj keď nič nenahradí ten pocit, keď to zažijete. Okolitý svet vidíte zboku, vy ste v ňom malá (spočiatku žltá) gulička s očami, ústami, niečím na hlave, čo by mali byť vlasy, ktorá si pospevuje príjemne melódie (k nim neskôr). Neovládate priamo Locoroca, ale nakláňate svet, čím vlastne umožňujete pohyb nášmu hrdinovi. Nakláňate tlačidlami LEFT a RIGHT (pre pravé ukazováky na vrchu prístroja). Ich súčasným stlačením potom vyskočíte. Tak takýmto spôsobom sa teda gúľate svetom a zbierate niečo ako jahôdky. No jednoducho také červené ovocie. Keď ho spapáte, tak váš Locoroco narastie a zvýši sa počet Locorocov, z ktorých sa skladá. Okrem spomínaných jahôd papáte aj rôzne mušky, hviezdičky a zachraňujete už spomínaných Mui Muiov. Keď narazíte na isté zúžené miesto, ktorým nedokážete prejsť, tak sa môžete pomocou stlačenia ○ rozsypať na viac Locorocov. Takto sa prešmyknete aj tými najužšími štrbinkami. Vašou úlohou je samozrejme zozbierať všetko na 100%, čiže všetkých 20 Locorocov a aj ostatné veci na 100% (počet záleží od levelu). To je nemožné, pokiaľ sa nepustíte aj do skúmania skrytých lokácii. Tie sú niekedy skryté dosť bezcitne, takže málokedy hrozí, že by ste level spravili na prvý krát.
V leveloch natrafíte miestami aj na nejakú tú výpomoc, ale aj na protivníkov. Protivníkov zastupujú dredáči (väčší a menší) a ešte ostne. Na tie keď sa napichnete tak klasicky prasknete a stratíte nejakého toho Locoroca. Aj dredáči z vás môžu odhryznúť a tento deficit už väčšinou nemáte šancu napraviť, takže sa ide od začiatku. Priatelia sú zastúpení rôznymi obláčikmi, slniečkami a podobnými somarinkami. Keď im pekne zaspievate a prebudíte ich, tak vám uvoľnia cestu ďalej, pustia vás na skryté miesta alebo vám dajú „odznak“ s hviezdičkou. Okrem nich v každom svete narazíte aj na iného Locoroca, tento nový charakter má iný výzor, charakter, hlas a hlavne asi pesničky a melódie, ktoré si pospevuje. V menu si potom môžete vybrať s ktorým chcete hrať, sú tu žltý, ružový, zelený, červený, čierny a modrý.
Nedokážem dosť dobre popísať čo je vlastne na tejto hre také geniálne a chytľavé. Určite to bude jej originalita a nápaditosť, ale aj prepracovaný dizajn levelov, kde prakticky nenájdete jedno jediné slabé miesto. Obsahujú obrovské množstvo rôznych mechanizmov ako napríklad pružiny, ozubené kolesá, vetry a kopa iných, ktoré neustále spestrujú váš postup hrou, vystreľujú, vyhadzujú, pučia vás a aj práve vďaka tomuto hra netrpí prakticky žiadnym stereotypom. Máte oslobodiť 5 svetov, každý svet sa skladá z 8 rôznych levelov, pričom v každom svete sa opakujú tie isté témy (snežný level...) a dokonca aj v rovnakom poradí. Vždy narazíte na spomínaný sneh, vždy vás niečo zhltne (hlavne tieto kolá sú zážitkom, len mi nedá spať kade sa vlastne vždy dostanete von:-D) a vždy je posledný level ladený hororovo. Ide o viac ako len klasickú behačku, hopsačku, tu musíte zapojiť aj mozog. Nie nutne, ale ak chcete mať pekne poctivo všetko na 100%, tak jednoducho musíte. Máte pocit, že ten prekrásny svet okolo vás naozaj žije, všetko sa hýbe, keď ste vo vnútri nejakého živočícha, tak tam narazíte na mnohé veci, čo pripomínajú orgány a snežné kolá vás potešia svojimi šmykľavkami. Od začiatku, prvého spadnutia do levelu, až po vypadnutie z tela hlavného dredáča a jeho následnom porazení vás táto hra nepustí. Pri šťastí budete mať všetko na 100% po nejakých 9-10 hodinách hrania, ale ani potom vás nepustí. Ešte je tu možnosť prejsť si každé kolo na čas. Ak ho prejdete v danom čase, tak dostanete bonus v podobe veľkého množstva včeličiek/mušiek (alebo iná háveď, vyberte si). Pýtate sa, že na čo vám budú? No, tak hra obsahuje aj veľmi zábavné minihry. K prístupu do nich a ich hraniu potrebujete spomínanú háveď, vlastne ňou platíte. V minihrách musíte spomedzi rôznych objektov vyloviť práve postavičku Locaroca, ale nájdete tu aj kopu iných. Pravdupovediac, sú pomerne ťažké, ale dá sa zvyknúť a predĺžia už aj tak dosť dlhú hernú dobu.
Správny akčný hrdina musí niekde bývať, inak tomu nie je ani v prípade toho nášho. Ten má svoj LocoHouse a jeho konštruktérom ste práve vy. Postavíte si ho z objektov, ktoré získate v priebehu hrania a v ňom sa potom môžete zabávať a rôzne šantiť.
Grafické spracovanie je jednoducho úžasné. Nezáleží vôbec na tom, že všetko je iba v dvoch rozmeroch a ani na tom, že hra nie je presýtená najnovšími grafickými parádičkami a efektami. Žiadne najnovšie nasvietenie, odlesky, odlesky odleskov, jednoducho nič. Len prekrásna pastelová pestrofarebná grafika a aj vďaka tomuto ide o hru, ktorá je ľahko identifikovateľná práve s touto platformou. Všetko sa tu plynulo hýbe a aj napriek tomu, že všetko vyzerá ako ručne kreslené je cely svet uveriteľný. Nedokázal by som si tento skvost predstaviť v 3D a práve takto to je najlepšie. Pozor ale, grafika nie je ani zdaleka tou najlepšou stránkou hry...
...ešte sú tu zvuky. Najlepšie zvuky aké kedy boli v nejakej hre použité. Postavička Locoroca hovorí detským hláskom a používa akúsi komicky zlatú hatlaninu, tak isto aj ostatné žijúce tvory. V čom ale hra exceluje je soundtrack. Ten je poskladaný hádam z najchytľavejších melódii, aké som kedy počul. Každý Locoroco ma vlastné a v každom kole je iná (v rámci jedného svetu). Pesničky vás neomrzia ani po dlhých hodinách hrania a niekedy budete hrať len preto, aby ste počúvali. Toto by si žiadalo vydanie samostatného soundtracku na CD.
Nekategorizoval by som hru ako hru pre deti. To vôbec nie je, je pre všetkých, pre každého jedného z vás. Každého, kto si chce oddýchnuť po príchode z práce, školy, prípadne inej mučiacej inštitúcie. Tak isto ani vôbec nie je ľahká, kým budete mať všetko na 100% a ešte aj na čas, tak sa poriadne zapotíte (je obdivuhodné, že vás neprepadne pocit frustrácie ani keď sa vám vrcholne nedarí). Má takú geniálnu hrateľnosť, akú už dlho nepamätám a je silne návyková. POZOR spôsobuje závislosť!!! Jednoducho je skvelá, mladší sa budú pri nej vynikajúco baviť a starší si vynikajúco oddýchnu. Na túto platformu niet lepšej voľby.
+ hrateľnosť, návykovosť
+ spracovanie
+ zvuky
+ hracia doba
+ originalita
+ všetko
- nedá sa od toho odlepiť
- azda už len opakovanie tých istých námetov v leveloch
Predpokladám, že už hádam každý si už niekedy v živote gúľal nejakú guľôčku (prípadne niektorí gúľali aj sami seba). Hlavný hrdina tejto hry, Locoroco, je presne taká guľôčka. Veselo sa gúľa so svojimi priateľmi po svojom svete, keď tu zrazu tento svet začnú ohrozovať bubáci s dredami. No povedzte, nenaštvalo by vás keby vám niekto pokazil takúto idylku? Určite každého áno, tak isto sa naštval aj náš hrdina a vydal sa naprieč niekoľkými svetmi až k porazeniu maxi dredáča.
S princípom hry, ktorý je tak strašne chytľavý, že vás úplne pohltí, vás zoznámi jeden z vašich priateľov – Mui Mui. Mui Mui je malý modrý pajác, ktorý vám v hre pomáha a sem-tam ho musíte zachrániť (traja v každom leveli). Tento geniálny princíp sa vám posnažím aspoň trošku priblížiť, aj keď nič nenahradí ten pocit, keď to zažijete. Okolitý svet vidíte zboku, vy ste v ňom malá (spočiatku žltá) gulička s očami, ústami, niečím na hlave, čo by mali byť vlasy, ktorá si pospevuje príjemne melódie (k nim neskôr). Neovládate priamo Locoroca, ale nakláňate svet, čím vlastne umožňujete pohyb nášmu hrdinovi. Nakláňate tlačidlami LEFT a RIGHT (pre pravé ukazováky na vrchu prístroja). Ich súčasným stlačením potom vyskočíte. Tak takýmto spôsobom sa teda gúľate svetom a zbierate niečo ako jahôdky. No jednoducho také červené ovocie. Keď ho spapáte, tak váš Locoroco narastie a zvýši sa počet Locorocov, z ktorých sa skladá. Okrem spomínaných jahôd papáte aj rôzne mušky, hviezdičky a zachraňujete už spomínaných Mui Muiov. Keď narazíte na isté zúžené miesto, ktorým nedokážete prejsť, tak sa môžete pomocou stlačenia ○ rozsypať na viac Locorocov. Takto sa prešmyknete aj tými najužšími štrbinkami. Vašou úlohou je samozrejme zozbierať všetko na 100%, čiže všetkých 20 Locorocov a aj ostatné veci na 100% (počet záleží od levelu). To je nemožné, pokiaľ sa nepustíte aj do skúmania skrytých lokácii. Tie sú niekedy skryté dosť bezcitne, takže málokedy hrozí, že by ste level spravili na prvý krát.
V leveloch natrafíte miestami aj na nejakú tú výpomoc, ale aj na protivníkov. Protivníkov zastupujú dredáči (väčší a menší) a ešte ostne. Na tie keď sa napichnete tak klasicky prasknete a stratíte nejakého toho Locoroca. Aj dredáči z vás môžu odhryznúť a tento deficit už väčšinou nemáte šancu napraviť, takže sa ide od začiatku. Priatelia sú zastúpení rôznymi obláčikmi, slniečkami a podobnými somarinkami. Keď im pekne zaspievate a prebudíte ich, tak vám uvoľnia cestu ďalej, pustia vás na skryté miesta alebo vám dajú „odznak“ s hviezdičkou. Okrem nich v každom svete narazíte aj na iného Locoroca, tento nový charakter má iný výzor, charakter, hlas a hlavne asi pesničky a melódie, ktoré si pospevuje. V menu si potom môžete vybrať s ktorým chcete hrať, sú tu žltý, ružový, zelený, červený, čierny a modrý.
Nedokážem dosť dobre popísať čo je vlastne na tejto hre také geniálne a chytľavé. Určite to bude jej originalita a nápaditosť, ale aj prepracovaný dizajn levelov, kde prakticky nenájdete jedno jediné slabé miesto. Obsahujú obrovské množstvo rôznych mechanizmov ako napríklad pružiny, ozubené kolesá, vetry a kopa iných, ktoré neustále spestrujú váš postup hrou, vystreľujú, vyhadzujú, pučia vás a aj práve vďaka tomuto hra netrpí prakticky žiadnym stereotypom. Máte oslobodiť 5 svetov, každý svet sa skladá z 8 rôznych levelov, pričom v každom svete sa opakujú tie isté témy (snežný level...) a dokonca aj v rovnakom poradí. Vždy narazíte na spomínaný sneh, vždy vás niečo zhltne (hlavne tieto kolá sú zážitkom, len mi nedá spať kade sa vlastne vždy dostanete von:-D) a vždy je posledný level ladený hororovo. Ide o viac ako len klasickú behačku, hopsačku, tu musíte zapojiť aj mozog. Nie nutne, ale ak chcete mať pekne poctivo všetko na 100%, tak jednoducho musíte. Máte pocit, že ten prekrásny svet okolo vás naozaj žije, všetko sa hýbe, keď ste vo vnútri nejakého živočícha, tak tam narazíte na mnohé veci, čo pripomínajú orgány a snežné kolá vás potešia svojimi šmykľavkami. Od začiatku, prvého spadnutia do levelu, až po vypadnutie z tela hlavného dredáča a jeho následnom porazení vás táto hra nepustí. Pri šťastí budete mať všetko na 100% po nejakých 9-10 hodinách hrania, ale ani potom vás nepustí. Ešte je tu možnosť prejsť si každé kolo na čas. Ak ho prejdete v danom čase, tak dostanete bonus v podobe veľkého množstva včeličiek/mušiek (alebo iná háveď, vyberte si). Pýtate sa, že na čo vám budú? No, tak hra obsahuje aj veľmi zábavné minihry. K prístupu do nich a ich hraniu potrebujete spomínanú háveď, vlastne ňou platíte. V minihrách musíte spomedzi rôznych objektov vyloviť práve postavičku Locaroca, ale nájdete tu aj kopu iných. Pravdupovediac, sú pomerne ťažké, ale dá sa zvyknúť a predĺžia už aj tak dosť dlhú hernú dobu.
Správny akčný hrdina musí niekde bývať, inak tomu nie je ani v prípade toho nášho. Ten má svoj LocoHouse a jeho konštruktérom ste práve vy. Postavíte si ho z objektov, ktoré získate v priebehu hrania a v ňom sa potom môžete zabávať a rôzne šantiť.
Grafické spracovanie je jednoducho úžasné. Nezáleží vôbec na tom, že všetko je iba v dvoch rozmeroch a ani na tom, že hra nie je presýtená najnovšími grafickými parádičkami a efektami. Žiadne najnovšie nasvietenie, odlesky, odlesky odleskov, jednoducho nič. Len prekrásna pastelová pestrofarebná grafika a aj vďaka tomuto ide o hru, ktorá je ľahko identifikovateľná práve s touto platformou. Všetko sa tu plynulo hýbe a aj napriek tomu, že všetko vyzerá ako ručne kreslené je cely svet uveriteľný. Nedokázal by som si tento skvost predstaviť v 3D a práve takto to je najlepšie. Pozor ale, grafika nie je ani zdaleka tou najlepšou stránkou hry...
...ešte sú tu zvuky. Najlepšie zvuky aké kedy boli v nejakej hre použité. Postavička Locoroca hovorí detským hláskom a používa akúsi komicky zlatú hatlaninu, tak isto aj ostatné žijúce tvory. V čom ale hra exceluje je soundtrack. Ten je poskladaný hádam z najchytľavejších melódii, aké som kedy počul. Každý Locoroco ma vlastné a v každom kole je iná (v rámci jedného svetu). Pesničky vás neomrzia ani po dlhých hodinách hrania a niekedy budete hrať len preto, aby ste počúvali. Toto by si žiadalo vydanie samostatného soundtracku na CD.
Nekategorizoval by som hru ako hru pre deti. To vôbec nie je, je pre všetkých, pre každého jedného z vás. Každého, kto si chce oddýchnuť po príchode z práce, školy, prípadne inej mučiacej inštitúcie. Tak isto ani vôbec nie je ľahká, kým budete mať všetko na 100% a ešte aj na čas, tak sa poriadne zapotíte (je obdivuhodné, že vás neprepadne pocit frustrácie ani keď sa vám vrcholne nedarí). Má takú geniálnu hrateľnosť, akú už dlho nepamätám a je silne návyková. POZOR spôsobuje závislosť!!! Jednoducho je skvelá, mladší sa budú pri nej vynikajúco baviť a starší si vynikajúco oddýchnu. Na túto platformu niet lepšej voľby.
+ hrateľnosť, návykovosť
+ spracovanie
+ zvuky
+ hracia doba
+ originalita
+ všetko
- nedá sa od toho odlepiť
- azda už len opakovanie tých istých námetov v leveloch
napísal ace 16.3.2007
Páči sa mi!
9.5
LOCOROCO
