Silent Hill: Homecoming

Tma. Nemôžem sa vôbec pohnúť. Akoby...akoby ma niečo držalo a nechcelo pustiť preč! Márne sa snažím spomenúť na niečo zo svojej minulosti, na niečo čo by mi osvetľovalo terajšiu prítomnosť. Cítim sa tak divne. Od úzkosti mi zviera srdce.....ach.

  Kde to som? Čo sa to deje? Silná bolesť v mojej hlave, v mojom vnútri mi zabraňuje rozmýšľať racionálne. Som tu sám, alebo je tu ešte niekto? Kvôli tej čierno-čiernej temnote okolo mňa nič nevidím. Ja sa tu snáď zbláznim, alebo som už blázon? Ničomu nechápem! Nič nevidím! Ničomu nerozumiem.....

Kroky! Počujem dobre? Áno...áno, sú to kroky dospelého muža. Márne sa snažím kričať o pomoc, no stiahnuté hrdlo mi nedovoľuje viac, než len vydať zo seba tenulinký hlások pripomínajúci piskot malého vtáčika. Je to totálne  beznádejné.....alebo nie? Vyzerá to, akoby sa tá osoba pokúšala odomknúť dvere do izby v ktorej som ja. Vďaka Bohu, záchrana.

Hm....!?! Dvere sa otvorili a do očí sa mi zabodlo prudké svetlo. Strašne to štípe, hlava mi ide prasknúť. Medzi dverami som matne zbadal siluetu muža. Chvíľku stál na mieste a potom sa vydal ku mne. Čo tam vzadu robí? Počujem, akoby  na seba narážala oceľ. Kde som už ten zvuk počul? Oh nie!! Znie to presne ako ...ako brúsenie nožov, veľkých kuchynských nožov......

Hrôzostrašné zvuky prestali a nastalo ticho. Trocha so mnou zatriaslo a...a pohlo so mnou. Niekam ma tlačí!! Vchádzame do chodby, a ja si prvýkrát uvedomujem, čo to vlastne so mnou je. Ležím na mobilných nosidlách, aké používajú záchranári, lenže tie sú už evidentne staré a špinavé. Ruky mám pripútané k vozíku.

Všade počuť rinčanie nožov, krik a náreky. Ten muž vyzerá ako doktor. Preboha, čo sa bude so mnou diať? Matne mu vidím do tváre. Samé vrásky a špina. Špina nápadne pripomínajúca krv. Zalial ma pot. Jeho oči vyzerajú staro ale zároveň diabolsky. V jednu chvíľu sa mi zazdalo akoby sa jeho zreničky premenili na oheň a celého ma pohltili.

Vchádzame do izby. Zaparkoval ma do stredu a nad mnou zapol veľké reflektory. Vyzerá, že ma priviezol do operačnej sály. Do pekne špinavej, starej a zapáchajúcej operačnej sály. Zrazu počuť krik a buchot.  Muž vybehol na chodbu a zdalo sa že s niekým, alebo niečím zápasí. Po chvíľke nastalo ticho. Úplne ticho...Neváhal som ani na sekundu a začal som sa vyslobodzovať. Staré popruhy na mojich rukách dlho nevydržali a praskli. Som voľný........

          Hororová séria Silent Hill od japonského herného giganta Konami žnie  úspechy na celom svete. Hráčov dostáva svojou hutnou atmosférou, strachom a napätím väčším než hocijaký hororový film. Rušivé pocity a pocity stiesnenosti dodával každej hre tiež neuveriteľne precítený a atmosférický soundtrack.

Po štyroch hrách zo sveta Silent Hill vyrobených japonskými vývojármi k nám prichádza piata časť s podtitulom Homecoming, no tento krát zo západnej časti pologule, presnejšie zo štúdia Foundation 9 Entertainment. Podarilo sa novým vývojárom dosiahnuť kvalít „východných“ silenthilltiek? Po zhliadnutí hodnotenia vám je iste jasné, že snaha ostala niekde na pol ceste.

            Hráč sa ujme role Alexa Sheparda (zámerne neprezradím viac), ktorý sa vracia domov, aby našiel svojho otca a brata, ktorí sa stratili. Nič prekvapujúce a zásadné ale zaujímavé, príbeh z kolekcie SILENT HILL CLASSICS. Na svojom dobrodružstve stretne mnoho postáv zo svojho života, ktorí ho upovedomia, že s jeho domovom nie je niečo v poriadku. A naozaj, Alex zistí že nie všetko je také ako si zdá a pamätá. Bude skľúčený a v depresii. Niečo také ako on budete prežívať aj vy, a bohužiaľ nie preto že sa do svojej postavy až nezdravo vžijete, ale kvôli niečomu inému. Niečomu oveľa závažnejšiemu.

            Prvé čo si všimne bude pohyb a ovládanie hlavného hrdinu. Je už totiž úplne prispôsobené novodobým akčným hrám, čiže nechýba rýchlosť, obratnosť a jednoduchosť. Ovládanie je vcelku príjemné ale zabudnite na pomalé a premýšľavé ovládanie z predchádzajúcich hier. Tu je kladený dôraz hlavne na akciu.

           Druhá vec je menu, inventár, ukazovateľ života. Inventár je rozdelený na dve samostatne časti. Jednou klávesou otvoríte inventár špeciálne orientovaný na zbrane a druhou zasa na podporné veci ako lekárničky alebo veci potrebné pre dokončenie daných úloh. Môže sa to zdať ako výhoda ale opak je pravdou, veľa krát sa pristihnete pri tom, ako sa v boji pri pokuse vymeniť si zbraň otvoríte práve to menu, ktoré neobsahuje zbrane. Po čase vás to môže začať až frustrovať. Ukazovateľ života už nie je iba fotka postupne meniaca farbu ale klasický stĺpček, ktorý vám jasne ukáže stav, v akom práve ste.

          Graficky hra pôsobí veľmi príjemne. Síce nie je doteraz najlepšia (osobne si myslím že najlepšiu grafiku doteraz mala Silent hill 3) ale je plná tajomných a čiernych kútov, do ktorých sa budete báť pozerať.

          Filmový nádych hre opäť dodáva zapínateľný filmový filter (šum). Nie je až tak veľmi výrazný ako v druhej časti, kde pôsobil doslova až rušivo, ale je plný pekných efektov (napríklad v alternatívnej realite prechádzajú cez obraz čiary, rôzne nezrovnalosti ako na starom filmovom páse). Svetlá a tiene tu fungujú skvele a sú jedným z mála vecí, ktoré sa hre nedajú vytknúť.

           Bojový systém je všetko len nie „hororový“. Akcia strieda akciu, bitky sú už niekde na hranici ovládania bojových hier. Nič proti tomu, vážne, ale človek čaká od značky Silent hill horor, a nie chodenie po úplne klišovitých prostrediach (cintorín, nemocnica, hotel, či starý opustený dom) bez trocha strachu z neznáma a rúbanie do všetkého čo vidí.

           Sklamanie predstavuje aj, pre mnohých hlavná devíza hry, a to soundtrack. Všetky tóny, zvuky a melódie ste už niekde počuli. Piesne sa zdajú len akoby variáciami na témy, ktoré už boli použité. (človeku až slza padne z okna pri pomyslení na geniálny soundtrack zo Silent hill 2).

          Kameň úrazu je práve zameranie hry. Toto nie je horor. Je to akčná hra na pozadí viac-menej desivého príbehu. Všetky atribúty ktoré robili sériu SH práve sériou SH niekde vyfučali. Nenájdete tu skoro žiadne hádanky, žiadne desivé animácie, žiadnu tajomnú atmosféru. Možno to má na svedomí pomerne jednoduchý príbeh, alebo americké poňatie, ktoré už vo všeobecnosti býva jednoduchšie a skoro až bezmyšlienkovité.

          Pokladám sa za veľkého fanúšika série. Dokončil som každú jednu hru viackrát ale úplne z čistým svedomím môžem vyhlásiť, že hranie tejto časti ma v niektorých prípadoch až nudilo a k hraniu som sa musel skôr premáhať. Nejaké to osvieženie pridáva aj nový „rpgčkový“  pokec s postavami, kde si myšou vyberáte odpovede. Nabudí to falošný ale celkom príjemný pocit, že máte osud vo svojich rukách, ale nemáte. Hra je lineárna ako každá doteraz a tak sa to dá považovať len za takú kozmetickú úpravku. Je to síce pekné, ale stratenú hororovú atmosféru to nám fanúšikom starých SH nenahradí.

         Možno sa vám budem zdať krutý ale všetko má svoje opodstatnenie.  Netreba hru hodnotiť len podľa názvu alebo podľa značky. Nechcime nekvalitné tituly, nechcime nedorobené a narýchlo spravené pokračovania starých dobrých hier, nechcime zničenie kultovej série ďalšími zbytočnými pokračovaniami!  Prenechajte Silent Hill opäť japonským vývojárom, pretože len oni vedia, ako má správne vyzerať to pravé hororové peklo.

Škoda tohto nepodareného pokusu, príbehom a potenciálom na to mal.