Call of Duty: Roads to Victory

Strašne rád vyhladávam FPS z obdobia 2. svetovej vojny. Je to z jedného prostého (aj ked síce nie priliš inteligentného) dovodu . Milujem strelbu do nacistov. Zbožnujem, ked počujem pokrikovanie tou ich odpornou a povýšeneckou nemčinou a 2x radšej ešte mám, ked po jednom presne mierenom výstrele počuť už len ich stonanie. No, čo narobím. Nacizmus je pre mňa jeden z najvačšich ludských omylov a mrzí ma, že v prítomnosti je mnoho ludí, ktorí nedokážu pochopiť nezmyselnosť tohto režimu. A to je viac ako polstoročie po vojne. Je to smutné. Smútok vie ale prekrásne prerásť do hnevu a tieto vojnové FPS su sposobom ako sa uvolniť a vypustiť zo seba trošku tej agresie. ANTIFA go! Prepáčte...trošku som sa uniesol.


Call of Duty...velká to videoherná značka. Viem, že každého zrejme momentálne zaujíma „next-genová“ štvorečka tejto vojnovej FPS série ale ja som tu prišiel s hračkou, ktorú možete uchopiť do dlaní a ktorá hrdo nesie názov PSP. A k tomu som si zo sebou priniesol aj UMD disc s názvom „CoD: Roads to Victory“. Pozrieme sa, či dokáže alebo nedokáže Activision konkurovať EA a ich MoH aj na nami milovanom handhelde od Sony.


Úvod by som mal teda za sebou. Každý by už mal mať aspoň akú takú predstavu, že o čom vám idem asi písať. Nebojte sa...nečaká vás nič nové. Ide o starý a dobrý FPS koncept vojnovej hry, ktorými nás tvorcovia krmia už nejaký ten piatok. Vidíte hlaveň pušky, pod ktorú vám lietaju nacisti...stereotyp, ktorý zbožnujem. Človek, ktorý už držal PSP v ruke a zaroveň drtil konkurenčný „MoH: Heroes“, má vyhrané. Prečo? Lebo hra sa mu bude hrať lahšie, pretože Activison sa nechali inšpirovať ovladaním od EA a ich spomínaného „Heroes“ pre PSP. Všetko je to ovládaním naozaj identické...analóg slúži na pohyb vašej postavy a pomocou kocky, trojuholníka, krúžku a x-ka mierite hore, dole, vpravo, vlavo. L služi na manuálne zameranie zbraňou a R je už samotná strelba. Ked ste pri súperovi, tak mu možete dať R-kom, ale aj pažbou poriadne cez ústa a často je to naozaj rýchly sposob ako sa nepriatela zbaviť. Šípka vlavo slúži na nabíjanie zbrane, na hod granátov slúži šipka hore, šípkou vpravo si vyberáte zbaň (ňou si dvíhate aj zbrane po mrtvých nemčuroch) a šípka dole je na skrčenie a plazenie. SELECT slúži na objectives. No...vela námahy s týmto teda Activision nemali. Okopírovali všetko a myslím, že za zle im to zase až tak mať nemožeme. Aspoň nás na začiatku nečaká to krkolomne si zvykanie na ovládanie FPS akcie na PSP.


Musím sa priznať. Hned po vložení tohto UMD discu do mechaniky (požičané od kamaráta) som dostal pocit, že toto bude iné ako dosť neprítažlivo vyzerajúci „MoH Heroes“. Intro plné akcie, krásnych preletov lietadiel, výbuchov a iných paradičiek si ma okamžite získalo a už som sa nevedel dočkať samotného hrania. Kedže som už ale začal o grafike, tak sa ju tu teraz pokúsim celú celučičkú rozobrať do detailov. Myslím, že nebudem klamať, že grafické spracovanie celého tohto titulu je jedno z najkrajších aké som zatial na PSP videl (patrí do mojej prvej trojky...vedla Killzone Liberation a Silent Hill Origins (ešte som nehral ). Od prvej misie až do tej poslednej na vás čaká velké množstvo nádherne vyzerajúcej akcie. Naozaj som nečakal, že vojna na handhelde može vyzerať tak krásne. Pády vybuchujúcich budov, tanky, prejazdy vehiklov, misia v lietadle, kde strielate, odolavate a likvidujete nálety nazi-bombarderov vyzeraju nesmierne prítažlivo. To isté sa dá povedať aj o postavách v hre a ich pohyboch a v neposlednom rade aj o správani počasia, kde ma dostala búrka a dážd. Smutné je, že MoH to na tomto handhelde oproti tejto hre v grafickom spracovaní u mňa úplne pohorel. Keby išiel o nejaký minimálny detailný rozdiel, tak ešte beriem...ale takto? Poviem vám...ked chcete vidieť priepastný rozdiel v kvalite grafického spracovania na jednej rovnakej platforme, tak si zožente a zahrajte MoH a hned nato CoD na PSP...uvidíte.

Hned po odštartovani hry v „new game“ si všimnete 3 kampane, ktoré na vás v hre čakajú. Prvá je za Amíkov, druhá (trošku netradične) za Kanadu a posledná za Britov. Hned po výbere obtiažnosti (prešiel som to na „Hardened“ a druhykrát aj na „Veteran“) vás v prvej misíí čaká rýchly tréning strelby a tak ste už plne pripravený na samotné hranie. Hra sice neni moc ťažká ale obsahuje určité momenty, ktoré budete opakovať niekedy možno aj na 15 krát. Totiž vaša hlavná postava nemá žiaden ukazovatel zdravia...vydrží len nejakých 5-6 zásahov hned po sebe a je hotová. Preto odporúčam mať zapnuté automaticke zameriavadlo... strelba je totiž omnoho rýchlejšia ako ta v MoH, takže na nejaké to zemeriavanie ani moc čas nebude. Trošku ale zamrzí, ked dostanete do rúk odstrelovačku a kúzlo tejto zbrane sa vdaka tomuto zameriavaniu vytratí.
Prvá kampaň za Ameriku sa vydarila asi najviac. Ide o tú zaroveň najdlhšiu a najpestrejšiu, čo sa týka „objectives“. Hned na začiatku sa musite dostať na vežu, odkial musite spojeneckému lietadlu pomocou špecialného dalekohladu určiť pozície nazi-tankov aby na nich následne mohol zhodiť bomby a zlikvidovať ich. Dalej táto kampaň obsahuje aj misiu v lietadle, o ktorej sa dočítate trošku vyššie. Obsahovo je teda najlepšia. Len škoda, že mi v celej hre trošku chýbala nejaka misia v džípe, kde by ste vo velkej rýchlosti pomocou gulometu strielali nacistom rovno do tvaričiek . Dalšia kampaň za Kanadu je kratšia a ta posledná za Britov ešte kratšia. Budete stále strielať do nemčúrov, ukladať výbušniny na po vás strielajúce tanky, atd a všetko to dosť rýchlo skončí. Celkovo...doba a dlžka hrania tohto titulu je na zaplakanie. Podobne ako aj MoH ma hra nejaké tie 7 až 13 minútové misie, ktorých je dokopy 14. Ked si to spočítate, tak vás čaká zábava asi tak na 4 až 5 hodín hrania, čo je dosť málo.

Čo sa týka vašého bojového arzenálu, tak ten je v svojej podstate klasický. Nechýba tu samozrejme Americký miláčik Thompson SMG...dalej tu je asi ta najstereotypnejšia puška (ale stále velmi šikovná a učinna) M1 Garand, potom tu nájdete BAR, nejaké tie sniperky, Kanadanmi použivany Sten Mk2, atd. Zastrielať si ale zastrielate aj z hocijakého vykoristeného gulometného hniezdam ktoré najdete cestou a vaším rukám sa nevyhne ani poriadná bazooka alebo ine parádičky masivnej deštrukcie.
Ták...a podme sa teraz pozrieť na nejaké tie negatívne stránky hry. MoH mal jednu peknú vlastnosť, ktorú tej hre nemožeme odoprieť...ide o tzv. „slobodu“ pohybu v misiách. Stále ste mali dosť priestoru, takže prestrelky nedosahovali takého toho klaustrofobického pocitu, ktorému som sa počas hrania „CoD: Roads to Victory“ miestami nemohol vyhnúť. V MoH ste si mohli vybrať, kde pojdete prve a kde potom...v CoD vás hra doslova a do písmenka ťahá za ručičku a prikazuje vám, čo máte robiť. A najhoršie na tom všetkom je, že všetko je naskriptované. Takže to znamená, že ked budete opakvať nejakú pasáž 100x, tak sa vám može stať, že vás zabije stále ten istý vojak a stále z toho istého miesta. Skripty su naozaj neprijemné...vdaka ním sa obmedzuje hráčom tvorivosť počas hrania a prináša nechutnu linearitu už aj tak dosť krátkej hre. Kto túto hru hral vie, že takmer po celý čas za vami chodia spojenci, ktorí síce niekedy pomožu ale asi v polovičke hry zistite, že su vám skor na obtiaž ako na pomoc. Držia sa vás ako kliešte a najviac zamrzi zahodeny a nevyužitý potenciál týchto spojencov...ide o kooperaciu s nimi. Sem- tam by sa hodilo dávať im nejaké tie rozkazy alebo podobne. No, čo už. V Activision nemožu myslieť na všetko, že ? 
Hra obsahuje aj multiplayer ale teraz budete asi znova sklamaní. Žiadne online hranie sa nekoná. Ide len o „Ad-hoc“, kde sa može stretnuť 6 ludí + 6 PSP a hrať sa v klasických modoch ako je Deathmatch, Capture the flag alebo King of the hill. Oproti MoH ide o další, dosť negatívný rozdiel, pretože online mulťák v MoH si hráči naozaj oblúbili.

Na rade je audio-zložka tejto hry, ktorej nemám naozaj čo vytknúť. Vojnová atmosféra je pre mňa ešte intenzivnejšia ako v MoH a to je čo povedať. Výbuchy, strelba, pokrikovanie vojakov, atd zneju v kombinacii so slúchadlami velmi autenticky. Vdaka tejto vlastnosti hry sa do hrania ponoríte ovela rýchlejšie. Hudobný doprovod je tiež viac, menej klasická zaležitosť ako v iných podobných hrách. Sláčiky, trubky, army-drums a podobne...ved to nakoniec všetci dobre poznáte.

Ked mate radi historiu 2. svetovej vojny, tak si určite nenechajte ujsť zložku „Bonus Material“, kde vás čakaju krátke čiernobiele filmečky z tohto smutného obdobia. Tiež si možete prečítať o zbraniach, vozidlách, lietadlach a inej štandartnej výbave Amíkov, Nemčúrov, Britov a aj Kanadanov, ktorú použivali počas vojny. Ináč vás tu ešte čaká krásny trailer na „next-gen“ hru Call of Duty 3.

No, chcelo by to pár slov na záver. „CoD: Roads to Victory“ je pre mna jednoznačne o niečo lepšiou hrou ako „MoH: Heroes“. Uprednostnujem radšej kvalitu spracovania a atmosféru tohto titulu, neustále intenzívnu a rýchlu akciu, ktorá sice netrvá dlho ale stojí za to. Za skripty a absenciu online multiplayeru hre strhávam body dole. Ale aj tak ide o prítažlivejši FPS titul ako je oku nelahodiaci a akciu pomalejši „MoH: Heroes“. Takže vojnu na PSP zatial pre mňa vyhráva „CoD : Roads to Victory“. Som ale strašne zvedavý na odpoved EA v podobe hry „MoH: Heroes 2“, ktorej vydanie je už na spadnutie. Dovtedy mám v otázke najlepšej FPS na PSP všetko jasné.

(BTW...aj ja už budem „Sectorácky“ moderný a preto tiež už budem hodnotenia zaoukruhlovať)


+ grafické spracovanie, dizajn a lokácie
+ intenzívna a rýchla akcia, hratelnosť
+ príjemne bonusy


- až priliš preskriptované a lineárne
- absencia online multiplayeru
- krátke



LG