Chronicles of Riddick: Assault on Dark Athena

"Můžeš strávit půl života v lapáku a nevěřit v Boha?" "Narodit se v popelnici s pupeční šňůrou kolem krku a nevěřit?" "To se pleteš, Svátosti. "Stoprocentně věřím v Boha." "A nesnáším toho čůráka."
(Pitch Black)

Najkladnejší záporák alebo najzápornejší klaďas Riddick je späť. A s ním aj charizmatický Vin Diesel so svojim nezabudnuteľným chrapľavým hlasom, ktorý svojimi hláškami nahlodáva myseľ a istotu snáď každého „drsňáka“ na zemi a pri pohľade do jeho (Riddickových) lesklých očí tuhne krv v žilách aj samotnému pánovi temnôt.

„Temnota... bojíte se? Já ne. Temnota sa bojí mne.“
(Escape from Butcher Bay)

Riddick započal novú éru antihrdinov 21. tisícročia v nenápadnom ale zakončil ju vo veľkolepom štýle. Najprv prišiel k nám úplne odnikiaľ malý béčkový filmový projektík „Pitch Black“ s rozpočtom slabých 23 mil. dolárov, kde hlavnú postavu zosobnil „ten, ktorý hral v Ryanovi „ (dokopy asi 2 minúty, ale všetko sa ráta, nie? ) a zmietol v kinách k zemi aj tie najsilnejšie kalibre toho obdobia. Zákonite musela nasledovať druhá časť, ktorá už svoj rozpočet približne späťnásobila, ukázala technické vymoženosti všetkého druhu a priblížila Riddicka ešte viac z jeho (ne)ľudskej stránky. Navzdory kritikám a vlažnejšiemu ohlasu mala snímka opäť dosť vysoký úspech a každý z nás herných masochistov zatúžil byť aspoň na jeden deň Riddickom, chladným vrahom bez svedomia, hustejším ako ten najhustejší adamantiový plát. Tento sen nám splnili chlapci zo Starbreeze Studios v podobe svojej hry The Chronicles of Riddick – Escape From Butcher Bay. Budem skromný a slová chvály budem starostlivo vyberať. Takže o čo išlo? V tomto hernom prekvapení roka sme dostali za úlohu vžiť sa do nami vysneného Riddicka a uniknúť z prísne stráženého väzenia, odkiaľ ešte nikdy nikto neušiel a to pomocou využitia všetkých možných aj nemožných prostriedkov. Jednoduchý námet a predsa sa recenzenti na celom svete vo svojich článkoch trhali o to, kto dá hre vyššie hodnotenie a hádkam, ktorá že to hra na motívy filmu bola v posledných rokoch najlepšia, ustala s jednoznačným víťazom. Každému šťastlivcovi sa totiž v tejto pecke dostala do rúk unikátna a takmer ultimátna zmes viacerých žánrov od brutálnej akcie, bojov na blízko, cez streľbu ako v klasických FPS až po adventuroidné prvky a dokonca aj stealth akciu. Táto kombinácia fungovala dokonale a v spojení s naozaj neuveriteľne pôsobivým antihrdinom, ktorému by ste prepáčili a držali palce ďalej, aj keby pred vami vlastnoručne utrhol hlavu svojej matke, ktorú nikdy nepoznal a umlátil s ňou svojho násilného a sadistického otca, vytvorila naozaj jedinečné herné dielo kategórie „Must Have“, kde atmosféra vládla všetkému.

„Opravdu dělá tak hrozné věci? Jenom lidem.“
(Pitch Black)

Temné depresívne prostredie, naozajstné žijúce NPC postavy s osobitými povahami, s ktorými máte možnosť viesť rozhovory, môžte si ich pohnevať aj spriateliť, osobnosť typu Riddicka, ktorá zráža na kolená všetkých hrdinov poslednej doby ako v hernom svete tak aj na filmovom plátne. Unikátne chladné zbrane v podobe boxerov, šrobovákov, skalpelov, tyčí atď. vs. pästné súboje, lahôdka pre sadomasochistov na celom svete. Soundtrack na úrovni tých najväčších kasových trhákov. Originalita a atmosféra sálajúca z každého vášho kroku a pohybu v tomto s k u r v n e nádhernom a zároveň realisticky hnusnom virtuálnom svete miešajúca sa s chovaním jednotlivých postáv do nej zasadených vytvárajúca naozaj žijúcu a dýchajúcu väzenskú hnilobu. Toto všetko zapríčinilo, že hra nás do seba pohltila rýchlejšie, ako sme stihli vysloviť celé Riddickove meno a nepustila skôr, ako sme sa nedostali na jej vytúžený koniec, ktorý nás však ihneď omrzel, pretože kto by sa po takomto zážitku chcel znova vrátiť k bežným pásovo vyrábaným hlavným postavám a sterilným komerčným akciám?

„Čeho se vlastně bojíme? Proč by se vracel?“
„Aby ti něco sebral. Aby tě provokoval. Nebo aby tě ve spánku v o j e b a l do ucha.“
„To zní jako roztomilý člověk.“
(Pitch Black)

Áno dámy a páni. Náš obľúbený antihrdina a najlepší zabijak v okolitom vesmíre Richard B. Riddick je späť. A začína presne tam, kde sme ho opustili naposledy. V lodi, v ktorej sa jemu a jeho väzniteľovi Johnsovi podarilo ujsť z väznice Butcher Bay. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští a tak pocit slobody pretrvá len chvíľku. Autopilot únikovej lode nie je zrovna v tom najlepšom stave, svoj pathfinding prebral asi z prvých 3-rozmerných stratégii a tak sa namiesto do zaľudnených oblastí dostane náš zaľúbený utečenecký pár do osamoteného kúta vesmíru. Riddick si našťastie uvedomí hrozbu v podobe blížiaceho sa vesmírneho krížniku Dark Athena ihneď po prebudení sa v pásme asteroidov a to skôr ako „chudák“ Johns, s ktorým sa asi už do ďalšej časti nerátalo...

„Kde je Johns?“ – „A kterou polovicu myslíš?“
(Pitch Black)

A tak sa mu podarí ujsť do útrob tohto nikým nepozvaného a pravdepodobne aj málokým osobne spoznaného temného korábu a započať tak svoju ďalšiu cestu osudom plnom krvi, prerazených lebiek, ustrelených sánok a prelámaných kostí za odhalením desivého tajomstva Dark Atheny.

„Tam utekl Riddick. Jeho pouta byla směrem k západu slunce. Což znamená, že utekl na opačnou stranu.“
„Zeku?“
„Plný zásobník. Zajištěná.“
„Když ho uvidíš, jednou vystřel.“
„ Ty jdeš taky?“
„ Jo.“
„Co když nás Riddick uvidí první?“
„Tak se střílet nebude.“
(Pitch Black)

Čo nás teda čaká a čo neminie? V prvom rade treba spomenúť, že okrem plnohodnotného pokračovania dostávame k dispozícii aj next-gen remake pôvodného Riddicka, ktorý jednoducho po absolvovaní výdatného faceliftingu prešiel od takmer dokonalého stavu k úplne dokonalému. Samozrejme hlavným lákadlom je už spomínané pokračovanie odohrávajúce sa na palube Dark Atheny a nielen na nej, ale neprezradím všetko, nechajte sa prekvapiť. Takže ešte raz „Čo nás teda čaká a čo neminie?“. Samozrejme sa môžeme opäť pripraviť na tiché a pomalé plíženia a skrývania sa v temných zákutiach tohto obrovského lietajúceho kovového šrotu, vývojári nezabudli samozrejme ani na staré známe rúčkovanie po trubkách, plazenia sa v rôznych šachtách, súboje či už priame kontaktné férovky alebo aj adrenalínovejšie prestrelky. Čiže nič nové pod slnkom, je sa teda na čo vôbec tešiť? Zasiahli hru nejaké nevítané zmeny a iné neduhy dnes už bežné v každom druhom komerčnom titule?

„Říká se, že vám v kryospánku přestane fungovat většina mozku... Kromě vašeho primitivního já.
Zvířecího já. Není divu, že jsem pořád vzhůru.“
(Pitch Black)

Áno, zmeny boli zapracované, bohužiaľ nie všetky k mojej spokojnosti, ale k spokojnosti širokých más, čiže ide o zmeny komerčného typu. Riddickove kroky počas prvých hodín hľadania odpovedí na nové otázky, kto je Revas (veliteľka lode Dark Athena), čo vlastne chce atď. sú spracované veľmi podobným štýlom ako v predchádzajúcej časti. To znamená, pomalý postup vpred z jedného krytu do druhého, skrývanie sa v každom tmavšom kúte, pokiaľ sa vám zdá, že je tam svetla až moc, tak sa ho môžete jednoducho ručne-stručne zbaviť atď.

„A co uděláš? Zabiješ mě snad tim hrnkem na polívku?“
„Vlastně...čaj.“
„Cože?“
„Zabiju tě tim hrnkem na čaj.“
(Chronicles of the Riddick)

Na poslanie vašich nepriateľov do večných lovíšť samozrejme bez priania „Nech ťa sila sprevádza“ vám teraz pomáha nový najvernejší priateľ pravého zabijaka a to dvojica krásnych Ulakov, čo sú v podstate také milé ozubené boxery skombinované s čepeľami , vhodné na bezproblémové uvoľnenie tlaku na krčných tepnách každého nepriateľa. Moja druhá najmilovanejšia zbraň hneď po Glaive, ktorý mal k svojej znetvorenej kovovoľudskej podstate prisúdený Hayden Tenno, hlavný hrdina temného Dark Sectoru. Prví živáčikovia, ktorých na chodbách tohto lietajúceho kusu železa stretávate, vlastne ani nie sú skutoční živáčikovia, sú to droni – napoly človek, napoly stroj (eventualita k dronom je Borg). Títo droni sa môžu nachádzať v dvoch stavoch. Prvý je offline, čiže automatický mód. Spoznáte ho podľa červených svetiel na ich helmách. To je ten bezpečnejší, pretože v tomto prípade sa nepriatelia držia určitých predpísaných pravidiel a sú vtedy vlastne len tupími ovečkami, blúdiacimi v nekonečných chodbách Dark Atheny. Nie je problém, dostať sa k nim pekne potichu zozadu, prekvapiť ich, od veľkej radosti so svojich stealth schopností im vylúpnuť očko a následne môžme dokonca za odmenu využiť aj ich zbraň proti prípadnému zbytku osadenstva nachádzajúce sa v tesnej blízkosti, rozumej na dostrel. Problém nastane vtedy, pokiaľ niektorý z jedincov prejde do Online módu (biele svetlá), tzn. že ho ovláda z kontrolnej riadiacej miestnosti konkrétny živý človek. Vtedy vám dokážu už aj poriadne zavariť, vedia spolupracovať a hlavne začnú používať vášho najväčšieho nepriateľa – svetlo – v podobe šikovnej baterky. A to všetko je len slabý odvar zo žoldnierov, ktorí sú už naozaj tvrdším orieškom aj pre takého statného predátora, akým je Riddick. Ale to, čo je pre jedného zvýšenie obtiažnosti, to ja beriem ako výzvu.

„Ježiši. Sejmul dva chlapy a ani jsem ho neviděl.“
(Chronicles of the Riddick)

No áno, čo si len viac môžeme priať, ako hrať za chodiaci „vykosťovák“, z ktorého by pri priamom kontakte pustil do gatí možno aj Sabretooth s Wolverinom (tak dobre, priznávam sa, bol som v Maxe na nového Wolverina a je to bomba ) a ktorý dokáže porcovať nepriateľa rýchlejšie, ako si on čo i len všimne jeho prítomnosti? A to vôbec netreba používať zbrane, pretože boje nablízko sú ešte o kilometer ďalej ako v jednotke. Sú nielen efektívne, kvôli šetreniu munície a vyhnutiu sa poplachu, ale taktiež maximálne efektné. Jednoducho hand-to-hand combat sa autorom vydaril na jednotku a to vôbec nespomínam rôzne vyrážačky, kedy Riddick napr. obráti nepriateľovi v rukách brokovnicu a vystrelí mu doslova mozog z helmy. Ak je niekto z vás náhodou tak nešikovný, že by mu mal Hannibalovský princíp (pre neznalých témy som mal na mysli Hannibala Lectera, nie slávneho vodcu čias minulých) postupu hrou robiť problémy, tak hneď od začiatku môže využiť aj konvenčné zbrane, ale... ale nie je to až také jednoduché.

„Co zabiješ, je tvoje!“
(Chronicles of the Riddick)

Po nezvykle ťažkej jednotke, kde bol problém s využitím akejkoľvek strelnej zbrane zakorenený v jej DNA zámku (teraz neviem, kto to od koho odkukal, či Dark Sector od Riddicka, alebo naopak, nakoľko sa začali vyvýjať v približne podobnom čase), tak autori vytvorili kompromis. Po zabití nepriateľského drona (čo to trepem, veď priateľský tam ani nie je ), môžete použiť jeho zbraň. Bohužiaľ alebo bohuvďaka ide len o statické použitie, tzn. že vo chvíli, keď mierite a strieľate, nie je možné kráčať, povolené je len otáčanie, takže si treba dobre rozmyslieť, či sa ju rozhodnete použiť v strede miestnosti a skúsite vystrieľať nepriateľov vo všetkých kútoch ako z kolotoča, alebo si ho pekne odtiahnete (áno, odťahovanie tiel ostalo pri starom) do kúta, kde vás kryjú aspoň dve steny prípadne ešte nejaká ta bednička, odtiaľ pekne vystrieľate všetko živé v dohľade a potom sa presuniete aj s vašim posmrtným rukojemníkom na iné miesto. Samozrejme pre tých adrenalínovejších, ako som ja, odporúčam zabiť jedného drona, pomocou neho zlikvidovať tých najbližších nepriateľov a potom bežať ďalej a „uloviť“ si novú hračku. Časom sa vám dostanú do rúk aj lepšie vymoženosti napr. ochromujúca pištoľ, SMG, brokovnička, sniperka s obmedzeným množstvom projektilov a nakoniec v novej časti zo strelných zbraní asi najviac obľúbená SCAR Gun s vybuchujúcimi projektilmi. Keď niečo funguje bezchybne, netreba to moc meniť a tak sa opakuje po Butcher Bay aj ovládanie dronov. Nakoľko je dnes v móde aj silnejší kaliber ála Mech z pokračovania legendárneho F.E.A.R.-u, tak dostanete do rúk niečo podobné aj v Riddickovi.

„A co je tohle?“
„Vzácné severoindické oštěpy.“
„A tohle?“
„Foukačka Papuánců z Guineji.“
„Velmi vzácná, protože ten kmen vymřel.“
„Protože tím ulovili leda hovno.“
(Pitch Black)

Bohužiaľ sa dostávame k tomu menej slávnemu vylepšeniu pokračovania a to využitiu zbraní. Nepriatelia nie sú žiadni borci, kosíte jedného po druhom, namiesto skrývania sa v tme, ako to bolo životne nutné v Butcher Bay, sa teraz naháňate od jedného drona k druhému a tak sa pre väčšinu hráčov môže prvotný geniálny zážitok z mäsiarskej akcie kombinovanej s Fight Club-om stať bežná FPS. Moc tejto vlastnosti nenapomáha ani fakt, že väčšina interakcie s okolím, väzňami a viacerími možnosťami ako napredovať, vracať sa späť, plniť okrem hlavného aj vedľajšie úlohy, bola zredukovaná pre jednoduchší postup hrou na tie najelementárnejšie úlohy a tak sa z toho stáva postupne nie moc obľúbená koridorovka. Dokonca nie je potrebné využívať ani len Riddickov preslávený nočný zrak.

„Kde seženu takový oči?“
„Musíš zabít pár lidí.“
„To bych zvládnul.“
„Pak tě pošlou do vězení, odkud už nikdy
nevylezeš na světlo. Seženeš doktora a dáš
mu dvacet mentolek, aby ti vyleštil bulvy.“
(Pitch Black)

Našťastie to by boli jediné problémy, s ktorými sa pri hraní tejto skutočnej hernej lahôdky môžme stretnúť a priznajme si, prvý problém s príliš častým využívaním strelných zbraní je otázkou slobodnej voľby každého z nás. Niekto môže ísť cestou Ramba, druhý využije cestu tichého Assasina. Ja osobne volím temnotu, žiariace oči v tme, Ulaky v rukách a tiché ale pritom brutálne likvidovanie všetkého živého, čo stojí v ceste. Dostane sa taktiež aj na jednoduché RPG prvky, ktoré sa objavia po príchode na Cell Decks – Vezenskú palubu. Tu Revas zhromažďuje ukradnutý živý náklad z prepadnutých lodí t.j. ľudí a postupne ich posiela na nie zrovna príjemnú transformáciu na Dronov. Pokiaľ chcete vdýchnuť aspoň časť z atmosféry predchádzajúcej časti, stačí si podať pár strážcov a o rozhovory a ďalšie možnosti nie je núdza. Nie sú síce až tak voľné, ako v Butcher Bay, ale čo sa ubralo na obsahovej časti, to sa pridalo na audiovizuálnej. Niektoré výrazy a hlavne hlasy vám budú v hlave znieť ešte dlho po dohratí poslednej úrovne hry. Keď pominieme nezabudnuteľný Dieselov tón, tak ostáva o nič menej podmanivý Lance „Bishop“ Henricksen hrajúci jedného z hlavných väzňov Dachera či Michelle Forbes alias Revan a ďalší, len perfektne doplňujú to, o čo sa autori snažili v prvej časti s menami typu Xzibit, Ron „Hellboy“ Perlman alebo Cole „Johns“ Hauser. Jednoducho audiovizuálna lahôdka. Nemýliť s audiovizuálnou bombou. To sú dva odlišné pojmy. Inteligentnejší to pochopí, menej inteligentní nech premýšľa...

„Vypadá to čistě.“
(monstrum zaútočí z temnoty)
„Řikals, že je čisto!“
„Řikal jsem, že to VYPADÁ čistě.“
„Výborně! A jak to vypadá teď?“
„Vypadá to čistě.“
(Pitch Black)

Multiplayer nespomeniem. Jednak v Riddickovi ide vždy o príbeh, jednak som ho nehral a ani nemám chuť ho vyskúšať po fantastickom singláči a taktiež sa o ňom môžte dočítať v iných reckách od ďalších autorov. Takže si to dáme v skratke. Butcher Bay je zameraný viac na tichý a rozvážnejší postup, ponúka viacero možností ako napredovať, viac voľnosti, menej zbraní, viac súbojov na telo, viac gore, ale slabšia AI. Dark Athena je oproti tomu viac priamočiarejšia, arzenál sa rozšíri, RPG prvky trošku ustúpia do úzadia, ale AI dostaneme vo vylepšenej a agresívnejšej verzii. Keď si k tomuto všetkému prirátame štýlové a hlavne dokonalé technické spracovanie, niet o čom. Musíme si to všetci jednoducho priznať. Najväčším kladom celej Dark Atheny je fakt, že za cenu jednej hry dostanete dve a to kua fest kvalitné. Bez debaty sa jedná za posledné roky o kompiláciu „Number One“. Ešte by som si vedel predstaviť Dirrectors Edition v spojení s OST a obidvomi filmami na jednom Blu-Ray disku a potom by to bola ultimátna kúpa, ktorá by v súčasnosti ani v blízkej budúcnosti určite nemala páru. V tejto chvíli sa ospravedlňujem za české citáty, ale buďme úprímní, kto by chcel vidieť Riddicka či už na filmovom plátne alebo na monitore svojho PC v slovenskom znení? Ja teda nie a to som národniar ako vyšitý... No nebuďme moc „nenažraní“, naostrime všetko, čo prejde mäsom a šľachami ako horúci nôž maslom a nechajme sa vtiahnuť do príbehu o osudoch najnebezpečnejšieho Furyana v celom vesmíre, nemilosrdného a nezastaviteľného Riddicka. Nepriateľ má jedinú možnosť, buď ho zabije, alebo sa mu vyhne, pretože každé zranenie mu len naženie do krvi ešte väčšie množstvo adrenalínu a nemilosrdná odplata neminie potom nikoho, kto sa mu postaví do cesty. Takže čo nám ostáva povedať na záver? Ako zhrnúť toľké dojmy z hry, ktorá by sa dala popisovať v dlhých predlhých článkoch a neprezradiť z nej priveľa, aby si neznalý čitateľ nepokazil zážitok?

„Pamatuješ na tu svoji oblíbenou hru?“
„Kdo je lepší zabiják?"
„Jdeme hrát.“

Hodnotenie
Plusy
+atmosféra
+Riddick
+hand-to-hand combat
+audiovizuálne spracovanie (dokonalé dialógy aj technické spracovanie)
+atmosféra
+hlášky
+gore a celková brutalita spojená s hustejšou AI
+ešte raz atmosféra, temná atmosféra

Mínusy
-HW nároky
-prílišná priamočiarosť (týka sa len priamo Dark Atheny)
-nevhodné pre hráčov začiatočníkov

Výsledná známka
9,5/10 (Butcher Bay)
8,5/10 (Dark Athena)

9/10 Celková kompilácia