Command & Conquer 3 Tiberium Wars

„Západ Slnka, tak dlho som si ho už nevšimol. Taká samozrejmosť je teraz taká vzácna. Škoda, že si to dlho nevychutnáme, tie svine určite využijú tmu pre svoj prospech a prekvapia nás. Teraz už len musím dávať pozor odkiaľ vylezú. Viem, že tu niekde sú. Už je to niekoľko rokov a stále to nemá konca.“

Electronic Arts v roku 1995 rozpútala priam šialenstvo a určite vtedy netušili, akú legendu vlastne stvorili. Command & Conquer vlastne nebola nijak revolučná, len išlo o prepracovanie Dune. No aj napriek svojej neoriginalite to bola priam geniálna hra. Všetkých vtedy uchvátili urputné zápasy medzi dobrými GDI a zlými NOD vedenými diabolským Kaneom. Prišli dva datadisky, odbočenie na červenú hrozbu zo Sovietskeho zväzu a zas návrat vo forme asi najlepšieho – Tiberian Sun. Ten sa dočkal nie až takého výrazného datadisku Firestorm a séria zas odbočila k sovietom. Objavil sa aj netradičný, ale veľmi dobrý Renegade tiež patriaci do „tiberium“ série a úplná odbočka v podobe Generals.

„Je rok 2047, už mám toho plné zuby, tento boj je snáď nekonečný. Ten šialenec Kane sa vrátil a rozpútal tretiu tibériovú vojnu. Zas sfanatizoval svoje bratstvo NODu a snažia sa nás zničiť. Navyše je tu stále to zelené svinstvo. Nenávidím ho, už som ním úplne nasiaknutý, cítim ho všade a pomaly nám uberá síl. Pokrýva už väčšinu povrchu. Kiež by ten blbý šuter nikdy nespadol.“

Na Zem kedysi dopadol meteor obsahujúci mimozemský nerast tibérium, tento záhadný nerast sa začal šíriť ako mor (pomenovanie nerast v tomto prípade nie je práve najpresnejšie) a už pohltil väčšinu povrchu planéty. Miesta, kde sa nachádza sú klasifikované ako neschopné života. Len približne 20% povrchu Zeme ešte nie je nakazených tibériom. Týchto 20% je pod ochranou aliancie GDI a tvoria modré zóny, v ktorých žije menšina (zdravá) populácie. Polovicu planéty tvoria žlté zóny, kde žije väčšina populácie, ale nedá sa povedať, že by žili dlho. Zvyšok je potom už neobývateľnou tibériovou púšťou.
Príbeh sleduje nekonečný zápas dvoch súperiacich strán o posledné miestečka na Zemi a existenciu ľudstva. Global Defense Initiation je spoločenstvom svetových veľmocí vytvorené, aby chránilo posledné ostatky ľudskej civilizácie. Bratstvo NODu je ich protikladom. Pod vedením šialenca menom Kane sa snažia zničiť ľudstvo. Na príbeh točiaci sa okolo vyvolanej tretej tibériovej vojny nazriete z oboch strán, pričom je jedno, ktorú si vyberiete na začiatku.

„Všade naokolo zúri boj, naši vojaci už strácajú nádej. Ako by toho nebolo dosť, tak okrem tých fanatikov sa do toho zamiešali aj nejakí divní hmyzoidní šmejdi. Vôbec nič o nich nevieme. Vypadá to tak, že tibérium pochádza od nich, ale nevieme čo tu chcú. Že by ten meteor nebol náhoda?“

Okrem tradičných dvoch už notoricky známych strán je tu ešte jedna pomerne tajomná. Scrin je neznáma mimozemská rasa pripomínajúca pozemský hmyz. Ak niekto videl film Starship Troopers, tak si ich vie veľmi živo predstaviť. Nie je o nich veľa známe, len sa vie, že efektívne ťažia tibérium, ako jediným im nič nerobí a celkovo to vypadá, ako by malo slúžiť na asimiláciu planéty Zem. Táto rasa je špecifická vo všetkých oblastiach a vyzerá dosť chaoticky.

„Boj je vyrovnaný, máme prevahu do počtu aj v sile, súperov prevyšujeme vo všetkom, ale aj tak sa nám nedarí. Tí červení diabli využívajú rýchle nečakané útoky, vždy nás prekvapia. Niekto im asi donáša. Problém je aj s emzákmi, nevieme, čo od nich vôbec môžeme čakať. Takto sa to bude tiahnuť hádam donekonečna.“

Strany konfliktu sú skvele vybalansované, odlišné, ale aj napriek tomu rovnaké. O žiadnej sa nedá povedať, že je silnejšia, alebo slabšia. Štýl hrania za každú je dosť odlišný a presne zodpovedá typu danej strany.
GDI predstavuje dnešné Spojené Štáty, ich hlavnou devízou je sila a technické vymoženosti. Všade je všetko pretechnizované, ich jednotky v sile nemajú konkurenciu. So skupinou ôsmych Mammoth tankov vyhladíte celú mapu ani nebudete vedieť ako. S ich rýchlosťou je to už ale horšie. Ich presuny sú dosť pomalé, čiže štýl „zaútočím a utečiem“ sa bude praktikovať ťažko.
NOD je pravým opakom, technicky ani silou nevynikajú. Ich jednotky sú väčšinou slabé a nedokážu čeliť armáde GDI priamo. Je ich dosť, a tak sú časté vysoké straty. Ich taktika boja by pripomínala Usámových zástancov, rýchle a taktické údery na strategické miesta, keď to nepriateľ nečaká. Za všetko hovoria samovražední atentátnici, ktorých si môžete vytvoriť obrovský počet a ich sila je obrovská (bohužiaľ iba raz). Okrem nich túto stranu charakterizujú aj buginy – rýchle, vo veľkom počte, slabo vystrojené aj chránené.
Scrin je niečo divné. Pripomínajú Marťanov z Dark Colony (vynikajúcej, bohužiaľ zabudnutej stratégie z 1997), ich budovy sú slizké, často ide o zložité biomechanické konštrukcie, kde nemáte ani poňatia na čo daná budova slúži. Jednotky sú potom kópiami hmyzákov zo spomínaného filmu Hviezdna pechota. Marťanov z DC pripomínajú vďaka najefektívnejšiemu využívaniu prostredia, na Zemi sa cítia vďaka tibériu ako doma, ťažia ho rýchlo a efektívne, neubližuje im – toto všetko im hrá do karát. Ďalšou podobnosťou so zabudnutým strategickým skvostom je charakteristika jednotiek. Proti ľuďom majú účinné zbrane, ich sile a rýchlosti sa väčšinou ťažko niečo vyrovná. Na druhú stranu, stačí trocha biolitu a už nerobia problémy. Ich odolnosť je často mizerná.
EA vsadilo na istotu a jednotky vám budú určite veľmi známe. Ide o také, s ktorými sme sa už niekedy v sérii stretli. Celkovo sa hra nesie v duchu svojich predchodcov, ale o tom až trošku neskôr. Na rozdiel od Supreme Commandera nebudete jednotky využívať po celú hru všetky. Ide o svižnú stratégiu, keď pokročíte zas o niečo ďalej, tak staré jednotky už budete využívať menej a viac-menej budete vždy čakať na pár super silných kúskov, s ktorými rozdrvíte nepriateľa. Nevyrábate si ale jednu jednotku, ale rovno celú čatu (výnimkou sú vozidlá a niektoré jednotky).

„Práve sme sa s chlapmi vrátili z misie. Bolo to hrozné, s pár tankami nás vysadili v meste a mali sme ho oslobodiť. Chvalabohu sa nám to podarilo veľmi rýchlo, škoda strát. Bojím sa, že nebudem mať ani chvíľku pokoja a hneď skočím do ďalšej. Konečne by sme sa mohli dočkať aj podpory zo základne.“

Hra zo začiatku vôbec nevyzerá, že by sa priznávala ku svojím predkom. Prevažujú rýchle misie s drobnými výsadkami bez základne. Ich dĺžka vás možno aj trošku zarazí. Dokonca tu narazte aj na kúsky, kde misiu splníte za pár minút a máte iba jednu jedinú jednotku. Po čase ale rozkvitne do plnej, akčnej krásy, dostanete sa aj k mikromanažmentu základne, hospodáreniu so surovinami a hlavne k slušenej akcii. Budete prispôsobovať svoj štýl hry tomu, proti komu bojujete. Scrini bojujú chaoticky, neprehľadne a hlavne rýchlo, keď ale na nich pošlete Commando, tak majú problém. Musíte aj uvažovať aká jednotka by sa práve v tomto momente hodila najviac. Predsa nepôjdete letecky bombardovať základňu NODu, keď majú protileteckú obranu. Vyrobíte si pár ultimátnych kusov, spravíte na ne upgrade, prípadne ich ešte osadíte vojakmi (idú iba niektoré, niekedy trošku nelogicky) a vyrážate plieniť základne súpera. Množné číslo som použil úmyselne, často, keď vy nemáte ani jednu, tak oni ich majú troška viac. Chvalabohu sa ale podarilo eliminovať postup „kto ma prvý atomovku, ten vyhráva“ (často používaný v MP Red Alert 2 alebo v celej hre Rise of Nations). Hra má slušný spád, expandovať sa jednoducho nedá. Keď sa budete dlho zašívať na základni, budete si stavať z každej budovy minimálne 3 kusy a stále len vyrábať jednotky, tak sa nedokážete zbaviť neustálych nájazdov súpera. Ostáva len rýchlo rozdeliť armádu a súčasne brániť aj útočiť.
Okrem samozrejmého vyhladenia nepriateľa máte aj sekundárne ciele. Medzi ne patrí napríklad niekoho záchrana, obsadenie istej budovy a podobné. Sú príjemným spestrením, len pri ich plnení nesmiete zabudnúť na nepriateľa, lebo ani on nezaháľa. Ešte ako prekvapenie sa po mapách nachádzajú aj rôzne power-upy, ktoré zvýšia hodnosť jednotky, ktorá ich zozbiera, alebo pridajú financie.
Misie sú rozmanité, level-design je vynikajúci a ukazuje aj na pomerne malom priestore množstvo možností. Prostrediam nie je čo vytknúť, hra vás pekne povodí po svete a aj po prostrediach. Pozriete si napríklad Washington, alebo si „zájdete na dovolenku“ k moru do Chorvátska. Je toho dosť a dĺžka kampane je viac než dostačujúca.

„Práve plníme pád misií v Nemecku. Útočí tu ten hnusný mimozemský hmyz, už je mi z toho slizu zle. Našťastie tu nie sme jediní. Je nás tu dosť a z rôznych krajín. Akurát sme s veliteľom miestnej bunky GDI preberali stratégiu na zajtrajší útok.“

Komu by sa málila kampaň, tak tomu hra ponúka ešte aj Skirmish a Multiplayer. V tejto oblasti má hra obrovský potenciál, aj keď asi nie až tak, ako Warhammer 40K: Dawn of War. Skirmish sa zas odkazuje na svojich predkov, dokonca asi prekonáva v tejto oblasti legendárny Red Alert 2. Máp je dosť a určite nájdete už aj na internete nejaké. Komunita je už teraz obrovská, takže nájsť na nete niekoho by nemal byť problém.

„Všade naokolo niečo neustále vybuchuje. Polovica z nás už dobre nepočuje. Obrovské výbuchy sú na každodennom poriadku, oslava Nového roku v Sydney je oproti tomu plamienok zápalky“

V hre sa rozhodne je na čo pozerať. Už dávno pred vydaním autori vraveli o množstve filmových sekvencií medzi misiami a aj v nich, presne tak, ako to bolo kedysi dobrým zvykom (Command & Conwuer, Wing Commander a iné). Svoj sľub splnili, a tak väčšinu DVDčka zaberajú práve tieto videá v HD kvalite. Autorom sa podarilo obsadiť pomerne známe tváre, najtnámejšie sú hádam Michael Ironside (hlas Sama Fishera alebo film Total Recall) a Joseph D. Kucan (známy zo Star Wars, epizódy 5 a6), okrem nich narazíte aj na iné, viac či menej známe tváre a hlasy (napríklad EVA). Samozrejme nesmie chýbať charizmatický zloduch Kane, ktorý mal v počiatkoch série množstvo fanúšikov a stále je (vďakabohu) rovnaký. Na Oscara jednoznačne nie sú, ale neurazia a mohli by sa opäť stať tradíciou.
Grafická stránka je....uff....úchvatná. Hru poháňa grafický engine Sage, prvý krát použitý v Generals, neskôr ešte v oboch dieloch Battle for Middle-Earth. Od jeho prvého využitia ubehla už dlhá doba, tak musel byť riadne modifikovaný, aby spĺňal požiadavky slovného spojenia next-gen. Výsledok je vynikajúci, množstvo detailov, úchvatné efekty, nádherné výbuchy, vlnenie horúceho vzduchy, dym, stopy po vozidlách v povrchu a rôzne iné potešia vaše zrakové bunky. Keď začnete hrať, tak sa ľahko stane, že vám spadne sánka a úplne zabudnete na hru a len sa pozeráte. Napriek tomuto sa hra hýbe dosť svižne. Samozrejme už nespustíte na hocičom, ale aj s OBROVSKÝM množstvom bojujúcich jednotiek na mape išla pomerne plynulo a bez sekania. Optimalizácia je viac než slušná, takže sa nemusíte báť, že si na včera kúpenom stroji nezahráte.
Zvuky sú proste EA. Viac sa k tomu ani netreba vyjadrovať. Najvyššia zvuková kvalita, megalomanské zvukové efekty a to všetko s najvyšším certifikárom.
Umelá inteligencia má plné právo sa takto označovať. Či už inteligencia vašich jednotiek, alebo súperových, tak vždy je na vysokej úrovni. Najväčší problém stratégií – pathfinding tu skoro nejestvuje, jednotky síce nie sú pekne zoradené, ale nezavadzajú si a s hľadaním cesty nemajú problém. Neutekajú nezmyselne za jedným pešiakom cez celú mapu, radšej sa po pár sekundách vrátia na pôvodnú pozíciu. Skirmish nevynímajúc.

„Vyhrali sme! Konečne, konečne je po všetkom. Už len zaslúžená dovolenka a potom zas nasadenie v nejakej novej akcii. O tom ale až niekedy neskôr“

Hra je momentálnou špičkou v žánri RTS. Niektorí pred dvoma mesiacmi vynášali do nebies Supreme Commandera, toto je trošku iný druh stratégie, ale je minimálne taká dobrá ako dielo Chrisa Taylora. Podľa mňa ale určite lepšia.

Plus: starý dobrý Tiberian Sun, technická stránka, súboje, misie, vyváženie, optimalizácia

Mínus: takmer nič, niektoré náročné misie, cestovanie po svete bez odôvodnenia, nič nové